Mnohé rodiny pri súčasných stúpajúcich nákladoch na bežný chod domácnosti nemajú už na vysoké ceny učebníc a školských pomôcok veľký manévrovací priestor.

Päť percent mladých rodín si preto muselo podľa prieskumu vziať pôžičku, aby si ich deti mohli dovoliť nastúpiť do školy. Podľa získaných údajov sú najohrozenejšie rodiny s troma a viac deťmi.

V problémoch sú aj rodiny, ktoré nežijú v hmotnej núdzi

Výskumné dáta zachytávajú rodiny v najkritickejšej situácii. Mimo ich záberu tak zostali tie, ktoré si síce nebrali pôžičku pre nákup pomôcok, ale finančne idú s prípravou deti na školu doslova na hranu.

„Náklady sú tento rok určite vyššie ako po iné roky,“ povedala pre Postoj o svojej skúsenosti Sylvia z Bratislavy, ktorá má tri deti na druhom stupni základnej školy a jedno na gymnáziu.

„Veľmi cítime zvýšené ceny za školské pomôcky, ale najviac nás finančne zaťažujú požiadavky na triedne a školské fondy. Každý učiteľ si stanovuje inú sumu, triedny fond sa pohybuje od dvadsať do päťdesiat eur, k tomu školský fond platíme za dieťa päťdesiat eur,“ dodáva.

Sylvia zdôrazňuje, že výrazne pocítili tiež to, že zdraželi aj samotné učebnice. „Za angličtinu platíme za dve knihy pre gymnazistu tridsať eur, na ostatných predmetoch okolo 15 eur za knihu. Prerátajte si to na štyri deti.“

Školy pritom žiadajú všetky tieto poplatky hneď na začiatku roka. „Pre veľkú rodinu sú tieto prvé septembrové dni veľká nárazová záťaž,“ potvrdzuje Sylvia.

Ani učebnicová politika ich školy veľmi rodičom nepomáha. „Deti si po sebe nemôžu knihy dediť, lebo každý učiteľ si vyberá iný typ kníh. Na konci roka tak vyhadzujeme množstvo učebníc. Neviem, či by si škola nemohla zjednotiť učebnicovú politiku, lebo to začína byť neúnosné,“ dodáva Sylvia.

Nekonečný zoznam pomôcok do školy

Okrem platieb do fondov a za učebnice tvoria osobitnú záťaž na rodinný rozpočet pomôcky, ktoré deti potrebujú už hneď v prvý týždeň.

Urobili sme si prieskum v niekoľkých papiernictvách a je zrejmé, že ceny zošitov, obalov či výkresov tento rok skutočne výrazne narástli. Napríklad len veľký zošit A4 stojí v priemere od 0,90 až do 1,30 eura, obal na tento typ zošita cca 0,60 eura. Tie i iné typy zošitov potrebuje jeden žiak hneď niekoľko. Z vlastnej skúsenosti pre dve deti na prvom stupni základnej školy bolo nutné zakúpiť 32 zošitov.

A to sme len pri základnej výbave. Nasledujú pomôcky na matematiku a geometriu či na výtvarnú výchovu. Len potreby na výtvarnú výchovu vyjdú na jedno dieťa na desiatky eur, záleží na požiadavkách učiteľa. Okrem pasteliek, farbičiek, štetcov či výkresov má mať dieťa zakúpené viaceré druhy lepidiel, nožnice, a ďalšie a ďalšie veci. 

Niektorí rodičia vyjadrujú na sociálnych sieťach svoj hnev z prehnaných požiadaviek, keď na konci roka musia vyhadzovať lepidlá či temperové farby, ktoré sa na hodinách použili len raz a časom sa otvorené znehodnotili. Takmer plné balenia tak putujú na konci roka do koša a onedlho sa všetko nakupuje odznova do ďalšieho ročníka.

Nasledujú veci potrebné pre telocvik, kde je nutná „letná i zimná výbava“. Samozrejme, nesmie sa zabudnúť na vhodné prezuvky.

Aj učiteľky boli zo sumy na žiaka nešťastné

Niektoré školy sa snažia rodičom pomôcť a časť školských pomôcok zakúpia sami. Rodičia ich síce musia zaplatiť, ale aspoň im odpadá ich krvopotné zháňanie po preplnených papiernictvách.

„Mám synov v prvej a tretej triede na základnej škole. Obom sme na školské pomôcky a pracovné zošity prispievali sumou vyše 70 eur. Škola s naším súhlasom nakúpila za nás niektoré potreby,“ hovorí pre Postoj Mária z Malaciek.

