„Ja hovorím Smeru nie, to je môj osobný názor a povedal som to aj pred voľbami. Napriek tomu je pre nás kľúčové, aby sme v čo najväčšej miere mohli realizovať program KDH,“ tvrdí v povolebnom rozhovore Milan Majerský.

Predseda KDH hodnotí výsledok volieb, vysvetľuje, o čom chce rokovať so Smerom, keď hnutie spoluprácu s Robertom Ficom vopred odmietalo, a za akých podmienok by vedeli kresťanskí demokrati spolupracovať v koalícii s ľavičiarmi a liberálmi. Ako by KDH fungovalo v opozícii? Osloví hnutie na spoluprácu Milana Krajniaka či Eduarda Hegera? A obáva sa Majerský demokratického smerovania Slovenska, ak by vládu poskladal Smer s SNS a Hlasom?

KDH sa po necelých ôsmich rokoch vrátilo do parlamentu. Ste spokojný?

Veľmi ma teší, že KDH sa dostalo ako jediná politická strana po dvoch volebných obdobiach mimo parlamentu späť do Národnej rady. Zhruba pred polrokom sme si stanovili cieľ získať vyše 200-tisíc hlasov. Tento cieľ sme splnili a obrazom toho je aj naša účasť na parlamentnej demokracii.

Koncom augusta ste si trúfali na dvojciferný výsledok.

Napriek tomu sme prekonali interne stanovený cieľ a teraz je pre nás dôležité, aby sme v čo najväčšej miere mohli pretaviť svoj program do konkrétnych zákonných či vládnych riešení pre občanov.

Väčšinou malo KDH nižší výsledok, než vám merali agentúry. Čomu pripisujete, že teraz to bolo naopak a vám sa nakoniec podarilo priblížiť až k takmer sedempercentnej hranici? Oplatilo sa viac otvoriť kandidátku?

Prešli sme celé Slovensko a nálady i podporu obyvateľov sme videli celkom jasne. Preto nás skôr trochu vyrušovali preferencie v predvolebných prieskumoch. Aj pri finálnom výsledku vidíme, že nie všetky preferencie dobre ukazujú, ako ľudia uvažujú o KDH. Ale sme tam a to je kľúčové.

Myslíte, že kauza „pliaga“ a vaše vymedzenie sa voči LGBTI ideológii vám v závere pomohli či skôr uškodili?

Neviem a nechcem to ani zvlášť hodnotiť. KDH malo aj predtým nastavenie, že gender ideológia môže byť hrozbou, ktorá škodí Slovensku, no politickí súperi akoby na naše vyjadrenia dostatočne nereflektovali, tak sme nakoniec trochu pritvrdili. Až vtedy si všetci uvedomili, že KDH si naozaj stojí za svojím. A platí, že v tejto veci neuhneme.

Povedali ste, že zo slušnosti si sadnete s kýmkoľvek, kto sa stane víťazom volieb. Je ním Smer, ktorý ste v KDH z povolebnej spolupráce vopred vylúčili. O čom chcete s Robertom Ficom ešte rokovať?

V slušnej spoločnosti sa patrí na pozvanie reflektovať, stretnúť sa a povedať svoje výhrady aj priamo do očí politického partnera či oponenta. My to budeme robiť presne v tomto duchu. Ak budeme pozvaní, stretneme sa a povieme svoje výhrady. Ak nebudeme pozvaní, nemáme čo riešiť.

Ak stále vylučujete spoluprácu so Smerom, prečo chcete jeho predstaviteľom ešte osobne komunikovať svoje výhrady? Alebo čakáte, že vám ponúknu niečo, čo vás presvedčí ísť s nimi do koalície?

Považujeme za normálne a slušné neodkazovať si cez médiá, ale povedať si veci priamo do očí. V tejto krajine sa konečne musíme dostať k normálnemu dialógu namiesto odkazovania si. My predsa budeme spoločne sedieť v jednom parlamente. Pre nás je kľúčové, aby sme to, čo sme hlásali voličom pred voľbami, dodržali aj po voľbách. KDH si chce stáť za svojimi slovami.

Prečo to od volebnej noci komunikujete tak, že z toho jasné nie Smeru nevyplýva?

Sme politickou stranou, ktorá má svoje štruktúry, svoje predsedníctvo, regióny a vrcholný orgán, ktorým je rada KDH s viac ako 120 členmi. Rada rozhoduje v zmysle stanov o akejkoľvek predvolebnej a povolebnej spolupráci či koalícii. O tom ja ako predseda ani predsedníctvo, ktoré má voči Smeru naďalej odmietavé stanovisko, nerozhodne. Len sa držím stanov.

No niektoré vaše vyjadrenia, napríklad o starostoch v regiónoch, vzbudili skôr dojem, akoby ste si nechávali otvorené zadné dvierka pre možnú spoluprácu so Smerom.

Ja som niečo také nikde nepovedal. Som prekvapený, prečo sa na to teraz všetci pýtajú, aj keď KDH vždy niektorí obviňovali z toho, že pôjdeme vládnuť so Smerom, hoci sme s ním predsa nikdy nevládli.

