Na úvod kontext, z akej pozície píšem - krátke teologické okno

Moje prvé kresťanské roky som prežil v protestantskom prostredí a to zásadne ovplyvňuje to, ako sa na spiritualitu pozerám aj dnes, hoc už ako rímskokatolík. Keďže som do strednej školy vyrastal ako neveriaci, moja spiritualita nie je založená na kresťanskej výchove či vštepovaní náuky. Netvrdím, že je na tom niečo zlé, no som presvedčený, že náuka a zvyky ako také také nestačia. Treba k tomu pridať niečo zásadné - a to je vzťah.
Pre mnohých bratov a sestry v rímskokatolíckom prostredí je toto moje tvrdenie vyrušujúce, možno aj pohoršujúce. Ak sa ale pozrieme do dokumentov vatikánskych koncilov (prvého a druhého), tak medzi nimi možno vo výsledku vyčítať jeden zásadný rozdiel. Diali sa s odstupom približne 90 rokov. Kým prvý kládol dôraz na vieru v zmysle náuky a pravidiel, druhý kládol dôraz na blízky vzťah s Bohom. ,,Týmto zjavením sa neviditeľný Boh  vo svojej nesmiernej láske prihovára ľuďom ako priateľom a stýka sa s nimi , aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou." - píše sa v konštitúcii Dei Verbum z 2. vatikánskejo koncilu. Táto veta v podstate definuje to, ako ja nazerám na kresťanskú spiritualitu. Boh, najmocnejší a najväčší, sa v NESMIERNEJ LÁSKE prihovára ľuďom (teda nehodným a hriešnym, chybujúcim) a pozýva ich do blízkeho vzťahu. Keď to rozvinieme o učenie z Božieho Slova tak vieme, že v týchto vzťahoch Boh prinášal uzdravenia, lásku, podporu, odpustenie, ale aj napomenutie a usmernenie. Boha máme nasledovať a ja pridávam, že uvedomujúc si svoju pozíciu. Aj my sa máme v nesmiernej láske prihovárať ľuďom, ktorí Boha nepoznajú. Tiež ich pozývať do blízkeho vzťahu, prinášať lásku pretavenú do skutkov. Musíme si však uvedomovať, že tak, ako sú hriešni a chybujúci ľudia, ktorí nie sú veriaci, sme presne tak isto chybujúci a hriešni my, kresťania. Rozdielom je zásadná skutočnosť - vzťah s Bohom. 

A prečo to píšem v kontexte politiky? Lebo stretnutie s Bohom, intímny vzťah s Ním je skutočnosť, ktorá zásadne premieňa srdcia, postoje a celý život. Áno, aj naďalej ostávame hriešni, no náš focus (zameranie) sa mení. Z podstatného sa stáva nepodstatné a naopak. A práve pri politikoch, ktorí sa najhlasejšie uchádzajú o kresťanské hlasy vo voľbách mám pocit, že ten ich focus ostal nezmenený, či niekedy až zvrátený. 
A toto je moja pozícia, z ktorej píšem. Keď vidím, ako v plnosti Boh napĺňa moje potreby a zahŕňa ma láskou, prečo niekto, kto tvrdí, že je pozná toho istého Boha, šíri nenávisť, hľadá vlastný prospech, klame alebo obhajuje nemorálne činy? 

Takýto určite nie je

Posudzovať niekoho vieru si nedovolím, no pozrieť sa na obraz Boha, ktorý niektorí politici vytvárajú, to áno. V prvom rade som absolútne presvedčený, že nedáva žiaden zmysel politickou silou vynucovať od ľudí, aby sa správali podľa kresťanskej (alebo domnelej kresťanskej) náuky. Človek sa stáva kresťanom totiž vtedy, keď verí a dobrovoľne vstupuje do spoločenstva (vzťahu) s Bohom. A v tomto vzťahu Boh koná, uzdravuje a premieňa srdce. 
Človek sa nestáva kresťanom tým, že vstúpi do kostola alebo tým, že ho zákony prinútia neísť v nedeľu do obchodu. 
Nesieme obrovskú zodpovednosť za to, aký obraz Boha pre neveriacich ľudí vytvárame. Ak by prví kresťania vytvárali obraz Boha na takej úrovni, ako niektorí naši kresťanskí politici, asi by veľa nových nasledovníkov nezískali a myslím, že by kresťanstvo aj po pár rokoch zaniklo, lebo v takého Boha by chcel veriť málokto. Ten obraz musí byť príťažlivý, nie odpudivý, lebo Boh predsa odpudivý nie je. V liste Timoteovi sú popísané základné vlastnosti dobrého biskupa, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre ostatných kresťanov. Jedna z tých vlastností znie: ,,Musí mať dobrú povesť aj u tých, čo sú mimo cirkvi". 

Sú tu politici, ktorí idú hrdo na pochod na život, no život róma alebo utečenca vnímajú ako menejcenný. Máme tu politikov, ktorí každú nedeľú sedia v kostoloch a príjmu telo Kristovo, no bez problémov kandidujú na kandidátke fašistickej strany. Máme tu tiež politikov, ktorí za slovom ,,hodnoty" vidia iba zákaz potratov a neprijatie ľudí, ktorí nie sú heterosexuálne orientovaní. Nemožno tiež zabudnúť na politikov, ktorí sa tvária, ako bojujú za kresťanské hodnoty, no v skutočnosti im ide o to, aby získali miesto, kde sa môžu potichu prečušať k ďalším voľbám a nech sa človek snaží akokoľvek, nedogoogli sa nijakých hmatateľných výsledkov ich práce. Veľmi ma mrzí, ak si niekto spraví obraz o Bohu či o kresťanskej politike na základe takýchto politikov. Takto kresťanská politika vyzerať nemá. Kresťanská politika má Boha so všetkou jeho krásou približovať ľuďom. Politik to vie spraviť tým, že v diskusiách ukáže úctu a pokoru, v príprave zákonov ukáže svedomitosť a pracovitosť a po chybe sa dôstojne ospravedlní. Veď napokon kresťanstvo je neustále priznávanie si svojich chýb, uvedomujúc si Božie odpustenie. 

Je mi smutno z toho, že práve vyššie spomenutí politici sú tí, ktorých viac počuť a vidieť. Pritom tu máme mnoho veriacich politikov, za ktorými je skvelá práca a nesrší z ich prejavu zloba či negatívna emócia. Viete, podľa čoho ich poznáte? Ich agenda nespočíva v tom, že by každý pól rok predložili zákon o sprísnení potratov, majú jasno v tom, kto je Putin a komu ubližuje, nevyhľadávajú konflikty  a neobhajujú zločincov či mafiánov. 

Keď sa vrátim k nadpisu, mám potrebu zdôrazniť: Milí neveriaci priatelia, Boh nie je taký, aký obraz o ňom možno máte na základe aktivít našich politikov. Boh je vľúdny a skláňa sa ku každému, kto potrebuje pozdvihnúť a uzdraviť, prináša do životov ľudí radosť a pokoru. Je nadčasový a podnecuje nás k skúmaniu, objavovaniu a tiež nás upozorňuje na to, aby sme dobre spravovali prírodu. 

Ak sa Vám môj text zdá hodnotný, pokojne ho pozdielajte. Vďaka.