Pokiaľ Európska únia neprijme rázne opatrenia, do roku 2030 by sa mohla v oblasti lítium-iónových batérií a palivových článkov stať rovnako závislou od Číny, ako bola energeticky závislá od Ruska pred vojnou na Ukrajine. Píše sa to v strategickom dokumente vypracovanom španielskym predsedníctvom v Rade EÚ, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters.

Dokument má byť základom pre diskusie o hospodárskej bezpečnosti Európy na vrcholnej schôdzke Európske politického spoločenstva, ktorá sa uskutoční 5. októbra v španielskej Granade.

Konštatuje sa v ňom, že vzhľadom na nestály charakter veternej a slnečnej energie bude Európa potrebovať spôsoby ukladania energie, aby splnila svoj cieľ nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050. To zvýši dopyt EÚ po lítium-iónových batériách, palivových článkoch a elektrolyzéroch v nadchádzajúcich rokoch desať- až tridsaťkrát.

„Bez implementácie účinných opatrení by sa európsky energetický ekosystém mohol do roku 2030 stať závislým od Číny,“ píše sa v dokumente španielskeho predsedníctva. Táto závislosť bude inej povahy, ale podobne závažná, ako bola závislosť od Ruska pred jeho inváziou na Ukrajinu. EÚ má podľa autorov dokumentu dobrúpozíciu vo výrobe elektrolyzérov, ale je silne závislá od Číny, pokiaľ ide o palivové články a lítium-iónové batérie potrebné pre elektromobily.

Lítium-iónové batérie a palivové články však nie sú jedinými oblasťami, kde je EÚ zraniteľná. Podobný scenár by mohol nastať v oblasti digitálnych technológií. Prognózy naznačujú, že dopyt po senzoroch, dronoch, serveroch, úložných zariadeniach a sieťach na prenos dát v tomto desaťročí prudko vzrastie. Pokiaľ ide o siete, EÚ má pomerne silnú pozíciu, no v iných oblastiach má výrazné slabiny.