Predčasné voľby
Zo zahraničia zatiaľ volilo vyše 50 percent registrovaných voličov
Najčastejšie prišli hlasovacie lístky z Českej republiky. Ministerstvo registruje hlasy poslané z Peru, Uzbekistanu, Ukrajiny či Bahrajnu.
Ministerstvo vnútra (MV) doteraz eviduje približne 40 500 návratných obálok od voličov z cudziny. Na tlačovej konferencii o tom informoval štátny tajomník rezortu vnútra Martin Královič a riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán sekcie verejnej správy MV SR Eva Chmelová.
Priblížila, že najčastejšie prišli hlasovacie lístky z Českej republiky (vyše 13-tisíc). Ministerstvo registruje aj hlasovacie lístky poslané z Peru, Uzbekistanu, Ukrajiny či Bahrajnu. Štátny tajomník Královič apeloval aj na zvyšných zaregistrovaných voličov zo zahraničia, aby využili svoje volebné právo.
Pri voľbe poštou bude hlasovací lístok voliča započítaný v prípade, že návratná obálka bude doručená do podateľne rezortu vnútra na Drieňovej ulici v Bratislave najneskôr do piatka 29. septembra do 12.00 h. Volič môže zaslať návratnú obálku zo zahraničia poštou aj kuriérom. O voľbu poštou zo zahraničia už nie je možné požiadať.
O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo takmer 73-tisíc voličov, z nich približne 8000 nemá trvalý pobyt na Slovensku. Chmelová doplnila, že voliči s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí nestihnú včas zaslať návratnú obálku alebo ju neodošlú, majú možnosť voliť v deň volieb na území SR. Hlasovať môžu v obci trvalého pobytu.
Voľby do Národnej rady SR sa budú konať v sobotu 30. septembra v čase od 7.00 do 22.00 h. Otvorených bude 5996 volebných miestností. Od štvrtka 28. septembra začína plynúť volebné moratórium, ktoré potrvá až do skončenia hlasovania v deň volieb.
Dnes treba vedieť
Španielsky a belgický premiér kritizovali Izrael, Tel Aviv protestuje
Izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen si veľvyslancov oboch krajín predvolal na "náročný rozhovor".
Orbán predkladá zákon na "ochranu suverenity", opozícia sa bojí, že ho zneužije
Nová legislatíva sa môže vzťahovať na financovanie politických strán zo zahraničia a možno aj na médiá či mimovládne organizácie, ktoré sú podľa Orbánových tvrdení pod vplyvom Washingtonu či Bruselu.
Kanada a EÚ opätovne podporili Ukrajinu, Ottawa poskytne Kyjevu zbrane i muníciu
Ottawa od začiatku ruskej invázie prisľúbila Kyjevu vojenskú pomoc za celkovo 1,8 miliardy amerických dolárov.
Súhrn udalostí v piatok 24. novembra:
- Ministerka Dolinková plánuje schváliť potratovú tabletku, SNS je proti.
- Odvolávanie ministra vnútra Šutaja Eštoka bude pokračovať v utorok.
- Premiér Fico navštívil Prahu.
- Desiatky osobností podpísali petíciu za rodičovský dôchodok.
- Hamas prepustil prvých 24 rukojemníkov.
- Kanadská Komisia pre ľudské práva tvrdí, že Vianoce sú príkladom náboženskej diskriminácie.
- Nemeckí katolíci tvrdia, že reformy neohrozujú jednotu Cirkvi.
Iránom podporované milície zastavili útoky na americké základne v Sýrii a Iraku
Pokoj zbraní nastal aj na juhu Libanonu, kde sa tamojšie militantné hnutie Hizballáh pravidelne ostreľovalo s izraelskými silami.
Ukrajinská rozviedka zatkla kolaboranta, ktorý Rusku vydal vlastného otca
Ukrajina začala od začiatku vojny súdne stíhať viac než 6600 osôb za kolaboráciu a ostatné zločiny spojené s vojnou.
Nemecká katolícka skupina tvrdí, že reformy neohrozujú jednotu cirkvi
„Katolícka synodalita nebude nikdy bez pápeža a biskupov alebo proti nim, ale vždy s pápežom a biskupmi,“ povedal viceprezident Ústredného výboru nemeckých katolíkov.
Prepustení rukojemníci sú už v Izraeli, oznámila armáda
Podľa oficiálneho zoznamu sú medzi nimi štyri deti – tri dievčatá a chlapec – vo veku dva až deväť rokov. Militanti tiež prepustili šesť žien vo veku 70 – 80 rokov.
Od leta sa z Ruska vrátilo vyše 13-tisíc Ukrajincov
Kyjev identifikoval 20-tisíc ukrajinských detí, ktoré Rusi uniesli od začiatku invázie na Ukrajinu z februára 2022.
Poruchy vrtného zariadenia spomaľujú záchranu 41 robotníkov z tunela v Indii
Robotníci sú v teple, bezpečí a majú dostatok potravín, vody a liekov. Pod zemou sú však uväznení už trinásty deň.