Arménsko rokovalo s USA a Francúzskom o deeskalácii v Náhornom Karabachu
Azerbajdžan dnes oznámil začiatok vojenskej operácie na tomto teritóriu, cieľom má byť „obnovenie ústavného poriadku“.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom v súvislosti s ukončením eskalácie v Náhornom Karabachu. Informovala o tom Pašinjanova hovorkyňa, píše agentúra AFP.
Témou rokovaní bola podľa nej situácia v arménskom separatistickom regióne Náhorný Karabach, na ktorý Azerbajdžan v utorok zaútočil. Blinken aj Macron podľa nej zdôraznili neprípustnosť použitia sily. Okrem toho vydvihli aj potrebu využitia medzinárodných mechanizmov na deeskaláciu aktuálnej situácie.
Azerbajdžanská armáda v utorok oznámila začiatok vojenskej operácie v neuznanej republike Náhorný Karabach. Deklarovaným cieľom je „obnovenie ústavného poriadku“.
Francúzsko medzičasom vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby mimoriadne zasadla v súvislosti s vývojom v Karabachu. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová vyhlásila, že vojenská operácia Azerbajdžanu v Karabachu je „nezákonná, neospravedlniteľná a neprijateľná“. Zdôraznila, že Baku nesie zodpovednosť za osudy Arménov v tomto regióne.
Pašinjan predtým upozornil, že mnoho „vnútorných a vonkajších síl“ sa chce zapojiť do bojov s Azerbajdžanom. Kritizoval tiež, že v čase vyostrenej situácie okolo Náhorného Karabachu sa v samotnom Arménsku ozývajú hlasy volajúce po prevrate. Apeloval na občanov, aby nepodľahli provokáciám a zachovali pokoj.
Európska únia v reakcii na tento vývoj vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom.
Podľa úradov v Baku boli regionálni sprostredkovatelia – Rusko a Turecko –, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu.
Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie.
Azerbajdžan uviedol, že po spustení vojenskej operácie v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach bude chrániť tamojších etnických Arménov. Baku súčasne vyzvalo separatistické jednotky, aby sa z regiónu stiahli.
Dnes treba vedieť
WHO je znepokojená nárastom počtu prípadov covidu vo svete
Podiel zaočkovaných proti covidu vo vysoko rizikových skupinách je v Amerike a Európe znepokojujúco nízky.
USA umožnia Izraelčanom bezvízový styk
Bidenova administratíva reagovala na júlový sľub Izraela, že bude pristupovať rovnako ku všetkým držiteľom amerického pasu a nebude diskriminovať Američanov palestínskeho alebo arabského pôvodu.
Pozrite si zostrih z debaty denníka Postoj v Teatro Colorato. O voľbách hovoria s Martinom Hanusom a Jozefom Majchrákom šéf Focusu Martin Slosiarik a neskôr Marek Vagovič, Martin Leidenfrost a Lukáš Krivošík.
Rusko buduje železničné prepojenie s okupovanými mestami na Ukrajine
Nová železnica umožní Rusku prepravovať zásoby na okupované územie, nemuselo by sa potom spoliehať na Krymský most.
Súhrn udalostí v stredu 27. septembra:
- V poslednom prieskume AKO predbehli progresívci Smer.
- Maďarský minister zahraničia podporil Alianciu, naše ministerstvo si preto predvolalo veľvyslanca.
- Nedajme sa odradiť hrubosťou predvolebnej kampane, vyhlásila prezidentka.
- Tomáš Halík vyzval na modlitby za „budúcnosť ohrozeného Slovenska“.
- Žoldnieri z Vagnerovej skupiny sa vrátili na Ukrajinu.
- Americký exprezident Trump klamal banky a poisťovne, vyhlásil súd.
- Klimatickí aktivisti zažalovali 32 štátov na ESĽP.
- Ruské samovražedné drony obsahujú podľa Ukrajiny súčiastky z Európy.
Klimatickí aktivisti zažalovali 32 vlád v prípade klimatickej zmeny
Právnici skupiny pochádzajúcej z Portugalska vyhlásili, že žalované krajiny zlyhali pri riešení klimatickej zmeny spôsobenej ľudskou činnosťou. Porušili tým základné ľudské práva ich mandantov.
Švajčiarsko predá Nemecku tanky Leopard II, aby pomohlo doplniť zásoby
Žiadosti Nemecka, Dánska a Španielska, aby mohli na Ukrajinu poslať zbrane švajčiarskej výroby, Bern nepovolil.
Česká vláda schválila návrh rozpočtu na rok 2024 so schodkom desať miliárd eur
Šetriť sa nebude v rezorte obrany, ktorý bude mať rekordné výdavky. S položkami, ktoré sú na obranu obsiahnuté aj v iných kapitolách, dosiahnu takmer 160 miliárd korún (6,5 miliardy eur).
Líder Hlasu Peter Pellegrini v poslednej predvolebnej debate v RTVS hovorí, že jeho strana má ideologicky bližšie k Smeru ako k PS. Povedal, že Michala Šimečku pozná len z diskusií. Robert Fico tvrdí, že z prvých 40 kandidátov PS pochádza 28 z mimovládneho sektora. Šimečka to odmieta. Dodal však, že je to stále lepšie ako mať oligarchov.
Navaľného premiestnia v ruskom väzení na samotku pre „nenapraviteľnosť“
Ruskému opozičnému lídrovi včera súd v Moskve zamietol odvolanie proti 19 rokom väzenia za extrémizmus.