Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu. 

Ž 145, 2-3. 8-9. 17-18

(BETH) Budem ťa velebiť každý deň 
a tvoje meno chváliť navždy a naveky.
(GHIMEL) Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, 
tvoju veľkosť nemožno preskúmať. 
(HETH) Milostivý a milosrdný je Pán, 
zhovievavý a veľmi láskavý.
(TETH) Dobrý je Pán ku každému 
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. 
(SADE) Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách 
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
(KOF) Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, 
všetkým, čo ho vzývajú úprimne. 

Liturgiou vybraný Žalm 145 patrí druhovo medzi čistokrvné chválospevy. Skomponovaný bol istotne s úmyslom, aby bol ľahko zapamätateľný na prednes, a teda bol veľmi vhodný pre liturgické účely. Napovedá tomu jeho forma alfabetického akrostichu. Znamená to, že každý jeho dvojriadok začína postupne každým písmenom hebrejskej abecedy. Z celkového počtu 21 veršov je v bohoslužbe slova 25. nedele v roku A použitých 6 veršov. Poďme teda na ich analýzu. Pomôžeme si pritom kvalitným slovenským Komentárom z roku 2021 (Žalmy 120-150, Dobrá Kniha: Trnava, s. 497 – 528).

2. verš (začínajúci hebrejským písmenom beth) patrí k úvodnej predohre. Vyzdvihuje sa v ňom snaha, aby táto chvála preklenula všetok čas. Má sa konať „každý deň“, ba priam „navždy a naveky“. Výzva je smerovaná priamo Bohu. Verš 3 („gimel“) už náleží k prevej tematickej časti tohto spevu (vv. 3 – 6), ktorá sa zaoberá Božou veľkosťou. Tá by mala odrážať aj veľkosť chvály. No aj tá je nedostatočná, pretože skutočná Božia veľkosť Pána je ľudskými schopnosťami v skutočnosti nezmerateľná. Začína sa tak sled deklaratívnych vyhlásení.

Snaha, aby táto chvála preklenula všetok čas. Zdieľať

Pokračujeme v. 8 („heth“). Ten Božiu veľkosť pretavuje do praktickej roviny, v ktorej je Pán dobrý. Jeho priamou inšpiráciou je zaiste Božie zjavenie Mojžišovi v Ex 34, 6 – 7. Boh sa tam po hriechu Izraelitov so zlatým teľaťom zjavuje ako milostivý, milosrdný, zhovievavý a láskavý. No Pánova dobrota sa v skutočnosti  nevzťahuje iba na Izrael. Rozlieva sa na každého, ba aj na všetko stvorenie. Svedčí o tom v. 9 („teth“).

Pánova dobrota sa v skutočnosti  nevzťahuje iba na Izrael. Rozlieva sa na každého, ba aj na všetko stvorenie. Zdieľať

Záverečná liturgická strofa skáče do v. 17. („sade), ktorý hovorí o druhej sérii praktickej dobroty voči svojim verným (vv. 14 – 20). Všetko čo robí je spravodlivé. Dodržiava svoje vlastné pravidlá, ktoré zjavil Izraelu. Všetky jeho zásahy sa majú považovať zároveň za primerané. To znamená, že je konštantný. Nemožno ho obviniť z toho, že žiada viac, či menej, čo stanovil. Dá sa ho právne napadnúť. Nedá sa pritom obviniť. Posledné použité výroky vo v. 18 („kof“) sa posúvajú k intímnej sfére. Božia blízkosť je zaručená tým, čo volajú. No toto volanie musí byť pravdivé (úprimné). Musí vychádzať z vnútra modliaceho sa. Božia úprimnosť ústretovosti sa musí odrážať u tých, čo sa na neho obracajú.

Božia blízkosť je zaručená tým, čo volajú. Zdieľať

Pán je teda dobrý. Nie ku tým, čo jeho vôľu odmietajú. No ku každému, kto to myslí vážne. Sme teda schopný vyjsť absolútne v ústrety v takej miere, ako nás o Božej otvorenosti informuje písmo? 

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia