ROK KŇAZOV: Dobré meno Cirkvi nesmie byť prvoradé

Generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček odpovedá na otázku: Katolícka cirkev v Írsku rieši prípady zneužívania detí. V čom vidíte hlavný problém? Môže sa stať, že v prípade podobného škandálu v Cirkvi sa veriaci rozhodne z nej vystúpiť? Závisí naša viera v Boha a príslušnosť k Cirkvi od vecí, ktoré sa v nej dejú? Môže nás to ovplyvniť v prežívaní viery?

Rozdeľme si to na dve časti. Pozrime sa najprv na to, čo sa deje v Írsku, a potom premýšľajme v širších súvislostiach.

Ešte sa nestalo, aby v niektorej krajine rezignovali v priebehu jedného mesiaca štyria biskupi pre dôvody, pri ktorých aj pápež pociťuje "rozhorčenie, pocit zrady a hanbu". Momentálna veľmi smutná situácia katolíckej cirkvi v Írsku je mementom aj pre iné krajiny.

Priebeh kauzy

Začalo sa to tzv. Ryanovou správou spred dvoch rokov, ktorá naznačila, že v niektorých školách a sirotincoch spravovaných v Írsku katolíckou cirkvou došlo v minulých desaťročiach k prípadom sexuálneho zneužívania detí. Benedikt XVI. bol podľa pozorovateľov "zjavne rozrušený", keď v júni čítal Ryanovu správu a bol z nej "hlboko znepokojený a veľmi skľúčený". Po Bostone 2002 prišiel Dublin 2009.

Bola zriadená vyšetrovacia komisia dublinskej arcidiecézy, ako aj štátna vyšetrovacia komisia. Tá v novembri 2009 publikovala ďalšiu, podrobnejšiu tzv. Murphyho správu, ktorá skúmala obdobie rokov 1975 - 2004. Správa okrem iného poukazuje na to, že dublinská arcidiecéza mala v minulých desaťročiach silný záujem ututlať túto záležitosť v snahe vyhnúť sa škandálu a menovite spomína piatich írskych biskupov, voči ktorým vyšetrovacia komisia vzniesla obvinenie, že v minulosti zanedbali svoje povinnosti pri riešení prípadov zneužívania, o ktorých vedeli, no nič konkrétne na ochranu detí nepodnikli, páchateľov len upratali na iné miesto.

Štyria z týchto biskupov nedávno, v decembri 2009, podali rezignáciu, k čomu ich verejnou kritikou tlačil aj arcibiskup Dublinu Diarmuid Martin (je v úrade od apríla 2004). Piaty spomínaný to zatiaľ odmieta, no je pod mimoriadnym tlakom verejnosti. V polovici februára sú takmer všetci írski biskupi pozvaní do Vatikánu na dvojdňovú poradu s Benediktom XVI., ktorý okrem toho pripravuje svoj list adresovaný írskym katolíkom.

Kde je problém

Sústreďme sa na to, v čom je hlavný problém. Vo verejnosti sa nerieši ani tak problém zlyhania tých, ktorí sa priamo dopustili zneužívania. To je odsúdeniahodné a niet čo dodať, je to vec polície a súdov. Nerieši sa ani to, že prípady zneužívania sa vyskytovali aj inde než len na cirkevných školách. Tu ide o niečo iné. Uvedeným biskupom sa kladie za vinu, že im viac záležalo na dobrom mene cirkvi než na osude zneužívaných detí. To je zjavne proti Evanjeliu. Biskupi si to dnes uvedomujú a priznávajú to. Ospravedlnili sa obetiam a ich rodinám a odstúpili.

Šéf vatikánskej Kongregácie pre klérus kardinál Claudio Hummes sa nedávno vyjadril, že takéto prípady zneužívania majú byť vždy odovzdané civilnej justícii a nesmú zostať riešené len cirkevnými autoritami.

Diskusia o cirkevných školách

Kauza súvisí s usporiadaním školstva v Írsku. V súčasnosti viac ako 90 % základných škôl v Írsku spravuje katolícka cirkev, pričom sú plne financované štátom. Je zrejmé, že pri tomto počte mnohé z týchto škôl majú len cirkevný názov a nič viac. Preto sa znova rozprúdila diskusia. Arcibiskup Dublinu Diarmuid Martin hovorí, že cirkev je pripravená vzdať sa spravovania tých cirkevných škôl, ktoré sú síce formálne katolícke, ale nie je tam skutočná požiadavka rodičov po kresťanskej výchove - inými slovami, radšej menej cirkevných škôl, ale nech sú poriadne. A vtedy bude možný aj lepší výber kňazov pre prácu v školách.

