Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. október 2023

Objavili sme slovenské Rýchle šípy

Už niekoľko rokov kolujú zvesti, že s literatúrou pre chlapcov to ide z kopca. Chlapci vraj čítajú čoraz menej a bude to vraj ešte horšie. Ak aj čítajú je to väčšinou brak...
Objavili sme slovenské Rýchle šípy

Podobné názory sa tu opakujú dookola a našťastie sa Čierny Peter toho, čo kazí mládež posunul od kníh, cez komiksy, filmy, počítačové hry a dnes ho v rukách pevne drží internet.  Situácia v prvej polovici 20. storočia bola iná. Dobrodružné romány pre chlapcov boli pre mnohých "nevhodného žánru" - skôr trpené. Jedine Karel Čapek vo svojich esejach hovoril veľmi kladne o tom, že spolu s červenou knižnicou je tento typ kníh posledným útočiskom deja. Ďalší autori sa rozhodli ísť cestou, kde do dobrodružného deja pridávali hlbšie myšlienky.  Nám najznámejším autorom, ktorý sa vydal touto cestou bol Jaroslav Foglar, ktorý okrem notoricky známych Rýchlych šípov napísal vyše dvadsať ďalších kníh podobného typu.

Slovenská literatúra do roku 1950 je na taký typ literatúry skúpa a o to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme objavili knihu Poklad na hradisku. Autorom bol Anton Prídavok, jeden z priekopníkov rozhlasového vysielania a aktívny účastník Slovenského národného povstania a je známy skôr ako autor politickej kritiky Rozbité ministerstvo. Poklad na hradisku z roku 1948 je typickým príkladom dobrodružnej knihy pre chlapcov.  Na začiatku sú povesti o poklade, ktorým dospelí už prestali veriť.

Pán Krušina pobadal synove rozpaky, chvíľu mlčal, potom prikývol dobrácky hlavou a hovoril:
– Bájka, chlapček môj. Vznikla asi vtedy, keď akýsi sedliak z podhradia pri oraní neďaleko Hradiska našiel na roli malú debničku so striebornými a zlatými mincami. Ale to je už stará história. Vtedy sa po celom okolí hovorilo o pokladoch.
Miško chytil sa týchto slov ako pevného lúča nádeje. A netajil sa svojím údivom.
– Nuž predsa je na tom niečo pravdy! Niet rečí bez pokladu!
– V okolí hradov nie je ťažko objaviť nejakú záhadu…
– Tak asi aj tu!
Isteže, i tu. Slovo dalo slovo, zvuk a lesk kovu dráždili, ľudia začali aj hľadať, ale nenašli nič.
– Kde niet, nenájdeš. Ľudia hľadali, nenašli…
Miško sklamaný krútil hlavou. Nepáčilo sa mu to. Otec ho zarmútil. Nie tým, že ho nepovzbudil v domnienke, že povesti o skrytom poklade na Hradisku môžu byť aspoň pravdepodobné, ale tým, že tieto povesti veľmi presvedčivo a s nezlomnou istotou nazval bájkami.


Samozrejme naši hrdinovia sa nevzdávajú a pustia sa do hľadania na vlastnú päsť.

Hlavným Stanom spolku hľadačov pokladu na Hradisku bola izba Janka Myšíka. V Mýtnej ulici v útulnej izbičke poschodového domku boli chlapci dobre chránení. Tu sa najlepšie mohli skrývať pred zvedavým svetom. Pre istotu Janko všetko, čo sa týkalo prípravných prác, spojených s hľadaním pokladu, držal pod zámkou a kľúč vo dne v noci mal u seba. Nevedieť. Čert nespí. Pred špionážou treba sa vždy dobre zaistiť. Na schôdzu okrem Martina prišli všetci. Martin poslal len lístok, že vraj pod otcovým dozorom musí mrviť matematiku. Ak bude možné, pribehne neskoršie.

Kniha popisuje konšpiráciu okolo hľadaniu pokladu, ktorá okrem udržania tajomstva vyžaduje prieskum, finančné prostriedky aj kvalitný plán.

Potom sa rozpriadol rozhovor okolo potreby zadovážiť spoľahlivú mapu, plán a pramene o minulosti Hradiska. Všetkým bolo jasné, že bez mapy na takom vážnom podujatí nemožno pracovať. Na spracovanie máp podujal sa sám Miško, Martin mal vyňuchávať, čo hovorí ľud na okolí o skrytom poklade, Vlado sľúbil obstarať plány rozličných stavieb a Janko s nesmiernou ochotou vzal na seba starosť o prekladanie latinských listín. I sám bol snaživým latinárom a spoliehal sa na pomoc a spoluprácu staršieho brata.

Hľadači pokladov nezabudli obstarať ani potrebné hmotné prostriedky na zaistenie dlhšieho pobytu na Hradisku.
Miško pod rukou predal svoju bohatú zbierku známok, Vlado vyprázdnil bachratú pokladničku a od sestry požičal si päťdesiat korún, Janko potajomky speňažil laternu magiku, s ktorou ešte pred mesiacom nebol by sa rozlúčil za nič na svete, a Martin u kníhkupca zašantročil nepotrebné učebnice. Získané groše chlapci zložili na hromádku a porátali ich. Narátali vyše päťsto korún. Na uživenie štyroch žalúdkov nie je to veľa, ale oni mienili žiť skromne. Martinovi – mimochodom rečeno – sa podarilo  prekĺznuť z matematiky.
So skončením školského roku chlapci dokončili i potrebné prípravné roboty. Nadišiel čas vystrojiť sa do letného tábora. V predvečer odchodu na Hradisko štyria nerozluční kamaráti, sklonení nad pracovným stolom Janka Myšíka, rozdeľovali si úlohy pri objaviteľskej robote.

Inzercia

Samozrejme niekoľko vecí sa skomplikuje a hľadanie neprebieha podľa ich plánov... ale nebudem čitateľom kaziť zážitok. Autorovi bolo jasné, pre koho knihu píše, a tak vznikla v pohnutej dobe vyšla dobrodružná kniham, ktorá určite nie je pre každého, ale čitateľa neurazí. Je pevne zasadená do obdobia, keď sa žiaci učili latinčinu a svojpomocne si stavali tábor. Atmosférou trochu pripomína čaro starých foglaroviek, ktorými sa možno autor nechal inšpirovať.

Chlapci, poviem vám bez okolkov: ja chcem založiť spolok na hľadanie pokladov!
To už hej. To bolo slovo. Zapôsobilo. Napälo zvedavosť a vyvolalo záujem.
Iba Martin váhal. Trochu nadvihol hlavu a hodil rukou.
– Miško, ty si čítal nejaký nafúkaný román pre mládež…
– Nečítal. Verte mi. Ale...

 

Ak si knihu chcete prečítať, nájdete ju digitalizovanú na našej stránke.

Igor Čonka

OZ Zabudnuté knihy

www.zabudnuteknihy.eu

Pracujeme na prekladoch, digitalizácii a šírení zabudnutých diel literatúry.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.