V jesennom virvare zasvietilo na mňa slnko, keď slovenská prezidentka na sociálnej sieti zverejnila fotografie, na ktorých si podáva ruku s rehoľníčkami, počas slávnostnej liturgie v Šaštíne sa pred kamerami prežehnáva a s úctou pristupuje k predstaviteľom cirkvi. Možno si poviete, nekandiduje, tak nemá čo stratiť. Možno máte pravdu. V takýchto divokých predvolebných časoch je však dôležité, aký odkaz nám politici a verejne činné osoby posielajú prostredníctvom slov, gest a činov.  

Iba niekoľko dní predtým sa na verejnosti pobili politici kandidujúci vo voľbách. O niekoľko dní na to vo všetkých kostoloch na Slovensku kňazi čítajú pastiersky list. Používajú novotvar "ideologická kolonizácia" a dopĺňajú ho slovami, že nemáme voliť strany a poslancov, ktorí "... súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie."

Naši biskupi nám zanechali odkaz, ktorý je typický pre dnešné dni a šíri sa ako mor: Nebudem hovoriť, koho máš voliť, ale nasmerujem ťa, koho by si voliť nemal.

Slovné útoky na "kresťanskú alebo gender ideológiu" (obidve slovné spojenia sú donebavolajúce účelovo vytvorené nezmysly) sa šíria pred voľbami rýchlosťou blesku a rozoštvávajú ľudí, rodiny a priateľov, vnášajú do spoločnosti zbytočný a škodlivý nepokoj.

Môj dedko každý rok o tomto čase robil burčiak. Dokázal jeho kvasenie kontrolovať, čo ma ako dieťa fascinovalo. Veľké sklenené demižóny "vreli" v komore opreté o stenu, za ktorou bola letná kuchyňa a sporák. Ich bublanie dedko šikovne zrýchľoval alebo spomaľoval pridaním cukru a reguláciou teploty. Babka, ktorá burčiak a ani víno nepila, varila obed a prikladala polienka do ohňa podľa toho, ako ju dedko usmerňoval.

Vinohrad už nemáme. Ale na burčiak som si dnes spomenula. Ten predvolebný buble a chce ho "regulovať" kdekto. Nikomu sa ale nechce počúvať toho druhého, hoc rozumnejšieho a skúsenejšieho. Sme presvedčení, že iba my vieme, akú má mať burčiak farbu, chuť a vôňu a predbiehame sa, kto priloží polienka a cukor alebo naopak, burčiak nás nezaujíma a spoliehame sa na iných, že z neho urobia dobré víno. 

A tak burčiak koštujeme, mračíme sa, pochvalne mľaskáme a podaktorí ho vypijeme skôr, ako z neho bude víno. A keď s ním zostaneme pridlho v nevetranej pivnici, môžeme skončiť aj fatálne a bez kyslíka. Pritom stačí použiť horiacu sviečku, ktorá nám môže zachrániť život. Sviečku? Bŕŕŕ, ešte to tak!

V pastierskom liste zazneli aj slová:"... povzbudzujeme vás, aby ste nepodliehali nezáujmu a pasivite, ale rozhodovali ste sa pre zodpovednosť za spoločné dobro a blaho každého občana ... aby ste sa dobre oboznámili s programom konkrétnej politickej strany a nerozhodovali sa na základe emócií či zjednodušených úvah." Škoda, že tieto slová si médiá a verejnosť nevšimli. Nie sú dostatočne "výbušné". Do burčiaku sa nehodia. Ale ani slivky sa do burčiaku nehodia a aká dobrá pálenka z nich môže byť!

Neviem, či z burčiaku bude dobré víno, keď témou predvolebnej kampane na Slovensku sú predovšetkým LGBTI+ ľudia, kresťania, bitkári, fašisti, putinofili, ukrofili alebo mafiáni, teda skupiny "zlých" ľudí. A nešíria to len politici. Internet je plný vtipov, posmeškov, "múdrostí", rád a odporúčaní. Málokedy sú medzi nimi zmysluplné fakty, overené informácie a argumenty odborníkov. A keď sa nám niečo zapáči, šup s tým do burčiaku. 

Krik, hulákanie, rozbité vajcia na hlave, päste a jednostranné "diskusie" majú vyššiu sledovanosť ako názorová polemika a ochota diskutovať s tými, ktorí nemajú rovnaký postoj a myšlienky. Už nad nami krútia hlavou aj v zahraničí a obávajú sa o budúcnosť Slovenska, ktoré má našliapnuté na spätných chod. 

Som si istá, že burčiak, ktorý nevypijú smädní štamgasti, vykvasí a za stolom nakoniec budú sedieť nielen milovníci búrlivého burčiaku a dobrého vína ale aj piva, pálenky, kávy a minerálky.

Burčiak nie je cieľom. Cieľom je aj cesta, ako sme sa k nemu dopracovali a či ho budeme mať s kým piť.