Aký vplyv na verejnosť má tento škandál? Čerstvý prieskum verejnej mienky z druhej polovice januára 2010 hovorí, že 61 % opýtaných je za to, aby cirkev nespravovala základné školy, 28% je za zachovanie terajšieho stavu. Celkovo 47 % hovorí, že po publikovaní Murphyho správy majú prístup k cirkvi viac negatívny, pričom rovnako 47 % hovorí, že sa ich postoj k cirkvi nezmenil.

Keď je v rodine niečo bolestné

Tým prechádzame k druhej časti našej témy. Aký vplyv má táto kauza na vzťah ľudí k cirkvi? Touto otázkou sa určite budú zaoberať odborníci, pretože si vyžaduje podrobnejší výskum. Pozorovatelia však hovoria, že zatiaľ v Írsku nie je badateľný pohyb, ktorý by naznačoval formálny odchod ľudí z cirkvi. Skôr dochádza k vnútornej rezignácii a k prerušeniu kontaktov, k strate dôvery, ako to ukazuje spomínaný prieskum.

Prax hovorí, že v takýchto situáciách odíde z cirkvi ten, pre koho je to posledná kvapka, kto už bol v minulosti niečím zranený, kto už je načatý a potrebuje k vystúpeniu len silný argument pre seba i pre svoje okolie, aby tak dokončil a obhájil proces, ktorý v ňom už bežal.

Či od týchto vecí závisí naša viera a náš postoj k cirkvi? V podstate nezávisí, a to vtedy, ak je naša viera zrelá, keď "viem, komu som uveril". Ako keď sa v rodine vyskytne nejaké zlyhanie jej člena - veľmi to všetkých bolí, ale rodinu to ešte viac zomkne pri riešení problému. Vtedy neriešim, či vystúpim z rodiny. Niekedy sa pri zlyhaniach našich blízkych alebo priateľov ani nedá robiť nič viac, než uniesť bolesť a ňou vyzrieť ako človek.

Cirkev tvoria ľudia a súčasťou jej života sú aj zlyhania jej členov. Ak však vidíme zlyhávanie ľudí v cirkvi, máme príležitosť dopracovať sa k zrelšiemu chápaniu toho, čo je to vlastne cirkev. Ak by nebola Božím dielom, koľkokrát by už musela zaniknúť? Veľmi často človek pri odmietaní cirkvi odmieta len svoju predstavu o nej, svoju skúsenosť s ľuďmi v cirkvi.

Zdá sa mi preto nemožné zvládnuť takéto nápory bez toho, aby bol človek nejakou formou hlboko zakorenený v spoločenstve cirkvi - cez vzťahy s inými, ktorí veria a hľadajú cestu k Bohu. Keď sú pre mňa cirkvou aj moji konkrétni priatelia, známi z môjho okolia, s ktorými zdieľam spoločné otázky o tom, kto je pre mňa Ježiš Kristus a jeho cirkev. Ak som vnútri tejto rodiny, ak ju aj ja tvorím a nepozorujem ju len zvonka, keď sa o nej hovorí v bulvárnom médiu.

Toho, kto zostáva v rodine cirkvi, každá takáto kauza veľmi bolí. Toho, kto nie je v rodine cirkvi, alebo odchádza, taká kauza iba veľmi pohoršuje. Znakom zrelosti v chápaní cirkvi je to, keď tá kauza bolí nie preto, že ublížila cirkvi, ale že zneužívanie ublížilo tým mladým ľuďom. To je v tom to evanjeliové.

Ladislav Stromček
Foto: Flickr.com

V rámci seriálu Rok kňazov odpovedajú kňazi každý týždeň na vybrané otázky.

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Seriál Rok kňazov:
programový šéf TV Lux Juraj Drobný: Biblia ako film
hovorca KBS Jozef Kováčik: Boh alebo cirkev?
novokňaz Pavol Hrabovecký: Kňazstvo, čo mám z teba?
jubilujúci salezián Ernest Macák: Cez všetko sa dá premodliť
farár Maroš Kuffa: Ukážte mi jednu šťastnú prostitútku!
otec biskup František Tondra: Musí sa to mládencovi páčiť
salezián Robo Flamík: Dar kňazstva: dar krehkosti a veľkej lásky
básnik Stanislav Brtoš: Kňaz nie je postavený na piedestál
jezuita Milan Hudaček: Lebo som tvoj otec
Michal Masný: Stojí za mnou Boh, ktorý si ma sám vybral
otec biskup Rudolf Baláž: Kňaz má byť mužom modlitby za ľudstvo
Zdieľať

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo