Zomrel svedok nádeje

V roku 2005 nás predišiel na ceste do večnosti Svätý Otec Ján Pavol II. Posledné chvíle jeho života boli sprevádzané bolesťou a utrpením.

Začiatkom roka 2005 choroby oslabili telo Karola Wojtylu „Odkedy som aj ja v posledných rokoch niekoľkokrát mal skúsenosti s chorobou, stále viac som spoznával jej hodnotu pre moju petrovskú službu ako aj pre život Cirkvi.“ „ V dávnejšom apoštolskom liste Salvifici Doloris Ján Pavol II. napísal: „Zdá sa, že utrpenie patrí k transcendentalite človeka. Je jedným z tých bodov, v ktorých je človek istým spôsobom ´určený´ prekonať sám seba a je k tomu povolaný. ... Kristus nám však dáva do tohto tajomstva preniknúť a objaviť to ´prečo´ utrpenia v tej miere, v akej sme schopní pochopiť hĺbku Božej lásky. Aby sme našli hlbší zmysel utrpenia, musíme nasledovať zjavené Božie Slovo...“

Počas februárového pobytu na 10. poschodí kliniky Gemelli ho v nemocnici navštívilo dieťa choré na rakovinu: „Pomôžte mi, aby som vyzdravelo.“ Na to ho Ján Pavol II. požehnal a povedal: „Prines požehnanie pápeža všetkým deťom v nemocnici.“

Svätý Otec Ján Pavol II. pred bolesťou a utrpením neutekal. Svedectvom vlastného postoja k životu a smrti potvrdil svoje slová o eutanázii: „Eutanázia namiesto oslobodenia od bolesti ju iba potláča. Súcit, ktorému chýba vôľa čeliť utrpeniu a sprevádzať trpiaceho, privádza k vymazaniu života a ukončeniu bolesti a tak prekrúca etický štatút lekárskej vedy.“

Umieranie Jána Pavla II. pocítili srdcia ľudí po celom svete. Dňa 1.apríla vatikánsky hovorca Navarro-Valls informoval, že pápež si nechal čítať z krížovej cesty. „Pápeža v takomto stave som za posledných 26 rokov ešte nevidel,“ povedal s dojatím hovorca Vatikánu.

Keď Svätý Otec Ján Pavol II. zomieral, cítil som, že ma opúšťa niekto blízky. Bol pre mňa autoritou, veľa pre mňa znamenal. Jim Caviezel, ktorý zobrazil hlavnú úlohu vo filme Passion of the Christ, dokonca tvrdí, že bez tohto pápeža by dnes nebol hercom.

Slovami Georga Weigela, autora pápežovho životopisu Svedok nádeje, „muži a ženy v afrických osadách a brazílskych favellách, v kancelárskych vežiakoch na Manhattane a v kalkatských brlohoch, v domoch, bytoch a vládnych kanceláriách na všetkých kontinentoch cítili, že stratili niekoho, koho mali radi, niekoho, kto ich podnecoval, aby začali žiť inak.

Jeho posledné roky boli plné bolesti a utrpenia. Napriek tomu sa však nikdy nepokúšal tajiť horšiaci sa fyzický stav. Zdalo sa, že mu telesná slabosť prekáža, ale pokračoval vo vykonávaní pápežských povinností až do úplného konca a splnil tak sľub, o ktorom veril, že dal cirkvi a pánovi cirkvi pri svojom zvolení dňa 16. októbra 1978 – sľub, že strávi život posilňovaním kresťanských bratov a sestier vo viere.

Najpozoruhodnejšia vec posledného obdobia pápežovho života však spočívala v tom, že výrazné kresťanské svedectvo zasiahlo milióny mužov a žien, ktorí boli ku kresťanstvu skeptickí, ktorí ho odmietali, lebo nikdy neuvažovali o možnosti, že by kresťanstvo prijali.
Toto bol najväčší pápežov úspech.“

Matúš Demko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo