Prvé rozhovory medzi arménskymi separatistami a Azerbajdžanom o integrácii odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach, ktoré sa konali v azerbajdžanskom meste Jevlach, sa skončili po dvoch hodinách. Azerbajdžan toto rokovanie označil za konštruktívne a informoval, že obe strany sa dohodli na ďalších rokovaniach v blízkej budúcnosti. Baku okrem toho súhlasilo s poskytnutím potravinovej a humanitárnej pomoci pre daný región.

Podľa dostupných správ azerbajdžanskú stranu na stretnutí zastupoval okrem iných Ramin Mammadov, ktorý zodpovedá za kontakty s arménskymi obyvateľmi žijúcimi v Karabachu. V Jevlachu bol prítomný aj zástupca ruského vojenského kontingentu, ktorého príslušníci mali dohliadať na dodržiavanie prímeria uzavretého po vojenskom konflikte v roku 2020.

Rokovanie v Jevlachu sa konalo po dvoch dňoch eskalácie situácie v Náhornom Karabachu. Baku najprv obvinilo Arménsko a separatistov v Karabachu zo zosnovania teroristických útokov. Dôvodom tohto obvinenia bol incident z utorka, keď pod autom azerbajdžanskej agentúry pre výstavbu diaľnic a vojenskej infraštruktúry explodovala mína, ktorá zabila a zranila vojakov azerbajdžanskej armády.

Blesková vojna Bolo Rusko ochrancom alebo nepriateľom Arménov v Karabachu?

Martin Leidenfrost

V sobotu som v slnkom zaliatom Jerevane robil rozhovor s dvoma protipólmi arménskeho diskurzu o Rusku. Netušil som, že sa udalosti zomelú tak rýchlo.

Azerbajdžan krátko nato spustil v Náhornom Karabachu pozemnú „protiteroristickú“ vojenskú operáciu, ktorej cieľom malo byť „nastolenie ústavného poriadku“. Jerevan však deklaroval, že v Karabachu sa nenachádzajú žiadne arménske ozbrojené sily.

Včera popoludní sa zainteresované strany dohodli na prímerí sprostredkovanom ruskými jednotkami. Baku uviedlo, že ciele protiteroristickej operácie boli dosiahnuté a azerbajdžanská suverenita nad sporným regiónom obnovená.

Kancelária azerbajdžanského prezidenta však v ten istý deň informovala, že má pripravený plán sociálno-ekonomickej integrácie karabašských Arménov do azerbajdžanskej spoločnosti. Ich integráciu zároveň Baku označilo za vnútornú záležitosť Azerbajdžanu. 

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev prisľúbil vytvoriť v Karabachu atraktívne podmienky na život. Vyjadril presvedčenie, že miestni Arméni sa dočkajú obratu k lepšiemu, „pretože naším zámerom je budovať spoločný život na základe mieru, vzájomného porozumenia a úcty“. Podľa Alijeva sa „pre obyčajných ľudí žijúcich v Karabachu vytvorila nová historická šanca“, ktorú by si nemali nechať ujsť.