Ak možno jednu vec progresívcom v dobrom závidieť, je to to, s akým entuziazmom išli ich priaznivci v sobotu voliť. Voľba PS pre nich väčšinou nebola „menším zlom“, ale pozitívnym vyjadrením ich politických preferencií. Iste, cynik by to označil za dôsledok kombinácie naivity prvovoličov a „slniečkarstva“ ich starších priaznivcov spolu so skutočnosťou, že ešte nevládli. No aj tak...

V prípade voličov KDH to často bolo inak. Kresťanským demokratom to mnohí hádzali bez nadšenia a ako výsledok rôznych racionálnych kalkulácií (aby boli v Národnej rade, nech neprepadnú hlasy, vylučovacou metódou a pod.). Ten nedostatok entuziazmu sa dal pozorovať v diskusiách čitateľov pod našimi článkami, v reportážach medzi voličmi v regiónoch či v rozhovore našich redaktorov so vzorkou mestských konzervatívcov.

A na tretie volebné obdobie sa vrátili do parlamentu

Dôležitejší ako emócia je však výsledok. A ten možno bez nadsadenia nazvať politickým zmŕtvychvstaním roka. Kresťanskodemokratické hnutie sa pod vedením svojho predsedu a prešovského župana Milana Majerského vracia po dvoch volebných obdobiach do Národnej rady SR.

Nie je to zanedbateľný výkon. U našich západných susedov tesne minuli päťpercentnú hranicu v roku 2010 „lidovci“ (KDU-ČSL), teda tamojšia verzia kresťanskej demokracie.

No ich mimoparlamentný exil trval len jedno necelé volebné obdobie. Už v ďalších voľbách v roku 2013 sa strane podaril návrat do poslaneckej snemovne. Zaujímavosťou je, že po posledných českých parlamentných voľbách v roku 2021 dosiahla KDU-ČSL ako súčasť stredopravej predvolebnej koalície SPOLU (ktorú tvorí s ODS a TOP 09) dokonca najvyšší počet poslancov v ponovembrovej histórii strany.

„A na tretí deň vstal z hrobu...“ zaznievalo dnes na nedeľných bohoslužbách. V KDH, ktoré existuje už 33 rokov (Kristove roky), si teraz mohli s vydýchnutím zase povedať: A na tretie volebné obdobie sme sa z milosti Božej (a milosti voličov) vrátili do parlamentu.

Mohlo to dopadnúť aj inak, napríklad na spôsob zásady „trikrát a dosť“, ktorú kedysi presadil Daniel Lipšic ako minister spravodlivosti za KDH do trestného práva. Inými slovami, ak by sa Majerského hnutie nedostalo do parlamentu ani na tretíkrát, nabudúce by sa im ťažko mobilizovalo už aj to najtvrdšie jadro priaznivcov. Stala by sa z nich už len regionálna strana.

V skutočnosti výsledok takmer sedem percent je ešte lepší, než naznačoval včerajší exit poll agentúry Focus (5,3 percenta). Milanovi Majerskému to dovnútra hnutia dáva ako predsedovi silný mandát.

Napriek tomu, že nie je výrazný rétor, počas predvolebných debát sa držal vcelku statočne. Jeho výhodou je, že ako politik si postupne prešiel post poslanca mestského zastupiteľstva, primátora Levoče, poslanca zastupiteľstva Prešovského kraja a napokon jeho župana – čo je funkcia, ktorú mu voliči minulý rok pririekli druhýkrát. Teraz svoju stranu vrátil do celoštátnej parlamentnej politiky.

Azda nikoho nepohorší opäť sa núkajúca biblická analógia: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím.“

Hoci bolo miestami počas kampane cítiť, že Majerský sa v hlavnom meste cíti nesvoj, nie je na to dôvod. Na rozdiel od aktivistov a všemožných pozbierancov, ktorí sa ocitli medzi kandidátmi iných strán, má za sebou viaceré výkonné funkcie. Ak sa trochu oťuká, môže sa ukázať ako schopný politik aj na celonárodnej úrovni.

Nezaspať na vavrínoch

V KDH by však nemali uveriť, že návrat do parlamentu je výsledkom výhradne alebo predovšetkým ich vlastnej geniality. Tá podmienečnosť, s ktorou im to mnohí voliči hádzali, by im mala byť výstrahou do budúcnosti!

Je deň po voľbách a kresťanskí demokrati stihli už vyslať niekoľko protirečivých signálov o tom, či pôjdu s víťazom volieb, stranou Smer-SSD Roberta Fica. Aj sú ochotní rokovať, aj s ním určite nepôjdu do koalície, aj o tom rozhodne rada KDH v polovici októbra...

Takto jasná komunikácia ani premyslená stratégia nevyzerajú. Ťažko povedať, či je cieľom kresťanských demokratov vzbudiť hneď pochybnosti v tých, čo im to včera hodili. V každom prípade, pohľad na číselné kombinácie je úplne jasný – a povedal to aj František Mikloško v rozhovore pre Postoj:

Smer a Hlas majú spolu 69 poslancov. KDH má 12 poslancov. Prípadná koalícia Smeru, Hlasu a KDH by teda mala pohodlnú väčšinu 81 poslancov.