Prekvapilo ju však, koľko učebníc museli uhrádzať pre deti v takých nízkych ročníkoch. „Keďže mnoho z nich je vo forme pracovných zošitov, do ktorých žiaci píšu, musíme si ich hradiť sami. Pani učiteľky boli z výslednej sumy samy nešťastné, a preto oželeli veci, ktoré plánovali objednať, napríklad podsedáky či tabuľky na písanie s fixkou,“ opisuje situáciu na ich škole.

Mária potvrdzuje, že si ako rodičia museli pripraviť na začiatok školy riadny balík peňazí. „Ak má človek viac detí, suma sa v septembri vyšplhá na stovky eur.“

Okrem toho niektorí rodičia dodávajú, že škola od nich vyžaduje, aby deťom zabezpečili hygienické potreby, pretože im na ne v rozpočte nezostáva. A tak sa niekde stáva, že do škôl prichádzajú deti s aktovkami na chrbtoch a vreckovkami, kuchynskými utierkami či toaletnými papiermi pod pazuchami. 

Ako to zvládajú samoživitelia?

„Pri kúpe pomôcok a platbách na začiatku školského roka som si uvedomila, že toto obdobie musí byť veľmi náročné najmä pre rodičov samoživiteľov. Ak rodič nemá v rezerve úspory, zaručene má problém,“ myslí si o súčasnom systéme na školách Andrea z Košíc, ktorá má doma dve školáčky – druháčku a piatačku.

Andrea si urobila zoznam, aby mala prehľad septembrových nákladov spojených so školou. Pre dve deti potrebovala na pracovné zošity a pomôcky tristo eur. K tomu sa pridávajú krúžky, ktoré spolu stoja 360 eur. Bez úspor to podľa nej jednoducho nejde.

Pomôcky zdraželi, dotácie od štátu sú rekordne nízke

Čo sa vlastne deje, že rodičia musia po novom platiť vysoké sumy za učebnice? Do roku 2020 zabezpečovalo učebnice do škôl ministerstvo školstva.

Zavedením nového systému sa od tohto centrálneho spôsobu upustilo a školy si môžu zakúpiť také edukačné materiály, ktoré samy chcú. Dokonca je to na samotných učiteľoch, ktorí si pre svoje triedy vyberajú knihy a materiály sami.

Od štátu na to dostávajú príspevok. Problém však je, že štátna dotácia nepokrýva skutočné náklady. A ešte väčší problém nastal, že na tento školský rok vláda pôvodne vyčlenila o polovicu menej peňazí na žiaka ako vlani.

Štát pritom už od samotného spustenia nového systému každý rok dotáciu postupne znižoval. Kým v roku 2020, teda pri jeho spustení, dotoval štát zo štátneho rozpočtu na učebnice 44 eur na žiaka prvého ročníka a 32 eur na žiaka druhého až štvrtého ročníka, o rok neskôr to bolo o dvanásť eur menej na prváka a dotáciu pre žiakov ostatných ročníkov znížil o 15 eur.

Zdroj: minedu.sk

V roku 2022 opäť došlo k miernemu zníženiu. Tento rok však zažili školy doslova šok. Ministerstvo školstva poslalo všetkým žiakom základných a stredných škôl len 5,8 milióna eur. Na žiaka druhého až štvrtého ročníka vyčlenil sumu 7,5 eura, čo je oproti 32 eurám na začiatku spustenia tohto systému obrovský úbytok. Tak napríklad len učebnica anglického jazyka stojí približne 15 eur. A stredoškoláci dostali ešte menej.

Zdroj: nbú.sk

Protestovali školy, zaskočení zostali aj vydavatelia učebníc, ktorí upozorňovali, že tento rok musia zvýšiť ceny, pretože cena papiera šla nahor o 40 percent.

Neskôr sa zrejme politici uvedomili a pristúpili ešte k navýšeniu tejto sumy, pri prepočte zhruba na 15 eur na žiaka.

Školy už nevedeli nakúpiť zľavnené balíky

Školy však pre takýto spôsob prišli o množstevné zľavy, ktoré mohli dosiahnuť, keby dostali tento balík od štátu naraz. Do takej situácie sa dostala napríklad Základná škola Ostredková v bratislavskom Ružinove.

