Mali by politici v záujme služby pre všeobecné dobro zostávať v stranách, ktoré sa svojím konaním skompromitovali?

Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.

Ivan Rončák, politológ: V zastupiteľskej demokracii je hlavnou úlohou politických strán združovanie záujmov. Politická strana je teda súborom hodnôt, ktoré chce presadzovať istá spoločenská skupina, ktorá si spomedzi seba na to určí svojich zástupcov. Idey a hodnoty nemožno skompromitovať, skompromitovať sa môžu len ľudia. Je na posúdení členov strany a voličov, či strana nenávratne opustila idey, na ktorých vznikla alebo sa len na istý čas do jej vedenia dostali ľudia, ktorí svojim konaním tieto idey odsunuli do úzadia a postavili pred ne svoje záujmy. Ak sú tieto hodnoty silné a existuje reálna šanca na zlepšenie pomerov vo vnútri strany, netreba utekať, ale, naopak, pokúsiť sa o jej očistu.

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Seriózne strany by mali mať stanovený program a v ňom by mali mať určený svoj cieľ. Taktiež majú v ňom deklarovať spôsob i prostriedky, ako stanovený cieľ dosiahnuť. Toto všetko tvorí identitu strany. Politik by mal svoju politickú činnosť vyvíjať prostredníctvom takej strany, ktorej identita je v súlade s jeho vnútorným presvedčením. To znamená, že jeho strana má sledovať len také ciele, ktoré sú v súlade s jeho svedomím. Ak medzi programom strany a jeho svedomím je rozpor, takú stranu čestný človek má opustiť.

Treba však vedieť, že niektorí členovia strany sa môžu dopustiť toho, čo je v protiklade s dobrým programom danej strany. Vtedy sa od ostatných členov nemôže žiadať, aby opustili stranu, ale majú v strane zápasiť o nápravu, aby medzi činnosťou strany a jej dobrým programom nebol rozpor.

Toto by nemalo platiť len o politikoch, ale toto by malo platiť hlavne o voličoch. Napríklad veriaci kresťan ako volič by nemal voliť tie strany, ktoré vo svojom programe sledujú likvidáciu prirodzených i kresťanských hodnôt. Sú strany, ktoré už vo svojom programe naznačujú, že nemajú problém spochybniť kresťanský postoj k manželstvu, k ľudskému životu, k slobode svedomia a mnohým ďalším hodnotám. V takých stranách nemá miesto veriaci politik a také strany nemôže podporovať veriaci volič.

Karol Lovaš, premonštrát, básnik „brat Šavol“: To by sme mali na Slovensku politické strany bez svojich lídrov. :-) Myslím, že politici u nás ešte stále neobjavili zmysel slovného spojenia "všeobecné dobro". A keď sa tak pozerám naprieč politickým spektrom ešte ani dlho neobjavia. Možno však od 17 ročného "dieťaťa" očakávať niečo múdre? Ako občania- voliči máme tú "smolu" že sme súčasťou prirodzeného politického vývoja, ktorý bude ešte nejaké to desaťročie trvať. Na druhej strane je svojim spôsobom aj vzrušujuce a neopakovateľné byť pri niečom čo sa rodí. O to viac, ak ide o politickú kultúru a veci s ňou spojené.

Martin Štochmaľ, audítor v oblasti bankovníctva, spoločnosť Ernst&Young: Strany sa svojim konaním neskompromitovali, skompromitovali ich vlastní členovia - lídri, ale aj rádoví členovia. Samotná strana len stratila "reputáciu" a poškodila si svoje meno (aj keď skompromitovaním členov strany na Slovensku strany zväčša reputáciu a meno nestrácajú. V niektorých prípadoch to je dokonca presne naopak).

Skompromitovanie v tomto kontexte znamená spreneverenie sa poslaniu
politika - presadzovať a uskutočňovať spoločné dobro (t.j. dobro celej
spoločnosti a nie len "dobra" vplyvných skupín napr. finančná lobby, odborárska lobby, či úradnícka lobby). Prinávratenie sa k tomuto poslaniu je možné vnútornou obrodou a reformou v stranách alebo založením novej strany bez poškodenej reputácie. Otázkou je, čo je v danej situácii schodnejšou cestou. Odpoveď nezávisí len od rozhodnutia politikov, ale aj od voličov - do akej miery im záleží, aby ich zastupovali morálne bezúhonní a odborne zdatní ľudia. Zotrvanie v "skompromitovanej" strane, bez nádeje na zmenu a obrodu, je pre politika túžiaceho slúžiť všeobecnému dobru veľkou výzvou, aby svojim nekompromitujúcim konaním a postojmi nepredlžoval, dúfajme že agóniu, skompromitovaných spolustraníkov.

K téme:
Pozrite si ostatné otázky v ankete pre vybrané osobnosti.
Zdieľať

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Kontext tejto otázky mi trochu uniká. Nedokážem si prepojiť dva pojmy - všeobecné dobro a politické strany. Pre mňa sú politické strany synonymom všeobecného zla, príživníctva a organizovaných zločineckých skupín. Myslím si, že normálni ľudia by nemali zostávať v žiadnych politických stranách, politické strany patria minulosti a dnes ich nepotrebujeme, spoločnosť sa dá oveľa lepšie organizovať aj bez nich, treba ich vytlačiť na okraj spoločnosti a pracovať na ich zániku. Ale aby so odpovedal na otázku - ak sa strana skompromitovala, tak by ju slušní ľudia mali, samozrejme, opustiť. Hovorím o slušných ľuďoch, nie o politikoch.

Zuzana Humajová - Zimenová, analytička Konzervatívneho inštitútu: Strana nie je jednoliaty organizmus, žijúci vlastným životom, je to iba formálne zoskupenie ľudí, ktorí majú vlastnú vôľu a morálku. Rozhodnutia nerobí strana, ale ľudia v nej. Buď konajú v súlade so zákonom, s etickým kódexom a so svojim svedomím, alebo nie. To je pravé pozadie všetkých korupčných a iných škandálov a zároveň východisko, ako sa treba s prípadnými kauzami vysporiadať.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života: Za každou politickou stranou stoja ľudia. Služba a všeobecné dobro pre mnohých politikov, ktorí reprezentujú stranu, je len obchod s verejnými financiami. Ťažko sa dokážu vzdať svojho vplyvu, spoločenského postavenia a moci v prospech spoločného dobra. Nie je to nič novodobé, lebo už Konfucius pred 2500 rokmi sa na adresu vtedajších mocipánov vyjadril, že sú to úradníci, ktorí pred tým, ako dostali túto moc, sa báli, či zvládnu takúto úlohu. Keď už sa ale dostanú k moci, tak sa boja, aby o ňu neprišli. A robia všetko preto, aj nekalé veci, aby o toto postavenie neprišli.

Peter Badík, podnikateľ, MyEnergy: Politika a politické strany zvlášť nie sú spolkom svätých. Demokrati či republikáni, toryovci a labouristi, ľudovci a socialisti, CDU či SPD, so všetkými sa spájajú škandály a pochybenia. Ak by v nej už nemal zostať žiaden politik so zásadami, bolo by to pre politickú kultúru západu veľmi smutné. Stranu, ktorá by sa v minulosti neskompromitovala, už nájdeme asi ťažko. Otázku, ktorú si však musí položiť každý politik, ktorý sa pre niektorú stranu rozhodne je, či sa klientelizmus, korupcia a zlodejina stali základným princípom jej fungovania. Spojivom, ktorý namiesto ideí a myšlienok drží pokope ich členov v honbe za výhodami. Bohužiaľ, dnes máme na Slovensku podľa všetkého aj také.

Ján Duda, profesor kánonického práva:
Na to nie je jednoduchá odpoveď. Existujú tu snáď tri alternatívy. Prvá spočíva v tom, že politik v takej strane ostane a riskuje, že budú považovať za skompromitovaného aj jeho. Druhá spočíva v odchode z takej strany a vstúpiť do inej strany alebo v založení inej strany. Je tu však riziko, že ho budú nazývať politickým prebehlíkom alebo kariéristom, ak sa pokúsi založiť inú stranu, ktorá naviac spôsobuje ďalšie štiepenie politickej scény. Tretia alternatíva spočíva v tom, že z takej strany odíde a odíde aj z politiky. V praxi nejestvuje všeobecné riešenie, ale iba konkrétne, ktoré musí vyhodnotiť a urobiť konkrétny politik.

Ja však môžem riešiť nastolenú otázku iba v teoretickej rovine a najrozumnejšia sa mi vidí prvá u uvedených alternatív: ostať v strane a pokúsiť sa urobiť maximum napraviť skompromitované meno strany. Zdá sa mi príliš alibistické "utekať z potápajúcej sa lode", ale prijateľnejšie sa mi vidí ostať a urobiť všetko, aby strana opäť nadobudla dobré meno a stala sa pre "svojich" voličov dôveryhodnou a usilujúcou sa o spoločné dobro. Rád by som však aj dodal, že niektoré politické strany vznikajú na tzv. jednorázové politické použitie na jedno či dve volebné obdobia. Zažiaria ako "hviezda", ale ako rýchlo zažiaria, rovnako rýchlo zhasnú, lebo nemajú hlbšie korene a dobro občanov je im "ukradnuté". Na také strany by si mali voliči dať pozor a nedávať im vôbec šancu.

Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska: Myslím, že treba rozlišovať medzi nemorálnym konaním politika, keď sa strana od neho hneď dištancuje, od situácie, keď sa podozrenia z korupcie a nekalých praktík stanú v spojení s politickou stranou bežnou záležitosťou. Určite nenájdeme stranu, kde nikto nikdy nezlyhal. Ide skôr o to dobre si všimnúť, ako sa strana k tejto situácii postavila. Ak išlo o vážnu vec, a strana buď systematicky mlčí alebo situáciu bez rozumného vysvetlenia popiera, je to silný signál, že sa v nej stratila základná citlivosť na rozpoznávanie dobra a zla. V takejto situácii by praktizujúci kresťan nemal tento subjekt nijako podporovať. Je totiž veľmi otázne, či strana, ktorá je prešpikovaná korupciou a podvodmi, dokáže ešte vôbec rozlíšiť, čo je všeobecné dobro.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo