Môj disident? Silvo Krčméry

Historik Ústavu pamäti národa František Neupauer o legende disentu.

Za najvýraznejšiu postavu tohto obdobia považujem Silva Krčméryho, predstaviteľa laického apoštolátu a jedného z pilierov podzemnej cirkvi. Prežil roky väzenia a prenasledovania. No i dnes je jeho pohľad jasný, optimistický, priam beťársky. Nenárokuje si uznanie a vďaku. Je to muž dnes už pripútaný na lôžko.

Narodil sa 5. augusta 1924 v Trnave, no detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici, neskôr sa kvôli otcovej práci presťahovali do Bratislavy. Vstúpil do zväzu katolíckych skautov a počas stredoškolského štúdia sa naplno zapojil do služby cirkvi. V roku 1943 sa zoznámil s chorvátskym kňazom, jezuitom a jedným z pilierov podzemných štruktúr Tomislavom Kolakovičom (1906 - 1992).

Za mrežami komunistických väzníc

Rozvoj hnutia laického apoštolátu, tzv. katolíckej akcie bol hlavným dôvodom ich štvortýždňového zatknutia a vyšetrovania Štátnou bezpečnosťou už v roku 1946. Koncom júla 1951 bol Silvester počas základnej vojenskej služby opäť zatknutý a vo vyšetrovacej väzbe strávil tri roky. Vojenský súd v Trenčíne ho napoon odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia. Z nich strávil 10 rokov vo viacerých väzniciach (Banská Bystrica, Mírov, Ostrov nad Ohří) a v pracovných táboroch. Príkoria a utrpenia 50. a 60. rokov.

K téme:
Leopoldov – komunistická väznica
Študenti odkryli nenápadných hrdinov
Zdieľať

Okúsil chlad, hlad, bitie, škrtenie, kopance, hlavu mu otĺkli o stenu, nalomili mu a neošetrili mu dve rebrá, hodiny musel stáť v pozore a dňom i nocou šliapať po cele. Napriek utrpeniu po návrate z väzenia kráčal odvážne ďalej. Ďalších 20 rokov pôsobil ako lekár v Bratislave, no popri tom zakladal a organizoval stretnutia mladých, pomáhal pašovať literatúru do neslobodnejších krajín ako bolo Slovensko (vtedajší ZSSR), stál pri zrode Sviečkovej manifestácie atď. Nechcem menovať celú škálu jeho činnosti. Snáď slová pani Danky Menovej: "Tak ako Silvo riskoval, tak neriskoval nikto" hovoria za všetko.

Moje prvé stretnutie so Silvom

So Silvom Krčmérym som sa stretol na pohrebe jezuitu Jozefa Vatehu v Piešťanoch. Prehodil som s ním pár slov. Rozlúčili sme sa. Vtedy som ešte netušil, že o dva mesiace zavítam do Bratislavy a Silvo sa stane súčasťou môjho života. Rozhodol som sa, že ho budem navštevovať. Chodil som za ním z vďačnosti a rád. Viacerí moji rovesníci ma požiadali, či by som im nesprostredkoval stretnutie so Silvom. "Veď my žijeme z ich utrpenia," znela jedna z prosieb.

Nikdy sa nepovažoval a nepovažuje za hrdinu - za najlepšieho a najschopnejšieho. Muž plný pokory a utrpenia. Muž úsmevu, ktorého teší spev, prítomnosť človeka, prijatie Krista v sviatosti. Raz mi povedal: „Ak vidíš na mojom živote niečo dobré, budem rád ak si to vezmeš... ale ak vidíš, že robím niečo zlé, zaprisahávam Ťa, tak mi to povedz.“

František Neupauer
Foto: autor

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo