Tento týždeň zverejnili volebné preferencie agentúry AKO a Focus. Obidva prieskumy sa zásadne neodlišujú v preferenciách troch najsilnejších strán Smer, PS a Hlas, akurát zatiaľ čo podľa AKO by do parlamentu prekĺzla aj koalícia OĽaNO, KÚ, Za ľudí a strana Sme rodina, podľa Focusu by tieto subjekty zostali tesne pred prahom NR SR.

Ak sa reálne volebné výsledky budú plus-mínus podobať týmto prieskumom, šanca na vznik vlády bez Smeru bude len veľmi malá.

Hlavným dôvodom je, že takáto vláda sa s veľkou pravdepodobnosťou nebude dať vytvoriť bez Pellegriniho strany Hlas.

S Hlasom je však nasledujúci problém.

Keďže bez Hlasu neposkladá vládu ani Smer, od Roberta Fica môže Peter Pellegrini očakávať veľmi veľkorysú ponuku. Takú, ktorú Progresívne Slovensko nebude vedieť prebiť.

Okrem toho Smer ponúkne Pellegrinimu účasť v čitateľnej vládnej zostave, ktorá bude mať všetky predpoklady vydržať štyri roky. Na rozdiel od vysoko nestabilnej alternatívnej koalície, ktorú by tvorila pestrá zmes politikov od progresívcov cez liberálov až po kresťanských konzervatívcov. Navyše je celkom reálne, že by do tohto súboru ešte musel pribudnúť aj Igor Matovič.

Netreba zabúdať ani na to, že hoci mali Fico s Pellegrinim spolu konflikt, vplyvných ľudí v obidvoch stranách spájajú spoločné záujmy v oblasti polície a justície. Na konci Daniela Lipšica by sa s veľkou pravdepodobnosťou dokázali dohodnúť veľmi rýchlo.

Ale v poriadku. Skúsme si predstaviť aj tú menej pravdepodobnú možnosť, teda že v Hlase nakoniec preváži názor tých, ktorí majú z vládnutia so Smerom obavy. Aké signály im vysiela tábor strán, ktoré dnes pred návratom Roberta Fica k moci najviac varujú?

Jedným z nich je, že ak by pre vládu bez Fica bola nutná podpora OĽaNO, tak nemôže vzniknúť. Igor Matovič si dnes z odmietania vládnutia s Hlasom urobil silný kampaňový nástroj, ktorý využíva proti konkurencii.

Máme tu tak situáciu, keď politická strana, ktorá najviac varuje pred návratom Fica, zároveň odmieta zrejme jediný realistický scenár, ako by vláda bez Smeru mohla vzniknúť.

Predvolebný koaličný partner Igora Matoviča Kresťanská únia dokonca okrem Hlasu odmieta vstup aj do takej vlády, v ktorej by bolo Progresívne Slovensko.

V KDH môže radikalizmus progresívcov v hodnotových témach viesť k posilneniu odporu voči tomu, aby hnutie po voľbách vstúpilo s PS do vlády. Zdieľať

Aj progresívci sa však správajú tak, akoby ich cieľom bolo stať sa po voľbách najsilnejšou opozičnou stranou.

Pre časti ich programu sa od nich začína čoraz ostrejšie dištancovať KDH aj Sme rodina. Minimálne v prostredí kresťanských demokratov môže radikalizmus progresívcov v hodnotových témach viesť k posilneniu odporu voči tomu, aby hnutie po voľbách vstúpilo s PS do vlády.

Pred týmito voľbami môžeme vidieť viaceré mobilizačné kampane s heslami, podľa ktorých sa dnes Slovensko opäť nachádza na existenčnej križovatke. Podobne ako to bolo v roku 1998, keď hrozilo opätovné víťazstvo Vladimíra Mečiara a s ním aj riziko, že Slovensko zamieri mimo západného sveta.

Pohľad na vtedajšiu protimečiarovskú opozíciu však bol úplne iný, ako je dnes na protificovský tábor.

Vtedajšie strany, ktoré boli kritické k Mečiarovi, dávali už mesiace pred voľbami jasne najavo, že napriek mnohým antagonizmom sú odhodlané pokúsiť sa po voľbách zostaviť vládu. Pričom tých antagonizmov takisto nebolo málo, veď strany ako SDĽ či SOP boli vedené prednovembrovými komunistami a DÚ vytvorili odídenci od Mečiara.

Z dnešného protificovského tábora však ide iná emócia. Tá záplava vylučovania vládnutia s Hlasom či vyhrocovanie vzájomných rozdielov až do nezmieriteľnej polohy vyznieva skôr tak, akoby ani samotné tieto strany neverili tomu, že Robert Fico je naozaj taká hrozba, za akú ho vydávajú.

Akoby sa v skutočnosti neobávali, že tu hrozí nejaká havária demokracie, ale kalkulovali s tým, že Fico sa po voľbách umierni, bude sa správať racionálne, prípadne ho budú korigovať jeho koaliční partneri. Môže sa to ukázať ako racionálny scenár, ale riziko, že to bude inak a Smer, ak na to bude mať silu, prelomí viaceré červené čiary (volebný systém, justícia, zahraničná politika), tu predsa len existuje.

V každom prípade platí, že slová o zabránení návratu Fica sú dnes skôr len predvolebným heslom ako reálnym politickým programom.