Založia ho krajania jednej z jeho provincií - Nghe. V sobotu (28.5.) sa uskutoční v Bratislave ustanovujúca schôdza.

Súčasťou podujatia v Dome kultúry vo Vajnoroch bude i vystúpenie speváckeho súboru, ktorý pricestuje priamo z tejto časti ázijskej krajiny. Ľudové piesne jej obyvateľov boli medzinárodnou organizáciou UNESCO zaradené do zoznamu nehmotného svetového kultúrneho dedičstva. Speváci predvedú predstavenie s názvom „An tinh xu Nghe“, čo v preklade znamená Vďačnosť ľudí z regiónu Nghe.

Spomedzi zhruba 5000 pôvodom Vietnamcov žijúcich na Slovensku pochádza z provincie Nghe 200 až 300, priblížil predseda spolku Nguyen Phuc Lai. „Pre nás je príznačná vďačnosť a súdržnosť,“ vysvetlil s tým, že typické vlastnosti Vietnamcov sú v ich provincii ešte znásobené, čo podmienila tamojšia drsná príroda.

„Založením spolku chceme dať najavo svoje city, svoj vzťah k rodnej provincii, ako aj to, že vieme držať spolu,“ ozrejmil Phuc Lai. Cieľom činnosti spolku bude rozvíjať vzájomnú solidaritu a pomoc, propagovať rodnú provinciu a v neposlednom rade i pomáhať jej obyvateľom, ktorí často čelia prírodným katastrofám.

„Jednoducho, podeliť sa s nimi,“ uviedol šéf novozriadeného spolku. Pôjde podľa neho o prvý významnejší spolok krajanov z Vietnamu na území Slovenska a ustanovujúca schôdza svojou pompéznosťou podľa neho tiež zatiaľ nemá obdobu. „Bude to prvé takéto podujatie v rámci našej komunity a sme na to patrične hrdí,“ doplnil.

Prvopočiatky vietnamskej komunity na Slovensku siahajú do 60. a 70. rokov minulého storočia, keď sa sem dostali v rámci dobrých vzťahov Vietnamu a vtedajšieho Československa. Phuc Lai, ktorý žije na Slovensku už tri desaťročia, uviedol, že rozdiel oproti čínskej komunite je aj v tom, že vietnamská sa snaží viac integrovať do slovenskej spoločnosti a nie je taká uzavretá.

Väčšie skupiny pôvodom Vietnamcov žijú v hlavnom meste a Košiciach, nemálo ich je ale rozptýlených po celom Slovensku. Kým prvá generácia bola podľa Phuc Laia stratenou, odsúdenou do roly „stánkarov“ a majiteľov stravovacích zariadení, druhá by už mala byť iná. Vietnamci tradične kladú veľký dôraz na vzdelanie a i tunajší rodičia sa snažia, aby ich deti chodili do slovenských škôl.

„My sme nastúpili do rozbehnutého vlaku, nevieme chytiť ten správny rytmus, preto predávame, prevádzkujeme reštaurácie a tak ďalej, ale tá druhá generácia budú lekári, inžinieri, vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí si dokážu nájsť slušné uplatnenie v tejto spoločnosti bez toho, aby museli predávať,“ vysvetlil Phuc Lai s tým, že ich deťom je už bližšia slovenčina. Úlohou spolku bude, aby nestratili celkom kontakt s domovinou ich rodičov.