Hovor s ňou!

Hovor s ňou!

Foto: Flickr.com/Dan Zen

Počas štúdia som bol v bratislavskom kláštore zvolený za kultúrneho referenta. Akokoľvek socialisticky to znie, v podstate išlo o výber filmov pre spolubratov na sobotný večer.

Riešil som to tak, že som na spodnú chodbu vyrobil nástenku s tromi okienkami a v sobotu ráno som tam na hlasovanie zavesil tri filmy v troch žánroch (dráma, komédia, akčný) aj s krátkou anotáciou, o čo v tom filme pôjde.

K nástenke bolo priložené pero, takže spolubratia mohli hlasovať priraďovaním čiarok. Ten, čo ich získal najviac, som pustil. Demokracia ako hrom!

Najradšej som mal psychologické drámy a tešil som sa po nich na diskusiu s bratmi, že čo sme to vlastne práve videli. Samozrejme, všetky filmy predtým museli prejsť mojím mini cenzúrovým sitom, mal som v nich zmapovať všetky posteľné scény a nič nevhodné nepustiť do možnosti hlasovania. Uff, to bola fuška! Nuž a raz som sa dostal do vnútornej polemiky so sebou samým...

Išlo o film Hovor s ňou. Bola tam jedna taká kontroverzná scéna, avšak aj umelecky, aj symbolicky vhodne spracovaná k celkovej koncepcii filmu. Dejová línia tam riešila osamelosť plachého muža s veľmi citlivým srdcom, ktorý pracuje v nemocnici ako ošetrovateľ.

Stará sa tu o ženu, ktorá je v kóme, a hoci mu ona nikdy nič neodpovedá, on sa denne s veľkou nehou prihovára k jej srdcu. Sú to najkrajšie štyri roky jeho života. To isté radí inému mužovi, ktorému vo vedľajšej izbe leží tiež jeho priateľka v kóme. Vyzýva ho:

„Hovor s ňou!“

„Ale ona ma nepočuje! Má vypnutý mozog!“

„Čo ty vieš o tom, či ťa počuje! Mozog ženy je veľká záhada zvlášť v tomto stave. Všímaj si ju, hovor s ňou, staraj sa o ňu. Ukáž jej, že práve na nej záleží...“

Záver filmu bol emotívny a nepredvídateľný zároveň. Za dramatických okolností sa tá žena hlavného hrdinu nakoniec z kómy prebrala. To slovné spojenie – za dramatických okolností – málokedy tak stojí za námahu premýšľať ako práve tu! Slzil som veľmi. A to aj napriek tomu, že zhruba od polovice filmu som ostal zarazený protestným odchodom niekoľkých bratov z miestnosti pre už vyššie spomínanú scénu.

Odišli s poznámkou: „Filip, to aký úlet si nám pustil, to je priveľa, ach, aké zlé!“ Veľmi ma to zamrzelo, lebo táto scéna v tom filme vôbec nebola hlavná, bola iba pohlavná – povedané slovnou hračkou. Ten film riešil naraz veľa iných silných tém, ako to, že niekto dokázal vidieť iba túto jednu jedinú?! Mimochodom, téma komunikácie muža a ženy by mohla byť námetom pre hrubý román. Lenže celý záber ľudského života je veľmi široký a pestrý. Preto by som rád napísal o medziľudskej komunikácii všeobecne.

Subjektívne a utkvelé čierno-biele predstavy nám znemožňujú vidieť a niečo o videnom povedať. Je tu systematický únik pred dialógom. Možno sa sem-tam podarí aj nejaký duchaplný rozhovor. Lenže ak v kuse hovoríme iba o tom, čo nás páli, a neponúkame žiadne alternatívy, stanú sa z nás notorickí sťažovatelia a to je prežalostne málo.

Možno nám teraz Boh iba dáva na slovenskom politickom aj náboženskom poli rozpoznať problémy ich pomenovaním. Ak uznáme problém, nájdeme cestu z neho von. Iba takto sa dajú ponúknuť alternatívy k veciam, čo sa dejú. Ak nie, tak sa odsudzujeme k štiepeniu na dva tábory.

Prvý tábor výkonnej moci bude vždy tvrdiť, že všetko je dobre tak, ako to je, a to aj za cenu svojich vlastných obetí. V druhom tábore budú ľudia negatívne rozprávať o negatívnych veciach sťaby o nejakej tej svojej mantre, podobne ako dievčina v piesni od kapely Saténové ruky: „... stále iba rozpráva, rozpráva, rozpráva a rozpráva, lebo je nakoksovaná....“ To je zrejme slangové pomenovanie pre nadrogovanie.

"Človek si v každom dialógu vymieňa informácie, ktoré ho nemajú len informovať, ale aj formovať! Takto sa oťukávajú hrany jeho sebectva, ale v takomto dialógu potom aj opúšťa túžbu byť výhercom debaty, byť tým, ktorému okolostojaci viac zatlieskajú..." Zdieľať

Pozrite, fakty sú priaznivé, pretože sú to fakty. Teda to, čo tu a teraz je na stole, je realita nášho bytia so všetkými pravdivými okolnosťami, akékoľvek by boli kritické! Žiadne vzdušné zámky vystavané naivnou predstavou a ponatierané na ružovo. Holé fakty! (Ale ináč všetky slušné. :)

Prečo pred pravdivo nastaveným zrkadlom neuznať, že toto sme my, takí sme my, tu reálne stojíme, toto je náš východiskový bod?!

Ruku na srdce – ide nám o dialóg?!

Hľadáme v ňom odpoveď alebo si len chceme potvrdiť veci, ktorým chceme veriť?!

Z takej formy rozhovoru vždy smrdí nadrozmerná pýcha.

Človek si v každom dialógu s človekom vymieňa informácie, ktoré ho nemajú len informovať, ale aj formovať! Takto sa oťukávajú hrany jeho sebectva, ale v takomto dialógu potom aj opúšťa túžbu byť výhercom debaty, byť tým, ktorému okolostojaci viac zatlieskajú... A vzdá sa túžby mať veci pod kontrolou, lebo vie, že nekontroluje nič.

Pochádzam z tradičnej, možno až ultrakonzervatívnej rodiny, kde sa rozhodnutia a nariadenia nielen v otázkach náboženstva prijímali s poslušnosťou bez väčších diskusií. To som si zrejme zobral do vienka a názorovo som tak vystupoval aj na základnej, aj na strednej škole.

Až kláštor a štúdium teológie mi možno paradoxne dovolili širší záber úvah. A konkrétne z tohto filmu mi minimálne utkvel v úvahách jeho názov HOVOR S ŇOU! Hovor s tou druhou stranou, akýkoľvek je to tvrdý stret iných svetov a kontrast protistrany, hovor s ňou!

Odvtedy mám zopár priateľov z radov neveriacich alebo teda minimálne z radov tých, čo do kostola nechodia vôbec a s cirkvou nechcú mať nič. Mám silnú skúsenosť z tých dialógov, (najmä zo svadieb), že ľudia sú hladní po slove a chcú vypovedať slovo, keďže ho vnímajú, ako im bolo dané, a keďže je mnou naozaj vnímané.

Nie sú to len pekné a pritom prázdne slová, práveže tneme do živého a je to vrúcne. A nebojácne si ukážeme aj svoje jazvy po zápasoch na ceste. Niektoré boli zle prehraté, iné bolestne vyhraté. Za tie prvé sa hanbíme, na druhé sme hrdí.

V nádeji mať filozofiu otvorených dverí.

A pred nikým ani za nikým ich nezaplesknúť...

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo