Arménsko rokovalo s USA a Francúzskom o deeskalácii v Náhornom Karabachu
Azerbajdžan dnes oznámil začiatok vojenskej operácie na tomto teritóriu, cieľom má byť „obnovenie ústavného poriadku“.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom v súvislosti s ukončením eskalácie v Náhornom Karabachu. Informovala o tom Pašinjanova hovorkyňa, píše agentúra AFP.
Témou rokovaní bola podľa nej situácia v arménskom separatistickom regióne Náhorný Karabach, na ktorý Azerbajdžan v utorok zaútočil. Blinken aj Macron podľa nej zdôraznili neprípustnosť použitia sily. Okrem toho vydvihli aj potrebu využitia medzinárodných mechanizmov na deeskaláciu aktuálnej situácie.
Azerbajdžanská armáda v utorok oznámila začiatok vojenskej operácie v neuznanej republike Náhorný Karabach. Deklarovaným cieľom je „obnovenie ústavného poriadku“.
Francúzsko medzičasom vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby mimoriadne zasadla v súvislosti s vývojom v Karabachu. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová vyhlásila, že vojenská operácia Azerbajdžanu v Karabachu je „nezákonná, neospravedlniteľná a neprijateľná“. Zdôraznila, že Baku nesie zodpovednosť za osudy Arménov v tomto regióne.
Pašinjan predtým upozornil, že mnoho „vnútorných a vonkajších síl“ sa chce zapojiť do bojov s Azerbajdžanom. Kritizoval tiež, že v čase vyostrenej situácie okolo Náhorného Karabachu sa v samotnom Arménsku ozývajú hlasy volajúce po prevrate. Apeloval na občanov, aby nepodľahli provokáciám a zachovali pokoj.
Európska únia v reakcii na tento vývoj vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom.
Podľa úradov v Baku boli regionálni sprostredkovatelia – Rusko a Turecko –, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu.
Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie.
Azerbajdžan uviedol, že po spustení vojenskej operácie v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach bude chrániť tamojších etnických Arménov. Baku súčasne vyzvalo separatistické jednotky, aby sa z regiónu stiahli.
Dnes treba vedieť
Súhrn udalostí v pondelok 2. októbra:
- Prezidentka poverila Roberta Fica zostavením vlády, dostal na to 14 dní.
- Smeru hrozí za protiukrajinskú rétoriku vylúčenie zo Strany európskych socialistov.
- Ruská reakcia na slovenské voľby: Je absurdné označovať Smer za proruskú stranu.
- Víťazstvo vo vojne s Ruskom závisí od podpory spojencov, vyhlásil Zelenskyj.
- Členstvo Ukrajiny v EÚ môže byť iba úplné, nie čiastočné, povedal v Kyjeve šéf európskej diplomacie Borell. Prisľúbil tiež, že EÚ zvýši vojenskú pomoc pre Ukrajinu.
- Utečenecká vlna z Náhorného Karabachu slabne, väčšina ľudí už región opustila.
- Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu udelili za výskum mRNA vakcín.
Irán odmieta geopolitické zmeny na Kaukaze
Vzťahy medzi Iránom a Azerbajdžanom sú dlhodobo napäté. Aj preto, lebo podľa Teheránu je najväčším dodávateľom zbraní pre jeho severného suseda Izrael. Obávajú sa, že židovský štát by si tu mohol vytvoriť základňu na útoky voči Iránu.
Odmietanie vojenskej pomoci Ukrajine
Eurosocialisti hrozia Smeru vylúčením zo štruktúr, Fico na svojom postoji trvá
„Naše názory, pokiaľ ide o mier na Ukrajine, meniť nemienime,“ odkázal Fico lídrovi Strany európskych socialistov Stefanovi Löfvenovi.
Tuaregovia dobyli ďalšiu základňu malijskej armády
Vládnuca junta Mali sa k dobytiu základne nevyjadrila. V nedeľu však na sociálnu sieť X napísala, že v meste Bamba sa odohrávajú intenzívne boje medzi jej silami a teroristami, ako Tuaregov označuje.
Ochrana štátnosti Ukrajiny je podľa Wlachovského pre EÚ strategickou prioritou
Slovenský minister zahraničných vecí hovoril na stretnutí v Kyjeve aj o povojnovej obnove Ukrajiny.
Členstvo Ukrajiny v EÚ môže byť iba úplné, nie čiastočné, vyhlásil Borell
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová spolu s ďalšími politikmi navrhla ako jednu z možností prístup Ukrajiny na spoločný európsky trh a až potom plné členstvo, ku ktorému by podľa nej mohlo dôjsť o niekoľko rokov.
Utečenecká vlna z Náhorného Karabachu slabne, väčšina ľudí už región opustila
Z Náhorného Karabachu do Arménska vedie iba jedna horská cesta, ktorej prechod trvá obyvateľom približne 40 hodín. Podľa arménskeho ministra zdravotníctva Anahita Avanesjana prišlo niekoľko ľudí o život už počas cesty.
Prezidentka Zuzana Čaputová bude zajtra pokračovať v sérii povolebných rokovaní s lídrami politických strán. O 9.30 h prezidentka prijme predsedu strany Hlas-SD Petra Pellegriniho a o 11.00 h predsedu KDH Milana Majerského.
Šéf progresívcov Michal Šimečka vedie neformálne diskusie s predsedami strán, ktoré PS nevylúčilo zo spolupráce, teda so stranami SaS, KDH a Hlas. Chce zistiť, či existuje vôľa na vytvorenie alternatívnej väčšiny oproti tej, ktorú zostavuje Fico.
Víťazstvo vo vojne s Ruskom závisí od podpory spojencov, vyhlásil Zelenskyj
Ukrajinský prezident sa snaží presvedčiť EÚ, aby rozšírila svoj sankčný režim voči Rusku, ale aj Iránu, ktorý dodáva ruskej armáde útočné drony používané voči Ukrajine.