Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. november 2023

Dracula na Slovensku

Aj napriek pomerne vlažnému kritickému prijatiu v dobe napísania sa Dracula považuje za jedno z najznámejších diel britskej literatúry. Pre mnohých čitateľov je prekvapením spojenie so Slovenskom.
Dracula na Slovensku

Tí, ktorí knihu nečítali budú určite prekvapení, že autor Slovákov umiestnil do Transylvánie a pridáva k nim zaujímavý opis:
Najčudesnejšie vyzerali Slováci. Vo svojich veľkých pastierskych klobúkoch, širokých špinavobielych nohaviciach, bielych ľanových košeliach a obrovských ťažkých, takmer stopu širokých kožených opaskoch, povybíjaných mosadznými klincami, pôsobili barbarskejšie ako ostatní. Boli obutí do vysokých čižiem, do ktorých mali zakasané nohavice a tváre im zdobili dlhé čierne vlasy a ťažké fúzy. Vyzerajú veľmi malebne, ale nepôsobia príťažlivo. Kdesi na divadelnom javisku by ich určite uviedli ako akúsi orientálnu tlupu banditov. Povedali mi však, že sú neškodní a nepriebojní. (Dracula, preklad Katarína Slugeňová-Cockrell a Martin Plch)

Je pravdou, že Slováci sú do tohto prostredia čiastočne vsadení aj ako exotický prvok. Pre mnohých obyvateľov Británie v tej dobe exotickejší ako orientálne národy. Stoker pravdepodobne ako opis cesty použil niektorý z vtedajších cestovných sprievodcov, ktorými bol vtedajší trh preplnený a najznámenším bol Murray's Handbooks for Travellers. Autor nepochybne hojne využíval umeleckú licenciu na dotvorenie jednotlivých detailov. Okrem tohto úvodu si autor trochu protirečí, nakoľko neskôr o Slovákoch píše.

V tej chvíli pribehol ufúľaný chlapec a udychčane vykrikoval, že za cintorínskym múrom kostola sv. Petra našli mŕtvolu Skinského; hrdlo mal roztrhnuté, akoby ho napadla divoká šelma. Všetci sa zbehli ku kostolu a ženy vykrikovali: To určite urobil nejaký Slovák! (Dracula, preklad Katarína Slugeňová-Cockrell a Martin Plch)

Druhou informáciou súvisiacou so Slovenskom je inšpirácia autora.  Podľa niektorých zdrojov za niektorými informáciami o knihe stojí Ármin Vámbéry, rodák zo Svätého Jura, cestovateľ, akademik a ako sa neskôr ukázalo, aj tajný agent v službách Británie. Práve on zoznámil Stokera so zaujímavosťami o protitureckom odboji na Balkáne a v knihe sa Ármin objavil ako "priateľ Arminius". Nanešťastie väčšina informácií bola "kompliátom" z rôznych zdrojov  a autor s najväčšou pravdepodobnosťou nemal žiadne informácie o skutočnom Vladovi III. Okrem toho jeho dielo bolo "inšpirované" knihou Sheridana le Fanu, ako aj románom na pokračovanie Varney the Vampire, čo si uvedomoval aj autor, a preto vynechal niektoré pasáže, ktoré sa dostali až do neskorších vydaní.  Poznámky pri príprave knihy dokonca odhalili, že budúci Draculova dostal vskutku originálne meno "Gróf Wampyre" s názvom knihy Smrť ne-mŕtveho.

Ďalšou zaujímavosťou bolo natáčanie filmu Nosferatu  na Oravskom zámku a v komparze sa objavili aj miestni obyvatelia. Spoločnosť Prana Film však prehrala spor s právnikmi dedičov Brama Stokera a mala všetky známe kópie zničiť, čo sa však nepodarilo a film sa nedávno stal voľným dielom. Jedna z verzií je prístupná na wikipedii.

 

Oveľa zaujímavejší je prvý preklad Draculu do slovenčiny, ktorý vyšiel v roku 1922. Prvou zvláštnosťou bolo, že nevyšiel na Slovensku, ale v USA. Pod názvom Dracula-román tajností ho v Pennsylvánskom Scrantone vydal súkromným nákladom prekladateľ Štefan Jasný.

Kniha je aj napriek roku vydania pomerne čitateľná - hoci archaická.

Inzercia

Ohlas knihy bol nanešťastie minimálny, rovnako ako jej predaj. Vtedajšie noviny informujú o tom, že sa predalo iba niekoľko kusov a po tomto experimente vydalo vydavateľstvo Obroda už iba jednu knihu. Tento výnimočný vydavateľský počin sa ocitol v "krajine nekrajine" autorských práv a bude potrebné čakať niekoľko rokov, kým to bude možné digitalizovať a zverejniť.

 

 

Igor Čonka

www.zabudnuteknihy.eu

 

 

Pracujeme na prekladoch, digitalizácii a šírení zabudnutých diel literatúry.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.