„Balíky učebníc som nakúpila už v marci, keď jednotlivé vydavateľstvá ponúkali cenovo zvýhodnené balíky. Vďaka tomu sme nepocítili zvýšenie cien učebníc. Problém bol ten, že na začiatku bolo tých peňazí málo. Keď potom neskôr prišla druhá vlna príspevku od štátu, už sme nevedeli tieto zvýhodnené balíky nakúpiť,“ vysvetlila pre Postoj riaditeľka školy Erika Drgoňová.

Potvrdila, že prvý balík peňazí od štátu absolútne nepostačoval na to, aby pokryli potreby školy. „Z druhého navýšenia sme dokúpili niektoré učebnice, len, žiaľ, situácia je taká, že sú väčšinou vo forme pracovných učebníc, teda sú jednorazové, a práve tieto pracovné zošity si v niektorých ročníkoch budú musieť deti dokúpiť,“ povedala riaditeľka.

„Takisto si na našej skole budú musieť dokúpiť pracovné zošity pre cudzí jazyk, lebo z balíka, ktorý sme z ministerstva školstva dostali, sme nevládali zaplatiť všetky tieto edukačné publikácie.“

Čo ak sa rodič dostane do situácie, že nezvláda zakúpiť učebnice či pomôcky? „Na mnohých školách, a naša škola patrí medzi ne, funguje občianske združenie, v ktorom rodičom detí, ktorí sa do takejto situácie dostanú, ostatní rodičia vzájomne pomáhajú. Učitelia vedia o tom, kto túto pomoc potrebuje, a tak tu je kontrola, aby to nebolo zneužívané,“ hovorí Eva Drgoňová.

„Každý rodič, ktorý má školopovinné dieťa, vie, že september býva náročný a treba sa na to vopred dostatočne pripraviť. Keď sa nás pýtajú, ako pripraviť prváka na školu, tak odpovedáme, že hlavne si našetriť dostatočné finančné prostriedky,“ dodáva riaditeľka Drgoňová.

Zároveň povzbudzuje rodičov, aby sa v prípade problémov obrátili na občianske združenie, ktoré sa dokáže s rodičom dohodnúť aj na splátkach poplatkov.

Debata o povinnosti platenia poplatkov

Pred časom portál peniaze.sk na svojej stránke upozorňoval, že aj keď to už v súčasnosti tak vôbec nevyzerá, naďalej platí, že „vzdelávanie na základných a stredných školách je na základe ústavy a školského zákona bezplatné“.

Z uvedeného vyplýva, že rodič nie je povinný platiť rôzne poplatky, ako napríklad za nákup výpočtovej techniky či za údržbu a podobné veci.

„Takéto vyberanie peňazí od pracovníkov školy nie je právne podložené. Riaditelia škôl sa to často snažia kompenzovať rôznymi nadáciami a neinvestičnými fondmi, do ktorých rodičia darujú väčšie množstvo finančných prostriedkov,“ píše.

Eva Drgoňová potvrdzuje, že občianske združenie, ktoré pri školách býva, je dobrovoľná organizácia, do ktorej rodič dobrovoľne vstupuje. „Ak do nej rodič vstúpi, tak už pre neho platia stanovy a dohody, ktoré si v rámci triedy alebo školy rodičia dohodnú,“ dodáva.

Triedny fond je už iná záležitosť a nespadá do občianskeho združenia. „To je už záležitosť danej triedy, ako sa rodičia s učiteľkou dohodnú. Môžu si stanoviť sumu, ktorú do triedneho fondu zaplatia a z neho sa potom uhrádzajú náklady vzniknuté pri aktivitách, napríklad vstupné do múzea a podobne.“

Mnohí rodičia však tvrdia, že ich škola o dobrovoľnosti vstupu do ZRPŠ vôbec neinformuje a stávajú sa ich členmi automaticky, ako ich dieťa nastúpi do školy. Na druhej strane je otázne, či by rodič, ktorý by odmietol finančne do týchto fondov prispievať, ustál tlak zo strany ostatných rodičov.

Väčšina škôl ťažkú situáciu rodičov chápe a snažia sa ich finančne zaťažovať čo najmenej, ako sa dá. Štát však napriek veľkým deklaráciám o potrebe kvalitného vzdelania posiela každoročne do škôl čoraz menej peňazí a tak sa spolieha na rodičov, že už nejako ten rozdiel nákladov potiahnu.

Ak sa však tento prístup stane pravidlom, bude čoraz ťažšie tvrdiť, že máme na Slovensku zabezpečenú bezplatnosť vzdelávania a rovnaký prístup k vzdelávaniu.