Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. september 2023

Ako nám škodí mikrovlnka, wifi router a mobil?

Ľahšie ako si to naštudovať, je mudrovať o niečom, o čom nič nevieme, však...

Mikrovlnka ti neškodí. Zmier sa s tým!

Elektromagnetické žiarenie je niečo, čo nás ustavične obklopuje. Je to vlastne časticovo-vlnový dualizmus (správa sa aj ako častica, aj ako vlnenie). V závislosti od veľkosti vlnovej dĺžky sa elektromagnetické žiarenie prejavuje v celom, tak zvanom elektromagnetickom spektre. Jedna malá časť (vlnové dĺžky od 380-780 nanometrov, čiže 0,000 38 - 0,000 78 milimetra) je našimi očami citlivo vnímaná ako viditeľné svetlo. Červená farba sú vlny o dĺžke 780 nanometrov a fialová sú vlny o dĺžke 380 nanometrov. Elektromagnetické žiarenie však zasahuje oveľa ďalej ako dokážeme vidieť očami. A zasahuje ďalej z obidvoch strán. Tu ho máme:

Podľa toho, či sú vlnové dĺžky žiarenia kratšie, alebo dlhšie ako viditeľné svetlo, sa žiarenie delí na ionizujúce (škodlivé) a neionizujúce (neškodlivé). Inými slovami, vlnové dĺžky kratšie ako viditeľné svetlo sú ionizujúce - škodlivé. Vlnové dĺžky dlhšie ako viditeľné svetlo sú neškodné. 

Medzi ionizujúce žiarenie patrí ultrafialové žiarenie (asi 6 typov, určite ste už počuli aspoň o UVA, UVB a UVC žiarení), ďalej RTG žiarenie, gamma lúče a pod. Medzi neionizujúce patrí najmä infračervené žiarenie, čo je vlastne teplo, ktoré sa šíri žiarením (napríklad sálanie tepla z radiátora, alebo aj zo Slnka)

Čo to znamená ionizujúce žiarenie?

Ionizujúce žiarenie je typ žiarenia, ktoré spôsobuje ionizáciu chemických prvkov a molekúl, čiže zmenu chemickej štruktúry. Takéto žiarenie je schopné z atómov odtrhávať elektróny, väčšinou válenčné (okrajové), čím narušuje ich pôvodnú štruktúru. Najväčší problém nastáva vtedy, ak ide napr. o molekulu DNA, ktorá je náchylná na poškodenie. Ionizujúce žiarenie narušuje vodíkové mostíky medzi jednotlivými dusikatými bázami, čím ich od seba oddeľuje a ničí tak pôvodnú štruktúru DNA. Samotná bunka si potom na základe "samoopravných" procesov vie vo väčšine prípadov pôvodnú DNA opraviť, ale niekedy nie. A keď nie, tak potom nastáva čisto náhodný proces pridávanie dusikatých báz. No a takto môže v bunke vzniknúť napr. rakovina, mutácia, alebo iný genetický defekt. Preto je ionizujúce žiarenie veľmi nebezpečné a spôsobuje problémy už v relatívne malom množstve a prinízkych energiach. Len dodám, že veľmi slabému ionizujúcemu žiareniu sme vystavení prakticky vždy, aj teraz. Pochádza z rozpadu rádioaktívnych hornín, ktoré sa nachádzajú v pôde, z väčších zemských hĺbok vystupuje na povrch malé množstvo rádioaktívneho radónu a časť žiarenia sa dostáva k nám aj zo Slnka, hoci nás pred ním vo veľkej miere chráni ozónová vrstva. Keď ideš hodinu lietadlom, prijmeš asi takú dávku rádioaktívneho žiarenia, ako za pol roka "bez lietadla". A keď fajčíš cigarety, prijímaš asi 200 000 krát viac rádioaktivity do seba ako nefajčiar. 

Neionizujúce žiarenie?

Naproti tomu, neionizujúce žiarenie nemá vplyv na elektróny, ani chemické väzby, ani nič iné. Dodáva síce energiu, ale iného typu. Ako iste viete zo základnej školy, existuje tzv. absolútna nula, 0 kelvinov, alebo -273,15°C, čo je najnižšia možná teplota. Pri tejto teplote všetky atómy a molekuly stoja. Pri každej vyššej teplote sa hýbu a čím je teplota vyššia, tým viac sa častice hýbu. Teda teplota v podstate nie je nič iné, ako informácia, ktorá nám hovorí o vnútornej energií látky. Čím vyššia je teplota, tým viac sa častice v látke hýbu, a tým väčšiu energiu teda majú. Ale nedochádza k žiadným chemickým zmenám, proste sa len rýchlejšie hýbu. Preto je toto žiarenie v určitom zmysle neškodné. 

