Konflikt v Náhornom Karabachu
Azerbajdžan spustil pozemnú operáciu, metropola je pod intenzívnou paľbou

Arménsky vojak stojí na stráži vedľa vlajky Náhorného Karabachu. Foto: TASR/AP
Regionálni sprostredkovatelia Rusko a Turecko, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, boli informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok v televíznom prejave k národu informoval, že Azerbajdžan začal v Náhornom Karabachu "pozemnú operáciu". Pašinjan súčasne zdôraznil, že arménska armáda sa do týchto bojov nezapojila. Informovala agentúra AFP.
Arménske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na najnovší vývoj odsúdilo azerbajdžanskú "agresiu proti ľudu Náhorného Karabachu", ktorá sa odohráva "s cieľom dokončiť svoju politiku etnických čistiek".
Jerevan dodal, že ruské jednotky - rozmiestnené v regióne na kontrolu dodržiavania podmienok posledného prímeria - by mali "podniknúť jasné a jednoznačné kroky na zastavenie azerbajdžanskej agresie".
Jedna zo separatistických organizácií so sídlom v Arménsku na sociálnej sieti uviedla, že karabašská metropola "Stepanakert a ďalšie mestá a dediny sú pod intenzívnou paľbou" zo strany azerbajdžanských jednotiek. S rovnakými zisteniami o vývoji v karabašskej metropole prišiel aj spravodajca agentúry AFP.
Podľa arménskych separatistov si boje už vyžiadali najmenej dve civilné obete a 23 ďalších ľudí utrpelo zranenia.
Azerbajdžan ako dôvod pre svoju najnovšie začatú vojenskú misiu uviedol "systematické" ostreľovanie z pozícií jednotiek podporovaných Arménskom a obvinil ich z vykonávania vyzvedačstva a opevňovania obranných pozícií.
„Dochádza aj k posilneniu bojových pozícií personálom, obrnenými vozidlami, delostrelectvom a inými zbraňami," uviedol Azerbajdžan s tým, že "separatisti z Karabachu" vykazujú "vysokú mieru bojovej pripravenosti".
Regionálni sprostredkovatelia Rusko a Turecko, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, boli informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu, uviedli úrady v Baku.
Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie.
Európska únia v reakcii na tento vývoj v utorok vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom.
Predseda Európskej rady Charles Michel v príspevku na sociálnej sieti X podľa agentúry DPA zdôraznil, že Azerbajdžan musí okamžite prestať s vojenskými aktivitami, aby sa takto vytvoril priestor pre dialóg medzi Baku a karabašskými Arménmi.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vo svojom vyhlásení v mene EÚ odsúdil vojenskú eskaláciu i vyjadruje ľútosť nad stratami na životoch.
Táto vojenská eskalácia by nemala byť použitá ako zámienka na vynútenie odchodu miestneho obyvateľstva, zdôraznil Borrell s tým, že násilie sa musí zastaviť, aby sa vytvorilo priaznivé prostredie pre mierové rokovania a normalizáciu situácie.
Obaja politici EÚ reagovali na najnovší vývoj v spornej oblasti, kde Azerbajdžan v utorok v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach začal pozemnú vojenskú operáciu, pričom ako predpoklad pre obnovenie mieru požaduje úplné stiahnutie arménskych síl zo sporného hornatého územia, konštatovala agentúra AFP.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany deklarovalo, že v regióne podniká lokálne obmedzené "protiteroristické opatrenia".
Dodalo súčasne, že otvorilo humanitárne koridory i prijímacie centrá, aby civilisti mohli odísť, pretože "civilné obyvateľstvo a civilná infraštruktúra nie sú cieľom".
Dnes treba vedieť
V novom americkom balíku pomoci pre Ukrajinu nebudú strely dlhého doletu ATACMS
USA však Ukrajine dodajú ďalšie zbrane pred prichádzajúcou zimou.
Predvolebná debata na Joj
Pellegrini avizoval reformu prokuratúry. Špeciálnu vidí iba ako odnož generálnej
Šéf Hlasu zároveň povedal, že členovia jeho strany pôjdu „v jednom šíku“ aj pri prípadných rokovaniach s inými stranami ako je Smer.
Súdna rada zvolila tretieho kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva
Prvých dvoch kandidátov zvolili už 19. septembra. Súdna rada sa však musela vyrovnať ešte s jedným miestom kandidáta na sudcu ESĽP, ktoré napriek voľbe ostalo neobsadené.
Spor medzi Varšavou a Kyjevom
Poľsko nepozastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, objasnila vláda
„Myslím si, že pán premiér chcel povedať, že nebudeme Ukrajine dodávať nové zbrane, ktoré v súčasnosti kupujeme, aby sme zmodernizovali poľskú armádu,“ povedal prezident Duda.
Súhrn udalostí vo štvrtok 21. septembra:
- Smer podľa prieskumu Ipsosu vedie, Sme rodina je mimo parlamentu.
- SaS vyzvala malé strany na odstúpenie z volieb, Demokrati to odmietli.
- Skoro polovica úloh z literatúry na prijímačkách nebola podľa inšpekcie v poriadku.
- Ukrajina sa so Slovenskom dohodla na licenciách na dovoz obilia, žalobu zastaví.
- Úvodné rokovanie o integrácii Karabachu bolo konštruktívne, hovorí Azerbajdžan.
- Fidesz v parlamente nepodporí vstup Švédska do NATO.
- Prvá loď s ukrajinským obilím prelomila ruskú blokádu.
- India prestala vydávať víza Kanaďanom.
Nemeckí voliči sa posúvajú silne doprava, zistila štúdia
Autori štúdie identifikovali extrémne pravicové postoje naprieč politickým spektrom, nielen medzi prívržencami krajne pravicových politikov.
Tretia Eddyho rada patrí voličom: „Za žiadnych okolností nehlasujte za HCP politikov, aj keby sa vám zdalo, že na to máte tie najlepšie dôvody. Urobia všetko pre to, aby zničili demokraciu a vládu práva – urobia všetko pre to, aby zničili kohokoľvek a čokoľvek, čo im bude stáť v ceste.“ Jozef Majchrák píše o psychopatoch v politike.
Ukrajina môže po Ficovom víťazstve stratiť spojenca, píše Reuters o Slovensku
„Obavy však zmierňuje Ficov pragmatizmus, ktorý preukázal, keď bol premiérom,“ píše agentúra. Pripomína, že Slovensko počas vlád Smeru zaviedlo euro a nepúšťalo sa do sporov s partnermi v EÚ či v NATO.
Nemeckú klimatickú aktivistku odsúdili na osem mesiacov väzenia
Prípad sa dostal na trestný súd po tom, ako sa aktivistka odvolala. Počas výpovede však vyhlásila, že na protestoch sa bude zúčastňovať aj naďalej.
Poľská vláda bodla Ukrajine nôž do chrbta, hovorí Donald Tusk
Bývalý predseda Európskej rady na adresu poľskej vlády vyhlásil, že Ukrajine „odovzdala takmer všetky zbrane použiteľné na fronte a nakoniec túto investíciu do poľsko-ukrajinských vzťahov zničí“.