Štátny tajomník Královič
Susedné krajiny nechcú tvrdé kontroly na hraniciach so Slovenskom

Foto: TASR/Pavol Zachar
Martin Královič to uviedol po zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli.
Krajiny susediace so Slovenskom sledujú vývoj spojený s nelegálnou migráciou, ale nemajú záujem zavádzať „tvrdé“ kontroly na našich spoločných hraniciach. Pre TASR to vo štvrtok večer po zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Královič.
Prioritnou témou ministerských debát bola migrácia a jej externé faktory, pričom Královič potvrdil, že zhoda bola na pozícii, ktorú podľa neho Slovensko dlhodobo zastáva. A to, že otázku tranzitujúcich migrantov treba riešiť s krajinami mimo schengenského priestoru a že je potrebné posilniť ochranu vonkajšej schengenskej hranice.
Královič využil ministerské zasadnutie na rokovania s rezortnými partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4), s ktorými prebral otázky hraničných kontrol a ochrany vonkajšej hranice EÚ, čo sa priamo týka Maďarska.
„Hovorili sme aj udalostiach, ktoré boli v posledných dňoch medializované, čiže zintenzívnenie kontrol či už na poľskej, alebo českej hranici. Zhodli sme sa na intenzívnej a dôslednej komunikácii a koordinácii, bez čoho to nebude fungovať,“ vysvetlil.
Na otázku TASR, či má Slovensko záruky, že susedné krajiny nezavedú sprísnené kontroly na hraničných priechodoch, Královič priznal, že aj to bolo súčasťou jeho rokovaní. Spresnil, že s tým je spojený aj problém readmisií nelegálnych utečencov. Partnerov z Poľska a Česka ubezpečil, že Slovensko si ctí readmisné dohody.
„Celý čas sme hovorili o tom, že úplné zavretie hraníc v ktorejkoľvek časti schengenského priestoru je popretie princípov schengenu,“ uviedol. Zdôraznil, že je zhoda ministrov vnútra na tom, že treba posilniť ochranu vonkajších hraníc. S partnermi z Maďarska v tejto súvislosti prebral možnosť užšej spolupráce na maďarsko-srbskej hranici, kde Slovensko môže vyslať ďalšie posily k doterajším jednotkám.
„Čím lepšie bude Schengen ako taký zvládať migračnú krízu, tým je menšia šanca, že by napríklad Česko alebo Poľsko museli pristupovať k tvrdšiemu uzatváraniu hraníc. Nateraz však hovoríme iba o nejakých náhodných alebo užších kontrolách v prihraničných oblastiach,“ opísal situáciu.
Královič dodal, že ministri diskutovali aj o novom pakte pre azyl a migráciu po tom, ako minulý týždeň Európsky parlament prerušil rokovania s členskými štátmi z dôvodu toho, že nemajú vôľu riešiť takzvané bezpečnostné záruky pre migrantov. Podľa jeho slov debaty o tejto otázke stále pokračujú, pričom slovenská úradnícka vláda má „neutrálny postoj“, zdržiava sa hlasovania. Novú pozíciu zrejme prijme až nová vláda po septembrových voľbách.
Okruh debát s partnermi z krajín Latinskej Ameriky sa podľa Královiča týkal spolupráce v oblasti boja proti obchodu s drogami a organizovanému zločinu. Rada ministrov sa zhodla v otázke predĺženia útočiska pre odídencov z Ukrajiny. Kralovič potvrdil, že štáty EÚ odobrili návrh Európskej komisie, aby bol Ukrajincom v EÚ právne predĺžený pobyt o ďalší rok, do jari 2025.
Dnes treba vedieť
Slováci v NHL
Šimon Nemec si pri debute pripísal dva body, bol najvyťažovanejším obrancom tímu
Devätnásťročný slovenský hokejista sa predstavil v prvej obrannej dvojici New Jersey v stretnutí so San Jose, v ktorom domáci Devils prehrali 3:6.
Počasie: Prevažne zamračené. Na mnohých miestach dážď alebo dážď so snehom, v severnej polovici územia a na západe sneženie. Popoludní na severe a krajnom západe tvorba snehových jazykov, ojedinele závejov. Lokálne poľadovica. Denná teplota od -3 stupne na Orave do +7 na Zemplíne. Slabý, neskôr miestami severozápadný vietor do 40 km/h. (shmú)
Putin nariadil posilnenie armády o ďalších 170-tisíc vojakov
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najnovší rozkaz nepredstavuje nijaké „významné rozširovanie brannej povinnosti“.
Južná Kórea vypustila svoj prvý vojenský prieskumný satelit
Do konca roka 2025 plánuje vypustiť štyri ďalšie špionážne satelity, aby mohla lepšie monitorovať aktivity susednej Severnej Kórey.
Súhrn udalostí v piatok 1. decembra:
- Lipšicova špeciálna prokuratúra by mala na budúci rok skončiť, ukazuje návrh z koaličného prostredia.
- Ľubomír Solák sa oficiálne stal policajným prezidentom.
- Branislav Zurian mení policajnú inšpekciu, končí sedem funkcionárov.
- Exminister školstva Horecký navrhuje zakázať na základných školách mobily.
- Prímerie v Pásme Gazy sa skončilo, boj Izraela s Hamasom sa opäť rozhorel.
- Voľby na Ukrajine budú, až keď sa skončí vojna.
- Ak nebudeme konať teraz, klimatická kríza bude čoraz viac poškodzovať životy miliónov ľudí, varuje pápež František.
Mandát generálnej tajomníčky OBSE predĺžili o deväť mesiacov
Rusko na ministerskej rade nesúhlasilo s tým, aby organizácii na budúci rok predsedalo Estónsko, pretože je členom NATO. Moskva naďalej blokuje aj prijatie rozpočtu OBSE.
Exprezidentovi Porošenkovi nepovolili vycestovať z Ukrajiny
Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu platí na Ukrajine stanné právo. Politici musia požiadať o špeciálne povolenie, ak chcú vycestovať do zahraničia.
O povolenkách pre ukrajinských dopravcov budú ministri rokovať v pondelok
„Vyžiadali sme si od ukrajinských kolegov dáta na zaujatie stanoviska k téme povoleniek, ktorá bude predmetom rokovania Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku,“ uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy.
Tusk očakáva, že jeho nová poľská vláda vznikne najneskôr 12. decembra
Sejm má najskôr hlasovať o novej vláde doterajšieho konzervatívneho premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorá však podľa očakávaní dôveru nezíska.
Macron vyzval vyspelé štáty, aby do roku 2030 prestali využívať uhlie
Francúzsky prezident vyjadril presvedčenie, že rozvojové štáty by mali byť schopné ekonomicky dobehnúť ostatných, avšak nie využívaním fosílnych palív.