No pozor! KDH by v takejto koalícii ťahalo za kratší koniec, lebo keby sa hocikedy postavilo na zadné, Smer a Hlas by Majerského hnutie mohli vymeniť za SNS s jej 10 poslancami. Koalícia Smeru, Hlasu a SNS by so 79 poslancami stále mala väčšinu.

Časť voličov KDH by akiste dala prednosť koalícii so Smerom a s Hlasom pred koalíciou s Progresívnym Slovenskom a SaS. No predstavme si alternatívny scenár: koalícia PS, SaS a prípadne Hlasu (veľmi nepravdepodobné) by mala 70 poslancov. S 12 poslancami KDH by ich bolo 82 poslancov.

KDH by v takejto koalícii nebolo nahraditeľné (na rozdiel od koalície so Smerom a s Hlasom), a preto by si oveľa lepšie mohlo stanovovať podmienky, napríklad v podobe zachovania súčasného stavu v kultúrno-etických otázkach.

Budovať zázemie

Alibistické odkladanie riešenia na „veľradu“ pripomína dôvod, pre ktorý sa v minulosti odvrátili mnohí voliči od kresťanskej demokracie a dali radšej prednosť verejne angažovaným kresťanom na kandidátke OĽaNO. Jednoducho, mali pocit, že v KDH rozhodujú o všetkom akísi anonymní aparátnici, ktorí síce boli zbehlí vo vnútrostraníckych intrigách, ale voličsky, odborne ani étosom neboli pre hnutie žiadnym prínosom.

Ak vládu zostaví Smer, Hlas a SNS, kresťanskí demokrati by mali využiť čas v opozícii na vyhraňovanie sa voči vláde, ktorá sa bude snažiť ovládnuť orgány činné v trestnom konaní. Čeliť Ficovi podobne, ako čelili Mečiarovi v rokoch 1994 až 1998.

No popri tom by sa mali snažiť aj o väčšiu profesionalizáciu fungovania strany, posilniť podmienky na rast politických kádrov a lepšie zosieťovanie širšieho konzervatívneho prostredia aj mimo hnutia. KDH si musí cieľavedome budovať renomé strany, ktorá je kompetentná spravovať ekonomické, sociálne či bezpečnostné rezorty. A súčasne čeliť „woke“ excesom progresívcov, ktorých v parlamente bude počuť.

Na niektoré veci si kresťanskí demokrati budú musieť nanovo ustáliť názor. Napríklad Erik Tomáš (Hlas) dnes blúznil o možnosti novelizovať Ústavu SR so Smerom, s SNS a KDH zakotvením referenda o predčasných voľbách. Majú Milan Majerský a spol. na túto tému nejaký názor?

Ak sa Kresťanskodemokratické hnutie nechce o štyri roky (alebo skôr) zase triasť, či sa dostane do parlamentu, musí sa popri Prešovskom kraji a Orave tiež rozhodnejšie vrátiť do Bratislavy, kde ho v minulosti skompromitovali lokálni politici. Musí sa snažiť podchytiť aspoň istú časť prvovoličov a byť alternatívou aj pre zahraničných Slovákov. Urbánni voliči, mladí a Slováci v zahraničí budú totiž v budúcnosti relevantným voličským faktorom. Ak aj KDH nebude medzi nimi väčšinové, malo by sa snažiť medzi nimi byť aspoň aktívne prítomné. Takpovediac mať nohu vloženú vo dverách.

Vypadnutím Republiky, ĽSNS a Sme rodina z parlamentu sa politické spektrum trochu prečistilo. Konkurenciou pre KDH v kresťanských témach môžu byť Taraba a Kuffovci v poslaneckom klube SNS. Samostatnou kapitolou je Kresťanská únia, ktorá bola na kandidátke s OĽaNO.

Anna Záborská (necelých 12-tisíc krúžkov) a Richard Vašečka (vyše 10-tisíc krúžkov) zrejme očakávali lepší výsledok. V počte krúžkov zaostávajú nielen za Igorom Matovičom (skoro 180-tisíc krúžkov) a Erikou Jurinovou (necelých 70-tisíc krúžkov), ale napríklad aj za Petrom Pollákom (53-tisíc krúžkov) či Veronikou Remišovou (36-tisíc krúžkov).

Na porovnanie, Branislav Škripek na kandidátke KDH dostal vyše 13-tisíc krúžkov. Jeho prizvaním na kandidátku sa kresťanským demokratom podarilo elektorát KÚ rozštiepiť.

Aby sa KDH dalo voliť s hrdosťou

Kresťanskodemokratické hnutie je v mnohých ohľadoch otravná strana s mnohými nemožnými predstaviteľmi. V najhorších obdobiach ponovembrových dejín Slovenska však toto hnutie hralo rolu „skaly v príboji“. To bude jeho misiou aj naďalej. 

Hnutie Milana Majerského nie je dokonalé. Má ďaleko od profesionality napríklad bavorskej CSU. No na KDH sa dá stavať konzervatívna politika do budúcnosti. Úsilie kresťanských demokratov by malo smerovať k tomu, aby ich v ďalších voľbách mohli konzervatívni voliči voliť s pozitívnou emóciou a hrdosťou, nie iba ako výsledok akéhosi negatívneho výberu vylučovacou metódou.