„Toto je stranícky snem, toto nie je zasadnutie vlády, tak už prestaňte byť takí vážni, veď sme vyhrali voľby, preboha, poďme trošku oslavovať to naše víťazstvo,“ burcoval Robert Fico prítomných členov a delegátov v úvode prejavu na slávnostnom sneme Smeru.

Šéf Smeru žiadal, aby bol snem okrem pracovných povinností aj „oslavou volebného víťazstva“. Fico opakoval, že jeho strana je najúspešnejším politickým projektom v moderných dejinách Slovenska.

„Sme absolútne najúspešnejšou politickou stranou v histórii moderného Slovenska a chceme ňou zostať aj v nasledujúcich rokoch. Inú ambíciu nemôžeme mať,“ vravel Fico v zimnej jazdiarni Bratislavského hradu, kde sa prihovoril straníkom. Niektoré médiá, ako Denník N či televízia Markíza, mali vstup zakázaný.

Fico vravel, že Smer všetci po voľbách v roku 2020 odpisovali.

Snem Smeru v zimnej jazdiarni Bratislavského hradu. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Fico v prejave pred ministrami za Smer a tiež pred veľvyslancami z USA, Veľkej Británie, Číny, Kuby, Maďarska či Českej republiky rozprával o cieľoch v rámci dvoch línií. Najprv spomínal vládne ambície, najmä pokiaľ ide o obdobie nasledujúcich mesiacov, neskôr pripomenul aj politické ciele Smeru.

Za základný cieľ Fico pokladá úspešné vládnutie, ktoré má byť v roku 2027 zakončené opätovným víťazstvom v parlamentných voľbách. „Úspešní budeme v roku 2027 len vtedy, ak ľudia skonštatujú, že sa majú lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žijú,“ vyhlásil Fico s odkazom na heslo z programového vyhlásenia vlády, o ktorom parlament ešte nestihol hlasovať. Rozprava bude pokračovať v utorok.

Šéf Smeru a premiér zároveň zdôrazňoval potrebu politickej stability a snahy minimalizovať vnútrokoaličné konflikty. V tejto súvislosti spomínal vlády Ivety Radičovej, Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Vláda by podľa Fica mala prijať aj okamžité rozhodnutie, ako presunúť čo najviac financií z eurofondov na kraje, mestá a obce a zároveň maximálne zjednodušiť administratívnu náročnosť pri ich čerpaní.

Generačná výmena v Smere

V súvislosti s politickými ambíciami Smeru sa na sneme bavili o „významnej generačnej výmene“, ktorá sa podľa Fica nedá obísť a príde už na konci tohto volebného obdobia v roku 2027.

„Som rád, že prvé známky generačnej výmeny sa objavili už v týchto voľbách, v Smere sa uplatnili mladí ľavicovo zmýšľajúci ľudia, a to aj z prostredia mladých sociálnych demokratov, čo je dobrý signál a potvrdenie správnosti spolupráce Smeru a Mladých sociálnych demokratov,“ povedal Fico.

Za stranu Smer kandidovali v septembrových voľbách iba piati kandidáti mladší ako 30 rokov.

Podpredsedovia a členovia Smeru na sneme. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Šéf Smeru straníkov upozornil, že generačná výmena nemôže byť len mechanická, pri ktorej by mladí nahradili starých členov.

„Musíme garantovať nástup generácie politikov, ktorí sú hodnotovo pripravení pokračovať v politike suverénnej slovenskej sociálnej demokracie. Asi sa možno musíme vrátiť k akadémii. Potrebujeme tých ľudí vzdelávať,“ povedal Fico.

Záhadné odkazy k voľbám prezidenta

Vnútri Smeru je nepochybne na stole aj téma prezidentských volieb. Navonok však zo strany veľa informácií nepreniká.

Aj počas snemu bol Fico veľmi zdržanlivý pri tejto téme. Naznačil len, že „úvahy sú rôzne“, a to ako v Smere, tak aj „v radoch našich koaličných partnerov“.

Časť členov Smeru zrejme čaká na rozhodnutie Petra Pellegriniho, ktorý o kandidatúre na prezidenta intenzívne uvažuje a debatuje o tom aj v rámci strany Hlas. No existovať môžu aj príslušníci Smeru, ktorí by si predstavovali iného kandidáta. Aj z prostredia SNS zaznelo, že by národniari chceli, aby napríklad kandidoval Robert Fico.

