Vaše deti klamú viac, ako si myslíte

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vaše deti klamú viac, ako si myslíte

Klamstvá detí rýchlejšie odhalia náhodní okoluidúci ako vlastní rodičia.

Keď vám bude nabudúce syn s úprimným pohľadom anjelských očí tvrdiť, že tú stenu nepopísal on, ale susedovo dieťa, a dcéra, že čokoládu zjedol pes, majte sa na pozore. Napriek tomu, že si rodičia namýšľajú, že vlastné deti poznajú skrz naskrz, je tento ich pocit jednou veľkou ilúziou. Klamstvá malých spratkov totiž rýchlejšie odhalia náhodní okoluidúci ako vlastní rodičia.

Ja som určite neopisoval

Zistili to výskumníci v zaujímavom pokuse. Dve skupiny ľudí – rodičia a bezdetní študenti – ohodnocovali pravdivosť výrokov osem- až šestnásťročných detí. Tie sa vyjadrovali k tomu, či podvádzali na teste. Všetky, samozrejme, tvrdili, že nie, avšak len niektoré pritom hovorili pravdu. Pri odhade toho, či deti klamú alebo nie, sa rovnako často mýlili rodičia aj študenti. A ich tipovanie dopadlo pomerne katastrofálne, len o malý kúsok lepšie, ako keby si hádzali mincou. Ten istý pokus potom zopakovali s vlastnými deťmi rodičovskej skupiny. A napriek očakávaniam sa ukázalo, že vlastných rodičov dokázali decká ošialiť najefektívnejšie.

Vďaka predsudkom

Môže za to jeden fenomén. Ľudia majú totiž jeden milý predsudok, že automaticky rátajú s tým, že ostatní hovoria pravdu. V podstate je to spôsob, akým spoločnosť dokáže fungovať, keďže bez predsudku o pravdivosti by sa ľudia zahltili neustálym overovaním si tvrdení iných.

A táto vec funguje silnejšie, ak má človek s tým druhým blízky vzťah. Jednoducho sa nám nechce veriť, že náš milovaný modrooký anjelik by tak bohapusto do očí klamal. „Ľudia v blízkom vzťahu majú tendenciu mať o tom druhom pozitívnu mienku, z čoho pramení predsudok, že druhého vnímame ako úprimného. Tento predsudok o úprimnosti znižuje podozrievosť a motiváciu na presné odhalenie klamstva,“ opisujú autori štúdie.

Okrem toho zrak a sluch môže rodičom zahmlievať aj ďalší fakt. Že človek sám seba zvykne vidieť lepšom svetle, ako je realita. Podpriemerní šoféri by de facto nemali existovať, minimálne podľa sebaohodnotenia šoférov, keďže väčšina z nich si myslí, že sú určite lepší ako priemer. A keď trpíme takýmto sebaklamom o sebe, čo ešte o vlastných deťoch, ktoré sú predsa projekciou toho najlepšieho, čo v nás je. Že to je tak, potvrdzuje napríklad štúdia o tom, že rodičom sa bežne stáva, že si vôbec nevšimnú, že práve ich dieťa má nadváhu.

Ilustračné foto: flickr.com

Aby neklamali

Deti klamú, to je realita. Vraj majú túto schopnosť už od dvoch rokov. Aj keď to, samozrejme, neplatí o tých najlepších a najčestnejších deťoch tých najlepších šoférov, ktorí majú na ceste vždy pravdu. Pre tých ostatných sa možno zíde zopár rád, ako takéto správanie minimalizovať.

Pri snahe vychovať pravdovravného človeka je celkom dobrá pomoc vyhýbať sa svojim vlastným klamstvám. Nejde teraz primárne o ten typ mierneho zavádzania, že darčeky nosí Ježiško, lebo magický svet je úplne iná diskusia. Skôr o tie chladnokrvné lži, keď maminka z obývačky do telefónu vysvetľuje kamarátke, že nikto nie je práve doma a že teda návšteva, žiaľ, možná nie je.

Podľa psychológov je z hľadiska prevencie detských lží výbornou praxou eliminovať tresty. Strach z potrestania je totiž jednou z najlepších motivácií prekonať vlastnú pravdovravnosť. A tiež zlepšiť techniku klamania tak, aby na to rodičia už vôbec nikdy neprišli. Ako to trefne vystihuje americká špecialistka na detskú psychológiu Laura Markham: „Deti klamú, aby nás ochránili pred realitou. Ak sme dostatočne zrelí na to, aby sme sa vysporiadali s realitou bez odventilovania sa na dieťa, je menej pravdepodobné, že budú klamať. V dome, kde sú deti za zlé správanie trestané, všetky budú klamať. V dome, kde rodičia stanovujú hranice empaticky a pracujú s deťmi na tom, aby dokázali spracovať svoje emócie, deti sa samy budú chcieť správať slušne. A keď rodičia akceptujú fakt, že chyby sú súčasťou toho, čo znamená byť človekom, deti nebudú klamať.“

Experiment s pravdou

Že na tých pozitívnych výchovných metódach niečo bude, potvrdzuje experiment číslo dva. Deti zavreli do miestnosti s hračkou a zakázali im na tú hračku nakuknúť. Osemdesiat percent detí sa, samozrejme, pozrelo, ale len tretina sa k tomu priznala. Vedci v ďalšom kroku testovali, čo malí respondenti spravia, keď sa na ne použijú tri rôzne výchovné postupy. Hrozba trestom, apel na spolupatričnosť „budeme naozaj radi, ak sa nepozrieš“ a výzva k hodnotám „je správne hovoriť pravdu“. Z viacerých kombinácií týchto metód vzišlo, že hrozba trestom nepriniesla žiadny posun k pravdovravnosti, ani v kombinácii s ostatnými dvoma.

Najlepšie deti reagovali na to, ak sa im povedalo, že sa im pre priznanie nestane nič a že pravda dospelých poteší. Tento výsledok je dokonale konzistentný s princípmi rešpektujúcej výchovy, ktorá predpokladá, že deti si zvnútorňujú motiváciu k dobrému správaniu práve kvôli dobrému vzťahu s rodičmi.

A čo keď ho prichytím

Doktorka Laura Markham odporúča nasledujúci postup. Najprv opísať dieťaťu svoju verziu reality. Napríklad takto: „Vidím, že stena je popísaná, steny sa nikdy nepopíšu samy od seba. Ale niekedy sa stane, že ich popíšu deti.“ A potom vysvetliť, že rodiča naozaj mimoriadne teší, keď dieťa hovorí pravdu. Plus že klamstvo vlastne narušuje dôveru medzi nimi. Avšak, ako poznamenáva psychologička, tento postup bude fungovať len vtedy, ak rodič zvládne zostať pokojným, nebude na dieťa pre popísanú stenu kričať ani ho za to hneď trestať.

Samozrejme, nikto nehovorí, že popri klamstve netreba riešiť samotný prečin, čiže popísanie steny. To je už ale iný príbeh, kde je zase efektívnejšie ako trest pracovať s vecami ako pátranie po príčine, náprava škody a empatické presadzovanie hraníc.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo