Kardinál Parolin o vojne na Ukrajine
Pápež a Vatikán nikdy nespochybnili otázku hraníc, želáme si rýchly mier

Kardinál Pietro Parolin pred novinármi. Foto: Postoj/Pavol Hudák
Vatikánsky štátny sekretár odpovedal v Šaštíne aj na otázku denníka Postoj o pápežovom mierovom pláne na Ukrajine.
Druhý najvyššie postavený muž Katolíckej cirkvi odmieta, že by pápež František a Vatikán považovali za mierový plán vojny na Ukrajine okamžité ukončenie konfliktu bez ohľadu napríklad na územné otázky.
„Pozícia Svätej stolice v tejto veci je veľmi jednoznačná – čo je rešpekt k medzinárodnému právu a rešpekt k hraniciam, ktoré sú medzinárodne uznané,“ povedal vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin na mediálnom brífingu po skončení svätej omše v Šaštíne.
Taliansky kardinál tak reagoval na otázku denníka Postoj, že mnohí ľudia aj na Slovensku sa zaštiťujú pápežom Františkom a jeho mierovým plánom, keď hovoria o vojne na Ukrajine a o tom, že ju treba okamžite ukončiť, a to bez ohľadu napríklad na územné otázky. „Súhlasíte s týmto prístupom? Je to naozaj názor pápeža Františka?“ pýtali sme sa.
„Nie, nikdy som nepočul zo strany pápeža a Svätej stolice, že by poskytli vyjadrenie tohto typu. Iste, pápež je znepokojený pre humanitárnu situáciu, pre množstvo obetí, pre vysídlenie obyvateľstva, ničenie a budúcnosť ľudí,“ hovoril kardinál Parolin.
Podľa jeho slov práve v tomto duchu pápež František aj túži po čo najrýchlejšom ukončení vojny na Ukrajine a „nevstupuje priamo do otázok tohto druhu, do otázok, ktoré by mali byť ponechané potom na potenciálne rokovania, pričom dúfa, že sa k nim čo najskôr dospeje“.
„Zdá sa mi teda, že nie je pravda, čo si myslí mnoho ľudí, a verím, že moje slová to môžu trochu uviesť na správnu mieru. Pápež hovoril o spravodlivom mieri, nie o akomkoľvek mieri. Pretože iba spravodlivý mier môže viesť k stabilnému mieru, ktorý nie je predmetom ďalšieho spochybňovania,“ dodal kardinál štátny sekretár.
V samotnej homílii pred tisíckami veriacich aj mnohými politikmi na národnej púti v Šaštíne spomenul Ukrajinu a vyzval na modlitbu „za rýchle ukončenie tejto ničivej vojny“.
„V mene Svätého Otca Františka i vo svojom mene nesmierne oceňujem prijatie, ktorého sa od Slovenska dostalo desaťtisícom utečencov z Ukrajiny,“ povedal kardinál a dodal, že mnohé slovenské rodiny otvorili svoje domovy, aby prichýlili svojich ukrajinských bratov a sestry v núdzi, a prejavili tak príkladnú solidaritu.

Kardinál Parolin sa pred novinármi vyjadril aj k svojej návšteve Slovenska, ktorá sa koná pred voľbami. Poznamenal, že pri takýchto návštevách je bežné, že ako štátny sekretár sa vždy stretáva so štátnymi autoritami. „Zároveň si uvedomujem, že táto krajina sa nachádza v špecifickej situácii, v tejto súvislosti môžem len zdôrazniť to, čo som spomenul v homílii, že bez ohľadu, v akej sme situácii, treba pozerať v prvom rade na spoločné dobro,“ skonštatoval.
Dodal tiež, že pri národnom dobre treba zohľadňovať dobro celku aj jednotlivca. „Samozrejme, rešpektujúc rozdielnosti, odlišnosti a predovšetkým periférie a tých najnúdznejších,“ uzavrel.
Predseda KBS a košický arcibiskup Bernard Bober v súvislosti s odkazom národnej púte k Sedembolestnej povedal, že „sa testujeme v mnohých veciach a testujeme aj svoju vieru“.
Podľa neho na púť prichádzame predovšetkým preto, aby sme nielen otestovali svoju vieru, ale ju tiež oživili, posilnili a prehĺbili.
„To bol odkaz, myslím, aj nášho kazateľa a nášho hlavného hosťa a pútnika pána kardinála Pietra Parolina. Ja by som rád adresoval všetkým na Slovensku veľký pozdrav z tejto národnej baziliky a z tejto našej púte pri druhom výročí návštevy Svätého Otca Františka, ktorý tu bol pred dvoma rokmi.
Bolo to úžasné vtedy a môžem povedať aj dnes, vo svojej skromnosti a vo svojom odhade, že sme tiež boli nadšení a aspoň tak cítim, že ten entuziazmus, ktorý je potrebný pre život, ľudia mohli nabrať, prípadne aj tí, ktorí nás sledovali v médiách,“ povedal na brífingu po svätej omši novinárom arcibiskup Bober.
Predseda KBS arcibiskup Bernard Bober
Predseda KBS reagoval aj na otázku, či bol pozvaný aj emeritný arcibiskup Róbert Bezák, ktorý bol na slávnosti prítomný medzi biskupmi.
Arcibiskup Bober odpovedal, že Róbert Bezák „vždy má pozvanie a je na každom jednom z nás, či prijme pozvanie. My sme tu dnes a aj včera v Bratislave boli všetci. Áno, bolo pozvanie, nikdy sme ho neopomenuli a on to využil a bol včera i dnes,“ dodal košický arcibiskup.
Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej odzneli na dnešnej svätej omši v kázni dôležité posolstvá pre Slovensko.
„Posolstvá o jednote, o potrebe prekonávať rozdiely a stavať na spoločnom dobre. Myslím, že sú to veľmi dôležité posolstvá práve v tejto dobe, ktorá je taká napätá a rozhádaná a pripomína nám to, čo si musíme opakovať neustále. Sme jeden národ a spolu s národnostnými menšinami tvoríme jedno spoločenstvo na Slovensku,“ uviedla hlava štátu pred novinármi.
Prekonanie rozdielov a jednota je podľa prezidentky Čaputovej to, čo teraz potrebujeme najviac.
Keďže si v Šaštíne zároveň pripomenuli druhé výročie od návštevy pápeža Františka, pred svätou omšou sa druhý najvyšší muž Katolíckej cirkvi pomodlil so slovenskými biskupmi v šaštínskej bazilike rovnakú modlitbu ako pred dvoma rokmi pápež František.
Pred príchodom do baziliky kardinál Parolin krátko pozdravil väzňov, ktorí prišli na svätú omšu z Bratislavy a sedeli blízko oltára.
Po svätej omši odišiel štátny sekretár Vatikánu do Bratislavy, odkiaľ poletí do Košíc.
Na košickom letisku ho privítajú miestni regionálni predstavitelia. Po oddychu navštívi o piatej podvečer gréckokatolícku Katedrálu narodenia presvätej Bohorodičky, kde ho privíta košický eparcha arcibiskup Cyril Vasiľ.
Potom kardinál požehná gréckokatolícke Centrum prijatia a prihovorí sa ukrajinskej komunite na Eparchiálnom úrade v Košiciach.
Piatkový program ukončí kardinál Pietro Parolin návštevou Katedrály sv. Alžbety v Košiciach, kde by sa mal o siedmej večer pomodliť vešpery a predniesť meditáciu.
Dnes treba vedieť
Pri bombovom útoku v Somálsku prišlo o život najmenej 16 ľudí
Polícia uviedla, že pri útoku zahynuli policajti aj civilisti. Výbuch spôsobil obrovské škody na okolitých budovách a školách.
V Londýne bola demonštrácia za opätovný vstup Británie do EÚ
„Brexit bol obrovskou chybou, doplácame na to všetci, najmä robotnícka trieda a chudobnejší ľudia, a musíme s tým niečo urobiť,“ povedal jeden z organizátorov zhromaždenia Peter Corr.
Už nikdy viac neurážajte Poliakov, odkázal Morawiecki Zelenskému
Poľský prezident Andrzej Duda včera vyhlásil, že súčasný spor s Ukrajinou neovplyvní dobré vzťahy medzi štátmi.
Rusko na budúci rok plánuje o viac ako štvrtinu zvýšiť rozpočtové výdavky
Agentúra Bloomberg v tejto súvislosti uviedla, že Moskva plánuje v roku 2024 prudko zvýšiť najmä výdavky na obranu.
Švajčiarski biskupi chcú vytvoriť tribunál, má súdiť prípady zneužívania kňazmi
Skupina akademikov minulý týždeň zverejnila štúdiu, ktorá poukázala na takmer 1000 obetí pohlavného zneužívania a na rozsiahle úsilie cirkvi tieto prípady utajiť.
Medzi libanonskými a izraelskými vojakmi vypukli potýčky
Izraelskí vojaci podľa Libanonu narušili líniu a vypálili dymovnice na hliadku libanonskej armády, ktorá sprevádzala buldozér odstraňujúci hrádzu postavenú Izraelom severne od modrej línie.
Najviac pro-life je KDH, najhoršie skončili Demokrati, hodnotí CitizenGO
Združenie chce ľudí motivovať, aby išli voliť a prihlásili sa k hodnotám života, rodiny a slobody. Spustilo kampaň, ktorej cieľom je vytvoriť komunitu hodnotových voličov.
V Nórsku zadržali bývalého vagnerovca, ktorý sa údajne snažil vrátiť do Ruska
Podľa Medvedevovho nórskeho právnika Brynjulfa Risnesa bol jeho klient zadržaný v dôsledku nedorozumenia.
„Kresťania prestávajú chápať, kde sú mantinely dobra a zla,“ tvrdí Anna Záborská, líderka Kresťanskej únie, ktorá pokladá za jedno z najväčších sklamaní, že aj mnohí praktizujúci kresťania dnes volia progresívcov. „U kresťanských žien by mala byť otázka svedomia bojovať za ochranu života. A je chyba, ak to nerobia,“ hovorí s tým, že ak si niektorí mysleli, že sa sama nechá neprajníkmi a médiámi „poučiť“, aby viac nepredkladala zákony pomoci tehotným ženám, tak sa mýlili.
František v Marseille
Migranti nevtrhávajú do Európy, hľadajú prijatie
„Najviac zo všetkého rezonuje výkrik bolesti, ktorý mení Stredozemné more, ‚mare nostrum‘, z kolísky civilizácie na ‚mare mortuum‘, cintorín dôstojnosti,“ povedal pápež.