Ženy ako členky elitných bojových jednotiek?

Ženy ako členky elitných bojových jednotiek?

Príslušníčka americkej armády počas operácie v Iraku v roku 2008, medička. Ilustračné foto: flickr.com.

Americký minister obrany si praje plnú integráciu žien do elitných bojových jednotiek amerických ozbrojených síl. Je to dobré riešenie?

Niektorí katolíci – muži i ženy (ale väčšinou asi muži) – berú doslova Pavlovo stanovisko v liste Efezanom 5,22: „Ženy, podriaďujte sa svojim mužom ako Pánovi.“ Myslím, že niektorí títo muži budú tiež spomínať prípady zaobchádzania so ženami v islame podľa najprísnejších aplikácií šaríe ako príklady toho, že kresťanské chápanie vzťahu medzi pohlaviami je nadradené moslimskému.

Neznamená to však, že by dnes (či kedykoľvek predtým) mnohí muži súhlasili s formuláciou Kansaského „doktora z obdobia konských bričiek“ Arthura E. Hertzlera (1870 – 1946), ktorý prišiel s pochybným tvrdením: „Žena je úplne spokojná jedine vtedy, keď je stále bosá a tehotná.“

V 21. storočí by väčšine z nás stačilo, keby si ľudia cenili ženy aspoň tak, ako si samy ženy želajú byť ocenené: niektoré ako doma zostávajúce matky mnohých detí, ako pracujúce slobodné mamy jedného dieťaťa či ako nevydaté ženy, ktoré robia kariéru. Nie je to práve manifest pohlavnej rovnosti, ale stačí to.

Škola Rangers je hlavne vodcovský kurz a hoci je nepochybne fyzicky náročný, väčšmi je o mentálnej húževnatosti a vytrvalosti. Tvrdiť, že ženy sú v tomto horšie, by bolo známkou obmedzenosti. Zdieľať

V súčasnosti (podobne ako vždy v minulosti) dokáže počať a porodiť dieťa jedine žena, pričom tento rozdiel je podstatný. Len Boh vie, čo nás v tomto smere čaká v budúcnosti, no zatiaľ sú biologické úlohy mužov a žien pri reprodukcii aj naďalej rozdielne.

Keď sme v minulosti zvykli spomínať „slabšie pohlavie“, nešlo ani tak o nejakú psychologickú, morálnu či dokonca fyzickú nadradenosť mužov, ako skôr o povedomie o potenciálnej zraniteľnosti ženy. Zaiste, väčšina mužov je fyzicky silnejšia než väčšina žien, no skutočná rozličnosť pohlaví sa najjasnejšie prejaví vtedy, keď je žena tehotná. Vtedy najviac potrebuje ochranu svojho manžela.

Toto všetko spomínam ako úvod k pár postrehom na margo vyhlásenia, ktoré minulý december predniesol minister obrany USA Ashton Carter o plnej integrácii žien do elitných bojových jednotiek amerických ozbrojených síl.

Ženy v súčasnosti tvoria len niečo vyše 15 % členov ozbrojených síl. Najviac ich je v letectve (19 %) a v námorníctve (18 %), najmenej v armáde (14 %) a námornej pechote (8 %). Medzi dôstojníkmi je podiel žien celkovo ešte väčší: takmer 17 % poručíkov, práporčíkov a vyššie sú ženy.

Absolútne nikto nepochybuje, že existujú ženy, ktoré sú schopné stať sa – keď si vezmeme najelitnejšiu elitu – príslušníčkami jednotky vojenského námorníctva SEAL. Neznamená to však, že by sme mali niekedy v blízkej budúcnosti očakávať, že sa do SEAL žena dostane, keďže z historického hľadiska nezvládne výcvik do tejto jednotky asi 80 percent mužov.

No vzhľadom na fyzický tréning, ktorý dnes absolvujú mnohé ženy (vezmime si napríklad špičkové súťažiace v CrossFit, ktoré kombinujú silový a vytrvalostný tréning na svetovej úrovni), určite existuje niekoľko dobrých žien, ktoré by mohli zvládnuť psychicky a fyzicky náročný 24-týždňový výcvikový program do jednotky SEAL. To isté platí aj o armáde a námornej pechote.

Ilustračné foto: flickr.com

Aké uvítanie sa však dostane týmto bojovníčkam zo strany ich mužských spolubojovníkov? Položil som túto otázku dvom čerstvým veteránom, jednému vojakovi a jednému príslušníkovi námornej pechoty. Obaja muži, bývalí dôstojníci v bojovom nasadení, boli optimistickejší, než som očakával. Vojak, mladší než mariňák, to však predsa len videl trochu svetlejšie.

Podľa neho (ďalej ho budem volať len „vojak“ a jeho náprotivok z námornej pechoty „mariňák“) sú moje obavy zo sexuálneho napätia v boji zblízka prehnané. Boj veľmi k romantike nevedie. A keby sa aj črtala romantická situácia, vojak je presvedčený, že jej riešenie – či dokonca potlačenie – je vecou veliteľa.

Minister Carter urobil svoje rozhodnutie napriek tomu, že podľa štúdie, ktorú si vypracovala námorná pechota, sú pohlavne integrované jednotky menej efektívne než jednotky čisto mužské. Zdieľať

Mariňák, ktorý je o pár rokov starší, súhlasil – no len do určitej miery. Nespochybňuje schopnosť žien bojovať, no už si nie je taký istý tým, či aj najlepší dôstojníci budú vždy schopní efektívne riešiť problém, keď sa muži a ženy budú správať… ako muži a ženy. A poznamenáva, že minister Carter urobil svoje rozhodnutie napriek tomu, že podľa štúdie, ktorú si vypracovala námorná pechota, sú pohlavne integrované jednotky menej efektívne než jednotky čisto mužské.

Vojak i mariňák však boli neoblomní v jednej veci: nemožno znižovať štandardy bojovej pohotovosti, aby sa prispôsobili ženám. Vojak mi povedal:

Odmietam špekulovať nad tým, či sa ženám, ktoré (nedávno) získali výložky [jednotky Rangers], dostalo alebo nedostalo zvláštneho zaobchádzania. Ak im inštruktori dovolili prejsť, potom kurz absolvovali a na inom vlastne nezáleží. Už to, že sa vôbec na túto školu prihlásili, je viac, než sa dá povedať o väčšine mužov v armáde. Škola Rangers je však predovšetkým vodcovský kurz, a hoci je nepochybne fyzicky náročný, väčšmi je o mentálnej húževnatosti a vytrvalosti než o čomkoľvek inom. Tvrdiť, že ženy sú v tomto smere v niečom horšie, by bolo známkou obmedzenosti.

Mariňák opäť v zásade súhlasí, no obáva sa, že štandardy sa znížia a že v elitných jednotkách je rozhodne testosterónová hierarchia, ktorá možno bude ženy izolovať. Nech Boh pomáha tej, ktorá by bola vo svojej jednotke „slabým článkom“. A námorná pechota má obzvlášť obavy z motivácie, ktorá stojí za pohlavnou integráciou a iba málo súvisí s pohotovosťou či efektivitou:

Biely dom sa momentálne snaží presadiť progresívne myslenie. Ozbrojené sily sú už dlho miestom, kde sa nariaďujú sociálne zmeny, keďže [ľudia v službe] musia dodržiavať pravidlá (na rozdiel od súkromného sektora). Ozbrojené sily sú však v podstate o tom, že dáme dokopy našich najlepších ľudí, aby chránili našu vlasť a v konečnom dôsledku zabili našich nepriateľov. O toto a len o toto by nám malo ísť.

Uvidíme teda, ako táto socio-politická motivácia poslúži mužom i ženám, ktorí budú odteraz spolu na fronte. Uvidíme. Keď budú naše moderné Amazonky zomierať na vzdialených bojiskách, vtedy uvidíme.

Brad Miner
Autor je zástupcom šéfredaktora The Catholic Thing, vedúcim členom Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) a členom správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc Cirkvi v núdzi). Býval literárnym redaktorom v National Review. Jeho kniha The Compleat Gentleman (Ako byť dokonalým gentlemanom) je k dispozícii v audio formáte aj ako aplikácia pre iPhone.

Pôvodný text: Amazons in Love and War.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo