Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok v televíznom prejave k národu informoval, že Azerbajdžan začal v Náhornom Karabachu "pozemnú operáciu". Pašinjan súčasne zdôraznil, že arménska armáda sa do týchto bojov nezapojila. Informovala agentúra AFP.

Arménske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na najnovší vývoj odsúdilo azerbajdžanskú "agresiu proti ľudu Náhorného Karabachu", ktorá sa odohráva "s cieľom dokončiť svoju politiku etnických čistiek".

Jerevan dodal, že ruské jednotky - rozmiestnené v regióne na kontrolu dodržiavania podmienok posledného prímeria - by mali "podniknúť jasné a jednoznačné kroky na zastavenie azerbajdžanskej agresie".

Jedna zo separatistických organizácií so sídlom v Arménsku na sociálnej sieti uviedla, že karabašská metropola "Stepanakert a ďalšie mestá a dediny sú pod intenzívnou paľbou" zo strany azerbajdžanských jednotiek. S rovnakými zisteniami o vývoji v karabašskej metropole prišiel aj spravodajca agentúry AFP.

Podľa arménskych separatistov si boje už vyžiadali najmenej dve civilné obete a 23 ďalších ľudí utrpelo zranenia.

Azerbajdžan ako dôvod pre svoju najnovšie začatú vojenskú misiu uviedol "systematické" ostreľovanie z pozícií jednotiek podporovaných Arménskom a obvinil ich z vykonávania vyzvedačstva a opevňovania obranných pozícií.    

„Dochádza aj k posilneniu bojových pozícií personálom, obrnenými vozidlami, delostrelectvom a inými zbraňami," uviedol Azerbajdžan s tým, že "separatisti z Karabachu" vykazujú "vysokú mieru bojovej pripravenosti".

Regionálni sprostredkovatelia Rusko a Turecko, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, boli informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu, uviedli úrady v Baku.

Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie.

Európska únia v reakcii na tento vývoj v utorok vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom.

Predseda Európskej rady Charles Michel v príspevku na sociálnej sieti X podľa agentúry DPA zdôraznil, že Azerbajdžan musí okamžite prestať s vojenskými aktivitami, aby sa takto vytvoril priestor pre dialóg medzi Baku a karabašskými Arménmi.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vo svojom vyhlásení v mene EÚ odsúdil vojenskú eskaláciu i vyjadruje ľútosť nad stratami na životoch.

Táto vojenská eskalácia by nemala byť použitá ako zámienka na vynútenie odchodu miestneho obyvateľstva, zdôraznil Borrell s tým, že násilie sa musí zastaviť, aby sa vytvorilo priaznivé prostredie pre mierové rokovania a normalizáciu situácie.    

Obaja politici EÚ reagovali na najnovší vývoj v spornej oblasti, kde Azerbajdžan v utorok v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach začal pozemnú vojenskú operáciu, pričom ako predpoklad pre obnovenie mieru požaduje úplné stiahnutie arménskych síl zo sporného hornatého územia, konštatovala agentúra AFP.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany deklarovalo, že v regióne podniká lokálne obmedzené "protiteroristické opatrenia". 

Dodalo súčasne, že otvorilo humanitárne koridory i prijímacie centrá, aby civilisti mohli odísť, pretože "civilné obyvateľstvo a civilná infraštruktúra nie sú cieľom".