Všetko napokon dopadlo celkom inak, než hlásali prvé exit polly: Smer-SSD je jasným víťazom volieb a je jasné aj to, že Robert Fico si už nadránom v hlave vyskladal vládu s koaličnými partnermi Petrom Pellegrinim a Andrejom Dankom.

Z pohľadu Fica dopadli voľby priam ideálne. Smer zvalcoval súperov bez toho, aby vysal SNS, ktorú nevyhnutne potreboval. A napokon mohol byť rád, že o parlament prišla Republika, ktorá by mu tam pri skladaní vlády aj s Hlasom zavadzala.

Pre Petra Pellegriniho síce voľby nedopadli ideálne, ale ich výsledok prijal so zjavnou úľavou. V strane sa dlho obávali, že niekdajší preferenčný líder sa v ostrej kampani scvrkne ako kedysi Sieť, napokon má tretie miesto s vyše 15 percentami tesne za progresívcami pre lídra Hlasu cenu striebra.

Pellegrini sa vyhol fiasku, vďaka čomu si udrží vo svojej strane líderskú pozíciu. Ale tá nebude silná natoľko, aby pri skladaní vlády presadil svoje vnútorné preferencie. Koalíciu s Robertom Ficom a Andrejom Dankom, s ktorými má ľudsky narušené vzťahy, si osobne neželal, no nastavenie jeho straníkov a voličov mu v tejto chvíli nedáva príliš na výber.

Koalícia Smer, Hlas, SNS by mala mať spolu 79 poslancov, čo stačí na efektívne vládnutie.

Okrem tejto zostavy je tu len jedna alternatíva, a to v zložení PS, Hlas, KDH a SaS, ktorá by mala dokopy 82 poslancov. Hoci takáto zostava by bola srdcu Petra Pellegriniho o niečo bližšia než spoluvládnutie s Ficom aj Dankom, pretláčať by ju mal odvahu len v prípade, keby Hlas získal viac ako PS a Pellegrini by legitimitu takejto vlády mohol odvodzovať od statusu premiérskej strany.

Takáto alternatíva nie je v tomto momente schodnou cestou, Hlasu sa bude v najbližších dňoch hodiť ako záložný scenár, ktorým môžu medzi riadkami hroziť Smeru vo chvíli, keď bude Fico v povolebných rokovaniach až príliš asertívny.

Pellegrini by si mohol postaviť hlavu a žiadať od Fica, aby sa vzdal nároku na premiérske kreslo. Zdieľať

Pellegrini by si napríklad mohol postaviť hlavu a žiadať od Fica, aby sa vzdal nároku a na premiérske kreslo a namiesto seba dosadil kompromisnejšieho kandidáta. Ale možno ani takto ďaleko Pellegrini nezájde a ústupky si vypýta pri obsadzovaní rezortov alebo pri formulovaní nového zahraničnopolitického kurzu.

Lenže už teraz je isté, že suverénne najsilnejším mužom novej vlády bude presvedčivý víťaz volieb Robert Fico.

Jeho program revanšu sa spustí už v najbližších dňoch a týždňoch: Fico si presadí nielen koniec NAKA a špeciálnej prokuratúry na čele s Danielom Lipšicom, ale hranice svojej novej moci bude testovať aj voči mimovládkam, verejnoprávnym médiám aj v ďalších oblastiach. Preto bude odo dneška rozmýšľať, ako a kam upratať ambiciózneho Pellegriniho, aby mu pri tom zacláňal čo najmenej.

Pre Fica nebude celkom komfortný ani fakt, že Andrej Danko tentoraz nebude mať poslancov SNS ako na pokyn. Na jeho kandidátke sa do parlamentu prekrúžkovala skupina národniarskych influencerov (Michelko, Šimkovičová, Huliak) plus Taraba s Kuffovcami.

To všetko si v Smere dobre zrátajú a pre budúcnosť možno ošetria vlastnými cestami.  

Konzervatívci a voľby

Pre konzervatívcov, ktorí volili KDH a OĽaNO, priniesli tieto voľby dve správy. Tou prvou je, že ich parlamentní reprezentanti zostanú s veľkou pravdepodobnosťou mimo vlády a politiku budú robiť z opozičných lavíc.

Na druhej strane, dobrou správou je, že sa nenaplnili scenáre, podľa ktorých by sa do parlamentu nedostalo KDH ani OĽaNO a hlasy konzervatívcov, ktorí tieto strany volia, by zostali bez parlamentného zastúpenia.

KDH sa po dvoch prehratých voľbách vrátilo do parlamentu, čo je určite úctyhodný výkon, pričom získalo lepší výsledok, ako ukazovala väčšina predvolebných prieskumov.

Nad očakávania výskumných agentúr uspelo aj OĽaNO, na ktorého kandidátke sa do parlamentu tiež dostane slušný počet konzervatívnych politikov.

Keď sčítame hlasy KDH a OĽaNO, tak tieto dve strany získali spolu porovnateľný počet hlasov ako Progresívne Slovensko, ktoré malo pritom silnú mediálnu podporu a pomáhali mu aj nezávisle sa tváriace mobilizačné kampane cielené na mladých ľudí.

Predseda KDH Milan Majerský počas volebnej noci síce hovoril, že jeho strana bude o zostavení vlády rokovať s víťazom volieb, pričom v tom čase už bolo jasné, že ním bude Smer. Lákať KDH do koalície so Smerom bude zrejme aj Hlas, keďže pre Pellegriniho by bol takýto model prijateľnejší ako vládnutie s Andrejom Dankom.

Napriek tomu je spoločná vláda kresťanských demokratov s Robertom Ficom veľmi nepravdepodobným scenárom. Nedá sa vylúčiť, že časť štruktúr KDH môže mať po rokoch pôstu hlad po vládnych postoch a presne s týmto môže Pellegrini kalkulovať.

Ak by sa však KDH hneď po návrate do parlamentu zaplietlo do vlády so Smerom, bola by to veľká chyba a politická samovražda.

Takéto vládnutie by bolo pre nich ešte väčším rizikom, ako keby hneď po návrate do parlamentu vstúpili do širokej a ideovo pestrej zostavy s Progresívnym Slovenskom. Spoločnú vládnu koalíciu s Ficom by totiž KDH pred svojimi voličmi nedokázalo nijako obhájiť.

Opozícia je v danej situácii pre stranu, ktorá sa po siedmich rokoch vrátila z politického záhrobia, asi tým najlepším scenárom.

Treba si otvorene priznať, že strany, ktoré sa hlásia k pravému stredu (OĽaNO, KDH, SaS, Demokrati, Aliancia), tento volebný súboj s Robertom Ficom prehrali a s veľkou pravdepodobnosťou sa im nepodarí zabrániť jeho návratu k moci.

Nemajú však veľa času oddávať sa porazeneckým náladám. Už o niekoľko mesiacov nás čakajú prezidentské voľby, v ktorých pôjde o to, aby sa politickému táboru okolo Fica nepodarilo získať nad krajinou ešte väčšiu kontrolu.