„Tie úvahy v prípade realizácie zásadne zmenia slovenskú politickú mapu, a preto sa neodvážim ísť ďalej ako do decembra 2024, pretože voľby prezidenta môžu spôsobiť, že v roku 2024 tu budeme stáť pred mimoriadne náročnými úlohami, ktoré sa týkajú postavenia ľavice na slovenskej politickej scéne,“ záhadne naznačil Fico na piatkovom sneme.

„Ste dostatočne skúsení a zdatní, aby ste vedeli, o čom teraz hovorím,“ dodal Fico.

Nepovedal, či Smer postaví alebo nepostaví kandidáta a koho by prípadne podporil v jarných voľbách hlavy štátu.

Blaha do europarlamentu?

Na sneme sa otvorila aj téma kandidatúr do Európskeho parlamentu. Robert Fico povedal, že kandidovať chce Ľuboš Blaha, ktorý je v súčasnosti podpredsedom slovenského parlamentu. Opozícia sa ho tento týždeň snažila odvolať za to, že si v kancelárii Národnej rady vyvesil portrét Che Guevara.

„Ľuboš, Európsky parlament sa na teba určite teší, keď tam pôjdeš,“ vyhlásil Fico za potlesku a ovácií straníkov. Blaha neskôr na sneme povedal, že bude dvojkou na kandidátke.

Líderkou kandidátky Smeru do eurovolieb má byť súčasná europoslankyňa Monika Beňová, ktorá podľa Fica v Bruseli odviedla kus poctivej roboty. „Nech tam ďalej riadi našu prácu,“ uviedol Fico.

Europoslankyňa Monika Beňová. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Pracovať bude chcieť aj na tom, aby sa urovnali vzťahy so Stranou európskych socialistov, ktorá Smeru pozastavila členstvo. Európski socialisti to odôvodnili tým, že Fico sa jasne odklonil od ich hodnôt. SNS zároveň označili za radikálnu pravicovú stranu.

Fico sa pri rozprávaní o vzťahoch s eurosocialistami obrátil na europoslankyne Moniku Beňovú a Katarínu Roth Neveďalovú.

„Nám záleží na členstve, bol by som naivný hlupák, ak by som povedal, že poďme preč a nechajme to tak. Ale musíme to vyriešiť,“ oznámil Fico s tým, že tak chce učiniť v priebehu roka 2024.

„Smer nie je plechový kohút na streche, ktorý sa otáča, ako fúka vietor, a nikdy taký ani nebude,“ vyhlásil Fico.

Na zradu chce Fico zabudnúť

Fico medzi riadkami ocenil lojálnych členov Smeru, ktorí zostali verní tejto značke a neodišli s Hlasom.

„Lebo bolo ľahké v roku 2020 povedať, že goodbye, ďakujem, odchádzam preč za lepšou a svetlou budúcnosťou. Nakoniec sa ukázalo, že lepšia a svetlá budúcnosť bola v Smere a každý, kto vsadil na Smer, tak urobil dobre. Ale ako sme sa rozišli, tak sme sa znovu stretli a to je dobré,“ vravel Fico, s tým, že k hodnoteniu tohto obdobia sa už vracia nechce. Ladislav Kamenický povedal, že Smer v roku 2020 vstal z popola.

Fica azda najviac mrzel odchod Erika Tomáša do Hlasu. Dnes s ním sedí v jednej vláde. V jednom z momentov Fico na sneme povedal, že „úspešné ťaženie“ strany Smer bolo „komplikované existenciou inej sociálnodemokratickej strany na Slovensku“.

Snemu predsedal Juraj Blanár. Foto: TASR/Jaroslav Novák

„Naši oponenti sa tešili, že sociálna demokracia sa rozdelila na dve skupiny, ktoré sa však veľmi prirodzene opäť stretli, pokiaľ ide o vládnu spoluprácu. Nie náhodou sme celé obdobie pred predčasnými voľbami zdôrazňovali, že základom vytvorenia novej vlády by mala byť spolupráca práve Smeru a Hlasu, a veľmi sme sa potešili, ako sa do parlamentu predrala aj SNS, ktorej takisto na rozdiel od niektorých súčasných opozičných strán nikto nič nedal zadarmo,“ povedal Fico.

