Už malým deťom vštepujeme od útleho detstva ako sa majú správať, čo je správne, záleží nám na tom, aby jedli zdravo, dostali dobré vzdelanie a uplatnili sa v živote čo najlepšie. Vyberáme im prestížné školy, krúžky, dbáme o ich zdravé zúbky, zahrňujeme ich láskou a pozornosťou. A očakávame, že všetok ten náš čas, ktorí sme im venovali  v dospelosti prinesie svoje ovocie. Že z detí vyrastú dospelí ľudia, ktorí budú raz dobrí manželia, manželky, neskôr rodičia, spravodliví šéfovia, či politici, skrátka ľudia so správnymi životnými hodnotami. 

Keď sa však popozeráme vôkol seba, tak to vidíme často inak. Stačí sa niekedy započúvať do televíznych poltických, či iných  diskusií a sme znechutení. Mnohí z nás sme prišli na to, že je to strata vlastného vzácneho času. Lepšie je vybehnúť niekam do prírody, zašporovať si, alebo prečítať niečo zmysluplné. Možno nie som jediná, kto si kladie otázku, kde sa pri správaní niektorých jedincov, ktorí o nás rozhodujú stala chyba. 

Keď sa deti pobijú o hračku, je to prirodzené, lebo to inak nevedia. Už škôlkarom sa trpezlivo vysvetľuje, že si majú niečo, čo im nepatrí vypýtať, majú sa vedieť rozdeliť o cukríky, pekne pozdraviť. Keď to vedia pochopiť deti, ako to môžu niektorí dospelí tak rýchlo zabudnúť?

To znamená, že máme deťom zakázať pozerať televíziu, aby sme nepokazili našu rodičovskú výchovu a nedávali im zlý príklad toho, ako je to pri niektorých dospelákoch nesprávne? Treba zvoliť správny spôsob a ísť vlastným príkladom každodenného života.

Práve Boh nás v mnohých podobách učí byť dobrým k svojim blížnym,  odpúšťať a v ľuďoch vidieť to dobré.

Je prirodzené, že každý človek má svoj vlastný názor asi na všetko. Každý má rád iné jedlo, baví ho niečo iné, má vlastné politické názory a vidí svet svojimi očami. Sú to mnohé maličkostí. Dôležité je to, aké slová vypúšťame z našich úst, či vieme rešpektovať niekoho iného, kto má iný názor ako my a ponechať si ten vlastný, ktorý je nemenný. Bez urážok tak, aby sa druhá strana cítila vypočutá a prijatá. 

Je možné, aby sa z niektorých ľudí ak boli ako deti s láskou a obetavosťou vychovávané svojimi rodičmi toto všetko vytratilo? 

Ježišovo učenie sa zameriava na lásku k blížnemu, odpustenie, pokoj a nádej. Ku rímskokatolíckej cirkvi sa hlási asi 1,2 miliardy ľudí, to znamená, že tretina ľudstva sa hlási ku kresťanstvu. 

Ak bude čo najviac ľudí v našej krajine s takýmto prístupom, myslím, že sa nám môže žiť lepšie.  Ak sami máme morálku, môžeme ju vyžadovať aj od druhých.

Prajeme si, aby všetky deti vyrastali v úplných rodinách. Aby pri striedavej starostlivosti nemuseli chodiť z jedného domu do druhého a zoznamovať sa s novými partnermi svojej rozvodom zničenej mamy či otca, ktorí hľadajú svoje šťastie. Aby sme im nemotali ich detské hlávky nezmyselnými chaosmi o rodoch. Aby chápali podstatu dobra a zla a rešpektovali druhého človeka.            

Mnohí z nás ako kresťania máme vieru v Boha a svoje životné hodnoty, snažíme sa dodržiavať desatoro Božích prikázaní. Všetky sú rovnako dôležité, či siedme: Nepokradneš, alebo desiate: Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

A to isté očakávame aj od tých, ktorí môžu urobiť tak veľa, od našich politikov. Viesť náš národ vpred aj keď s mnohými problémami, ale s ozajstnými hodnotami. So zachovaním našej ľudskej dôstojnosti, vzájomnej úcty, rešpektu a lásky presne tak, ako to robia starostlivé mamy a otcovia pre svoje deti. Potom by sa v tejto krásnej krajine v srdci Európy mohlo spokojne žiť nám všetkým. 

A my, ktorým záleží na tom, ako budeme žiť sa môžeme za tento úmysel modliť. Aby našu krajinu viedli tí správni ľudia. Veď sme kresťanská krajina.  

Ľuba Struková