Je tu spomienka na rok 2006, keď to bolo na hrane.

Ale nič z toho nebolo. Keď si s niekým sadnem za stôl, neznamená to automaticky, že s tým politikom musím uzatvárať koalíciu.

Milan Majerský. Foto: Postoj/Andrej Lojan

František Mikloško na rozdiel od vás jasne hovorí, že vláda so Smerom by bola pre KDH samovraždou a hnutie by v takejto zostave bolo „politickou handrou“, nehovoriac o tom, že by hrozil aj rozpad poslaneckého klubu. Súhlasíte s ním?

František Mikloško má svoju politickú skúsenosť, má niečo odžité aj v Národnej rade a prežil si už viacero politických bojov. Dobre vieme, že Smer zatiaľ pohltil všetkých svojich koaličných partnerov, ktorí s ním boli. Ja nechcem byť hrobárom KDH. Kresťanskodemokratické hnutie musí byť vždy a stále pevnou súčasťou politickej scény, kresťanský a konzervatívny volič má mať svoje zastúpenie. Ja mám v tejto otázke jasno.

Aké je teda stanovisko Milana Majerského bez ohľadu na predsedníctvo či radu KDH?

Ja hovorím Smeru nie, to je môj osobný názor a povedal som to aj pred voľbami. Napriek tomu je pre nás kľúčové, aby sme v čo najväčšej miere mohli realizovať program KDH. Dali sme si s ním veľmi veľa roboty. Hodiť ho teraz celý do koša a nepokúsiť sa o koalíciu, v ktorej by sme ho mohli napĺňať pre dobro ľudí a, samozrejme, pritom sa držať našich hodnôt a neuhnúť z červených čiar, by bolo nezodpovedné. Preto budeme prijímať pozvania na povolebné rokovania a snažiť sa byť účastní aj vo vláde. Ale nezaprieme pri tom voliča.

Keď teda hovoríte Smeru nie, nemalo by byť teraz vaším hlavným úsilím dostať na svoju stranu Hlas, ktorý to ťahá viac do koalície so Smerom a s SNS a je skutočným jazýčkom na váhach?

V parlamentnej demokracii vždy platilo, že silnejší pozýva na rokovania toho, kto má mandátov menej. Ak nás Hlas pozve a bude chcieť s nami rokovať o inej forme ako o koalícii so Smerom, budeme aj s nimi o tom rokovať. Sme otvorení viacerým možnostiam.

Takže je pre vás prirodzenejšia spolupráca s Hlasom, SaS a PS?

KDH už malo skúsenosť z vládnutia, v ktorom sme boli s ľavičiarmi aj s liberálmi, a boli to úspešné vlády. Jasne sme si zadefinovali svoje mantinely, červené čiary a žiadna z liberálnych či ľavicových strán nešla cez tieto červené čiary. Rešpektovali nás. Či sa to bude dať zrealizovať aj teraz, neviem povedať. Je len pár hodín po voľbách a čaká nás dlhá séria rokovaní, než sa dočkáme definitívneho výsledku.

Tejto koalícii teda ešte dávate šancu?

Ak budú progresívci ochotní „vytrhnúť“ časť svojho volebného programu, aby vznikla takáto vláda, rozprávajme sa o tom. My pri ich progresivistickej agende v kultúrno-etických otázkach neustúpime. Tejto červenej čiary sa nikdy nevzdáme. Aj v prípadnej koalícii by nemohla na podobné témy existovať zelená karta. Aj na tom sa rozpadla minulá koalícia. Chcem len povedať, že pri úvahách o vláde sú veci, ktoré chcete presadiť, a také, ktorým chcete zabrániť, jedno aj druhé má veľký význam a treba to poctivo vyhodnotiť.

Malo by si PS získať Hlas na svoju stranu tým, že Petrovi Pellegrinimu ponúknu post premiéra?

Je to na nich. Tieto karty majú v rukách dva najsilnejšie subjekty možnej koalície. Ak to dokážu, pripúšťam, že Slovensko má šancu na alternatívu, aby sme krajinu nemuseli odovzdať Robertovi Ficovi.

Ste pripravený aj na to, že rokovania o takejto vláde stroskotajú a budete v opozícii?

KDH je pripravené aj na prácu v opozícii a budeme si ju robiť kvalitne a zodpovedne.

Progresívne Slovensko bude mať v parlamente 32 poslancov, SaS 11 a KDH 12. Ak sa nedohodnete na spolupráci, v parlamente bude zrejme predložených viacero návrhov, s ktorými KDH nebude súhlasiť. Ako budete podobným návrhom kontrovať?

Váha argumentov aj váha rozumných riešení môžu byť niekedy dostatočným signálom, že nie ten, kto má viac, bude aj viac akceptovaný. Aj Dávid šiel proti Goliášovi s piatimi kameňmi a prakom a dokázal ho poraziť. Takže to, že nás je menej ako ich, nemusí hneď znamenať, že naše rozumné riešenia budú mať menšiu podporu. Všetko je vec politických postupov.

