Globálny dlh dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka rekordnú hodnotu 307 biliónov amerických dolárov (287,91 bilióna eur), a to aj napriek rastúcim úrokovým sadzbám, ktoré obmedzujú dostupnosť bankových úverov. Najviac k zvýšeniu dlhu prispeli rozvinuté ekonomiky ako USA a Japonsko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá v utorok zverejnila najnovšie údaje Inštitútu medzinárodných financií.

V dolárovom vyjadrení vzrástol globálny dlh podľa údajov Inštitútu medzinárodných financií v prvom polroku 2023 o 10 biliónov dolárov a za poslednú dekádu o 100 biliónov dolárov. Najnovší prírastok zvýšil pomer globálneho dlhu k celosvetovému hrubému domácemu produktu na 336 %. Pred rokom 2023 ukazovateľ sedem štvrťrokov po sebe klesal.

Za zvýšením pomeru dlhu k HDP stojí pomalší hospodársky rast spolu so spomalením rastu cien.

„Náhly nárast inflácie bol hlavným faktorom, ktorý stál za prudkým poklesom pomeru dlhu k produkcii v posledných dvoch rokoch,“ uviedol Inštitút medzinárodných financií v pravidelnej kvartálnej správe. Vzhľadom na zmiernenie mzdových a cenových tlakov možno podľa inštitútu očakávať, že ukazovateľ do konca roka 2023 prekročí hranicu 337 %.

Viac ako 80 % najnovšieho nárastu dlhu pripadalo na vyspelé krajiny, keď najväčšie prírastky zaznamenali USA, Japonsko, Veľká Británia a Francúzsko. Spomedzi rozvíjajúcich sa trhov najväčší nárast evidovali v Číne, Indii a Brazílii.