Stretol som sa  názorom, že  marketingové strany oligarchov od serióznych, rozoznáte veľmi ľahko.

Všetkých prezradí program zdravotníctva. Hodnotová spoločenská téma kde vidno komu skutočne záleží na ľuďoch a kto sa stará iba o svoj prospech.

S minulosti si pamätáme, že mnohé reformy bola riadená sabotáž.

Ziskové sektory zámerne boli prevedené do rúk súkromnému sektoru, aby išlo zdravotníctvo do krachu a mohlo sa neskôr liberalizovať-privatizovať celé zdravotníctvo.

A zo zdravia sa mohol stať konečne plnohodnotný tovar. A tak rozmýšľam, že ktorá strana má v ponuke takúto reformu zdravotníctva .

Zisk by sa mal podľa môjho názoru vytvárať iba pri nadštandardnom pripoistení.

Samozrejme, že nemám nič proti zisku a súkromnému podnikaniu.

Musí to byť merateľný zisk, no nie zisk za každú cenu, ale preto, aby sme mali merateľnú efektívnosť a racionálnosť konania.

Ruka v ruke s tým ale musí ísť solidarita so slabšími.

Z pohľadu tých, čo ako akciovú spoločnosť vlastnia tento štát zdravotníctvo funguje ako hodinky.

Každý deň, týždeň, mesiac a rok absolútne spoľahlivo generuje zlaté vajíčka majiteľom poisťovní, súkromných zdravotných zariadení, labákov.

To, čo zisky negeneruje je spoľahlivo ponechané verejnému sektoru – starostlivosť o starých, chronicky chorých,  zdravotne postihnutých, vidiecku chudobu atď.

Z pohľadu vlastníkov štátu je všetko v najlepšom poriadku. A ľudia vždy znovu zvolia tie isté politické strany, pretože si nezapamätajú nič dlhšie ako dva týždne a vďačne uveria tomu, čo im aj po niekoľky krát  znovu nasľubujú. Česť výnimkám.

Veď kto už by nevolil zvýšime dôchodky, dodáme sociálne istoty, podporíme rodiny, zabezpečíme hospodársky rast a podobne.

Kto hlasnejšie a viac sľubuje ide - a hlasnejší je ten, kto má najviac peňazí na zaplatenie masmédií, bilboardov.

Problém je v tom, že mnohí politici manifestujú  plané sľuby rýchlych výsledkov. Viem sa zmieriť s tým, že veci môžu trvať dlho a že na nich treba vytrvalo pracovať, ale plané nádeje na rýchle vyriešenie všetkých problémov veci vždy len zhoršia.

Je mi z toho smutno, ale momentálne svetlo na konci tunela nevidím. Ale som rád, že sa niektorí ľudia ešte snažia.

Politikárčenie v slovenskom  zdravotníctve sa stalo trvalým základom systémových rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku negatívne ovplyvnia zdravie a život miliónov ľudí.

Osobne som však presvedčený, že z každej krízy, či spoločenskej, medzinárodnej ba dokonca aj rodinnej, alebo každej ľudskej vedie cesta cez rozum a svedomie.

Ak toto bude aplikované v slovenskom zdravotníctve, tak pacient bude v centre záujmu.

Dušan Piršel