Milan Majerský. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V prípade hodnotových návrhov nebudete mať problém rokovať aj naprieč koalično-opozičným spektrom?

Ak skončíme v opozícii, tak určite áno.

Pred voľbami ste sa nedohodli s Kresťanskou úniou, za ktorú sa do parlamentu dostala Anna Záborská a Richard Vašečka. Budete ako parlamentní kolegovia bližšie spolupracovať?

To sa ešte ukáže, neviem, ako budú nastavení. Či budú chcieť byť pevnou súčasťou klubu OĽaNO alebo skôr sólovými poslancami, ktorí by si vedeli predstaviť ďalšiu spoluprácu s KDH. Uvidíme, ale zatiaľ sme spolu nerokovali.

Aspoň ste si vzájomne k vstupu do parlamentu pogratulovali?

Ešte sme to nestihli. Okrem politikov, s ktorými som sa stretol v televíznych štúdiách, som zatiaľ nestihol komunikovať s nikým. Mám asi 200 nezodpovedaných správ, takže sa na to musím ešte pozrieť.

Výsledkom volieb je aj neúspech Sme rodina. Viacerí konzervatívci dlhodobo videli podpredsedu strany Milana Krajniaka skôr v KDH než s Borisom Kollárom. Plánujete ho osloviť na bližšiu spoluprácu?

Myslím si, že Milan Krajniak mohol už predtým vyhodnotiť svoju politickú budúcnosť mimo Sme rodina. Je tam viacero politikov, ktorí podľa mňa nemajú čo robiť v Sme rodina, ale skôr v čisto konzervatívnej strane. V KDH sme mali dvere otvorené pre viacerých politikov, niektorí ako Branislav Škripek prijali pozvanie a sú dnes u nás. Sme pripravení aj na ďalšiu spoluprácu.

Nechcem, aby bolo KDH stranou, ktorá bude tvrdiť, že len to, čo sme si my vychovali a pripravili, je to najlepšie. Som presvedčený, že kresťanská demokracia a politika môžu byť aj na Slovensku silným hlasom ľudí, ktorí chcú mať slušnú konzervatívnu spoločnosť, ktorá je silne ekonomicky podkutá, aby sa občan nemusel obávať, čo bude zajtra.

Sú dvere otvorené aj pre Eduarda Hegera, ktorému ste pred voľbami ponúkali dvojku na kandidátke?

Nechcem mať silácke reči, ktovie, ako si Eduard Heger spätne vyhodnocuje svoju reflexiu našej ponuky. Je otázne, či by mal vôbec záujem, ale dvere sú aj pre neho stále otvorené. Čo chce však ďalej robiť so svojou stranou, nechám na neho. Akékoľvek vyhlásenia sú teraz predčasné.

V parlamente sa stretnete aj s bývalým predsedom KDH Alojzom Hlinom, ale už ako poslancom SaS. Vaša reakcia?

Gratulujem mu, že sa prekrúžkoval. Viac nemám k tomu čo dodať.

Prekvapilo vás, že sa Republika nedostala do parlamentu?

To, že sa Republika spolu s kotlebovcami nedostali do parlamentu, znamená, že extrémizmus v tejto podobe nie je zastúpený v parlamentnej demokracii, a to ma úprimne teší. Nechcem tancovať nad hrobom žiadnej z politických strán, nie je to môj štýl, ale voči týmto stranám som sa viackrát jasne vymedzil. Aj keď sme v Levoči čítali mená 680 Židov, ktorých z okresu vyviezli do Osvienčimu. Strany tohto typu nemajú čo robiť na politickej scéne.

Vo volebnej kampani ste ľuďom sľubovali, že sa budú mať čoskoro lepšie. Stále si to myslíte?

Stále mám nádej, že vznikne slušná politická garnitúra, ktorá dokáže vyviesť Slovensko z ťažkých ekonomických čias. Slovíčko lepšie v našom slogane nie je o tom, že sme ľuďom sľubovali rýchly blahobyt, ale že musíme začať od seba. Aby som bol lepší ako včera, ako sa o to snažilo aj KDH. Dnes sme na tom lepšie a verím, že pomôžeme spraviť aj Slovensko lepším.

Ak nakoniec vznikne koalícia Smeru s Hlasom a SNS, budete mať obavu o demokratické smerovanie Slovenska?

Vždy ma prekvapuje, keď médiá z niekoho urobia hrobárov demokracie len preto, že nevyhrali tie politické strany, ktoré si vysnívali. Na rovinu si povedzme, že sme tu mali riadne demokratické voľby, zvolené strany majú svoje riadne mandáty. Aj to je výsledok demokracie, ktorá nie je o tom, čo chcem ja, ale ľud. A ten má niekedy úplne odlišný názor na to, čo by tu malo byť, než hovoria politici. Ak sme ľudí nedokázali presvedčiť o tom, aby sme presadili svoju politiku, tak musíme teraz hľadať kompromisy, aby sme tu nezažili rozvrat krajiny.