Okrem SNS vyzdvihol šéf Smeru aj KDH. Rozprával pritom, že je omylom, ak si niekto myslí, že sa končí „éra štandardných politických strán a štandardnej politickej práce“. Fico povedal, že „stranícke štruktúry musia ďalej žiť a musia byť centrálou Smeru podporované“.

Fico v tejto súvislosti poprosil šéfa parlamentného poslaneckého klubu Jána Richtera, aby pripravil návrh, „ako ešte intenzívnejšie prepojiť 42 poslancov Smeru v Národnej rade s jednotlivými okresmi“.

Šéf Smeru ocenil tiež Roberta Kaliňáka, ktorý viedol volebný kampaňový tím pred parlamentnými voľbami.

Proti čurillovcom a lipšicovcom

Fico povedal, že trvá na čo najskoršej zmene zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti. Tento status vydala špeciálna prokuratúra napríklad vyšetrovateľom NAKA okolo Jána Čurillu. Odvolávanie týchto ľudí z funkcií pokladajú aj súdy za porušenie zákona.

Šéf Smeru opakoval, že status oznamovateľa trestnej činnosti je zúfalým pokusom „čurillovcov a lipšicovcov, ktorý treba zlikvidovať príslušnou zmenou legislatívy“.

Dodal, že tento „nezmyselný zákon“ musí byť zmenený „tak rýchlo, ako sa len dá“.

Fico poďakoval za seba aj za Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara za „osobnú podporu“, ktorú cítili v čase, keď boli obvinení zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny.

Obvineným v kauze Súmrak zrušila obvinenie generálna prokuratúra na základe paragrafu 363. Vyšetrovanie sa už blížilo ku koncu.

„Nikomu neželám sedieť v parlamente a byť v rukách bláznov typu Matoviča alebo Pročka, keď o vás hlasujú, že či pôjdete alebo nepôjdete do väzby. Bohužiaľ, tí čo neboli poslancami Národnej rady, takéto šťastie nemali a väznicu videli aj zvnútra,“ vravel Fico na sneme.

Zároveň sa priznal, že v mediálnych výstupoch potom „atakoval na dennej báze“ všetkých „vyvrheľov na NAKA a Úrade špeciálnej prokuratúry“. Označil ich tiež za „zločincov“, pričom verí, že orgány činné v trestnom konaní sa týmito ľuďmi budú zaoberať.

„Mal som obrovské šťastie, že som neskončil vo väzbe, pretože keby za moje politické názory za dve tlačové konferencie, kde sme hovorili pravdu, ma dostali do väzby, tak dnes tu nestojím ani ja, ani vy tu nesedíte, lebo strana by bola bývala zničená,“ povedal Fico na Bratislavskom hrade.

Smer podporí vyšetrovanie manažmentu pandémie

„Dnes sa ukazuje, že náš slobodný pohľad na očkovanie a opatrenia vlády v boji proti covidu bol správny a opodstatnený,“ skonštatoval Fico, pričom rozprával o 20-tisíc „nezmyselných“ obetiach počas pandémie.

Premiér podporuje úsilie politikov vládnej koalície na vyšetrenie manažmentu pandémie. Prišiel s tým poslanec SNS Peter Kotlár, ktorého v tejto iniciatíve podporuje aj líder národniarov Andrej Danko.

„Treba politicky zhodnotiť, čo to tu vláda v rokoch 2020 až 2021 vystrájala, a pozrieť sa aj na finančnú stránku plošných, často úplne nezmyselných nákupov zdravotníckych pomôcok a vakcín,“ dodal Fico na sneme.

Manažment pandémie Je namieste trestne stíhať verejných činiteľov za ich pochybenia?

Lukáš Kekelák

Vláda v programovom vyhlásení konštatuje, že po voľbách v roku 2020, keď vyhralo hnutie OĽaNO, sa nahromadilo „viacero porúch v uplatňovaní demokracie a právneho štátu“.

Ficov kabinet konkrétne menoval „nezvládanie protipandemických opatrení“, čo vraj „neprimerane obmedzovalo demokratické práva a slobody“. V dokumente sa píše, že „najväčšie nútené sústredenie ľudí počas testovaní malo vplyv na šírenie chorôb a zbytočné straty na životoch“, čo bude jedným z dôvodov, prečo vláda dodatočne preskúma celý manažment pandémie.