Samooprava DNA

Dáme si teraz ešte krátku vsuvku o samooprave DNA. Predstavíme si ju ako zatočený rebrík. Čiže DNA - deoxyribonukleová kyselina je špiralovitá závitnica. Jej vlákna tvorí deoxyribóza, čo je vlastne sacharid. A jej šteblíky tvoria jednotlivé dusikaté bázy, existujú 4 (adenín, cytozín, guanín a tymín). Z dôvodu ich checmickej štruktúry sa spája adenín s tymínom a cytozín s guanínom, nemôže teda nastať situácia, že by sa adenín spojil s cytozínom, nie je to proste chemicky možné. 

Teda ak nastane poškodenie DNA v zmysle, že vypadne dusikatá báza z jednej strany vlákna, ale na druhej strane (čiže oproti) ostane pôvodná báza, nie je to v podstate žiaden problém, lebo na dané miesto si bunka môže doplniť len takú istú bázu, aká tam bola predtým:

príklad - pôvodne som mal na danom mieste A-T a ionizujúce žiarenie odstránilo A z ľavej strany. Bunka si teda na chýbajúce miesto -T môže doplniť zas len A a nič iné. Preto to nie je žiaden problém. 

Ak však nastane situácia, že sa DNA poškodí tak, že vypadne celý akoby šteblík (čiže napr. celé A-T), tak je to horšie. Bunka si doplní náhodne celý šteblík a môže, ale aj nemusí sa trafiť do toho, čo tam bolo predtým. Tak sa môže stať, že namiesto A-T páru budeme mať na danom mieste zrazu C-G. Alebo G-C. A to už je vlastne mutácia. Upozorňujem na fakt, že nie každá mutácia musí hneď spôsobiť rakovinu, ale mení sa tým genetická informácia a môže sa meniť iks faktorov v správaní bunky. 

Aby to však nebolo také hrôzostrašné, týchto procesov sa v tele deje denne tisíc. Denne nám v tele vznikne tisíc rakovinových buniek. Vtedy prichádza na rad biela krvinka, ktorá takúto bunku rozpozná a fagocytuje ("zožere"), zneškodní, zničí. Takže ostávame v pohode, zdraví a nechumelí sa.

Inzercia

Princíp fungovania mikrovlniek

Dostávame sa teraz k jadru veci. Mikrovlnka funguje tak, že obsahuje zariadenie - magnetron, ktoré generuje vysokofrekvenčné neionizujúce žiarenie (teda vlnová dĺžka je väčšia ako viditeľné svetlo) - ide teda o formu tepla. Tým, že žiarenie má vysokú frekvenciu, znamená, že sa veľmi rýchlo mení polarita vzniknutého elektromagnetického poľa vnútri mikrovlnky. Takže jeden okamih je vľavo "severný magnetický pól", druhý okamih je vľavo južný pól. Toto sa zmení asi tak milión krát za sekundu - veď vravím, že má vysokú frekvenciu. Táto zmena magnetického poľa pôsobí na atómy a molekuly, ktoré sa nachádzajú v mikrovlnke, ale len na tie, ktoré majú možnosť na elektromagnetické pole reagovať. Čiže elektricky nabité molekuly (anióny, katióny). Tých však v jedle nemáme veľa. Asi nikomu neskáču iskry medzi perami a lyžicou, keď konzumuje stravu, však? 

Elektromagnetické žiarenie však pôsobí aj na elektricky neutrálne, ale polarizované molekuly, tzv. dipóly. Takou molekulou je napr. aj voda. Molekula vody obsahuje veľmi elektronegatívny kyslík na jednej strane a dva menej elektronegatívne vodíky na druhej strane (molekula vody vyzerá ako macková hlava s uškami). Preto, že elektronegativita vodíka a kyslíka je iná, elektrónová hustota je väčšia v oblasti kyslíka. Hovoríme, že kyslík nadobudne tzv. čiastkový záporný elektrický náboj, lebo si silnejšie pritiahne vodíkove elektróny k sebe. A atómy vodíka zas ostanú prakticky "bez elektrónu", takže na ich strane vznikne čiastkový kladný náboj, hoci sa celá molekula vody navonok správa ako elektricky neutrálna. Napriek tomu dokáže reagovať na zmeny elektromagnetického poľa. Keďže vyššie som uviedol, že EM pole vnútri mikrovlnky sa mení asi miliónkrát za sekundu, znamená to len jedno, molekula vody sa začne otáčať doľava a doprava (podľa toho, ako sa mení EM pole) a tým sa jej pohyb zrýchľuje. Ešte vyššie som uvádzal, že teplota nie je vlastne nič iné, ako informácie o vnútornej energií častíc. Čiže tým, že tieto častice vplyvom EM poľa kmitajú stále rýchlejšie, nadobúdajú vyššiu vnútornú energiu a tým rastie aj teplota. Takže takto sa v mikrovlnke ohrieva jedlo. Super, nie?

Ostatné zariadenia

Ostatné zariadenia, ako mobily, wifi routre, televízny signál a pod. fungujú na podobnom systéme. Používajú iné frekvecie a vlnové dĺžky na svoju činnosť, ale v zásade princíp je ten istý. Z toho vyplýva, že jedlo by sa teoreticky malo ohriať, aj keď k nemu dáme mobil. Áno, je to skutočne tak, ale len teoreticky. Rozdiel je v dĺžke vlny, vo frekvencií, ako sa mení EM pole v okolí mobilu, v samotnej intenzite (sile) EM poľa, ktoré mobil prijíma. Nehovoriac o tom, že bežná mikrovlnka má výkon asi 1200W, kým európske normy pred 15 rokmi určovali maximálny výkon mobilného telefónu na 2W, čo je 600 krát menej. 

Dôkazom, že to skutočne funguje je fakt, ako bola vlastne mikrovlnka vynájdená. Nejaká armáda používala radar (jeden z prvých radarov vôbec) a všimli si, že voda, ktorú mal dajaký vojačik naliatú v kovovom pohári sa z ničoho nič ohriala. Časom zistili, že to nebolo z ničoho nič, ale že to bolo vplývom rádiových vĺn, ktoré vysielal radar. To bol vlastne prvý impulz k vzniku mikrovlnky.

Takže, je to škodlivé, či nie je?

Človek, ktorý má IQ väčšie ako číslo svojich topánok si už zaiste pospájal tieto vedecké a logické veci do jedného a zistil, že to škodlivé nie je. Resp. aby som bol presný, mikrovlnka je škodlivá do takej miery, do akej miery je škodlivé teplo z radiátora. Keď položíš hlavu na 80°C horúci radiator a necháš ju tam 12 hodín, bude to škodlivé, či nie? Spôsobí to popáleniny, zmenu štruktúry tkanív a pod. Napriek tomu teplo z radiátora nepovažuje nikto za škodlivé. Žiarenie z mikrovlnky nie je nič iné ako vylepšené žiarenie z radiátora. Môžeš sa pokojne dať do mikrovlnky aj ty a nič sa ti nestane. ALE POZOR!

Mag. pole generované mikrovlnkou je intenzívne a vysokofrekvenčné. Stačí, že máš v tele niečo kovové, alebo nejaké zdravotnícke zariadenie, ako napr. kardiostimulátor, či inzulínovú pumpu a máš prúser jak svet. Toto žiarenie totiž pôsobí veľmi agresívne na elekronické zariadenia a ničí ich. Napriek tomu nikomu nehrozí žiadne nebezpečenstvo, keď stojí pri mikrovlnke. Mriežka, ktorá je na dvierkach je kovová a obsahuje dierky veľké asi 1-2mm. Tieto dierky sú dostatočne veľké na to, aby zabránili vzniknutému žiareniu opustiť steny mikrovlnky. Okrem toho, intenzita žiarenia klesá so štvrocom vzdialenosti (čiže vzdialenosť na druhú), čiže keď pôjdeš od mikrovlnky na dva metre, intenzita neklesne dvakrát, ale štyrikrát(dva na druhú). Keď pôjdeš na tri metre, intenzita neklesne trikrát, ale deväťkrát(tri na druhú). 

Pokiaľ teda nebudeme robiť pokusy s mikrovlnným žiarením, alebo nebudeme mať wifi router prilepený vo vlasoch na noc, nič nám nehrozí. Fakt. 

 

UPOZORNENIE: Tento článok nie je vedecký zdroj, je obrazný a veľmi zjednodušený, aby otvoril obzory ľuďom, ktorí pochybujú o pristaní na Mesiaci, veria v plochú zem, a myslia si, že Soroš míňa miliardy svojich peňazí na chemtrails, aby nás mohol polievať jedmi, ale oni sú schopní to eliminovať octom za 70 centov z potravín. 

K viere ma od malička viedli rodičia. V puberte som ju začal zveľaďovať, študovať a skúmať do hĺbky a vtedy som sa pre ňu aj sám rozhodol. Od roku 2006 pôsobím ako chrámový organista a verím, že túto službu budem konať až do smrti. Som obdarený (alebo potrestaný?) naturálnym spôsobom vyjadrovania, čo sa premieta aj do mojej blogerskej činnosti. Vo svojich blogoch sa venujem téme kresťanstva, ale aj iným témam, ktoré ma zaujímajú.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.