Súhlasíte s tvrdením, že štátom finančne podporované cirkvi nie sú dostatočne slobodné?

Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.

Zuzana Humajová - Zimenová, analytička Konzervatívneho inštitútu: Dôsledná odluka cirkvi od štátu, to znamená i v oblasti finančnej podpory, je jediná cesta ako prinavrátiť slobodu a sebavedomie nielen cirkvám ako duchovným inštitúciám, ale najmä jednotlivcom, veriacim i neveriacim. Nech o podpore cirkví rozhodujú výlučne oni, na základe skutočnej viery a vlastného svedomia. Cirkev by sa tohto kroku nemala báť, môže ním iba získať. Stratiť môže iba falošnú formálnosť a paralyzujúcu servilnosť voči vládnej moci.

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Zásadu, „čí chlieb ješ, toho pesničku spievaj“, ľudia všeobecne radi využívajú a pomocou nej niekedy ponižujúcim spôsobom oberajú o slobodu tých druhých. Veľmi dôsledne to robil komunistický režim. Štát násilne obral svojich občanov o všetok majetok. Takmer každý kúsok chleba bol v rukách štátu a kto nechcel hladovať, musel za to zaplatiť slobodou, dokonca aj slobodou svedomia. Bolo to veľmi ponižujúce.

Štát aj dnes disponuje s veľkým balíkom peňazí a vždy bude mať pokušenie využívať uvedenú zásadu. Môže teda obrať o slobodu nielen cirkvi, ale aj iné právnické, či fyzické osoby tým, že si ich začne „kupovať“.

Aby sa tomu predišlo, musíme si uvedomiť, že verejné financie, o ktorých rozhodujú štátni predstavitelia, pochádzajú od občanov. Štátni predstavitelia sa nemôžu stavať do role dobrodincov, akoby rozdávali zo svojho a preto tí „poslušní a oddaní“ dostanú viac. Na prerozdeľovanie verejných financií má byť vytvorený a uzákonený spravodlivý systém. Ak sa podľa takého systému budú prideľovať financie jednotlivým subjektom, nikto z prijímateľov sa nebude cítiť závislým na tých, ktorí financie rozdeľujú.

Liturgická a misijná činnosť jednotlivých cirkví môže byť financovaná podľa rôznych modelov. Táto činnosť nemusí byť finančne podporovaná štátom. Cirkvi však konajú aj službu pre širokú verejnosť. Ide o sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Je spravodlivé, aby tieto verejné služby boli hradené z verejných financií. Týchto financií sa musia dožadovať nielen predstavitelia cirkví, ale aj všetci veriaci voliči a za tieto financie majú cirkvi „platiť“ kvalitnou službou a nie stratou slobody.

Cirkvi slobodnými neurobíme len zmenou spôsobu financovania. O slobodu musíme dôsledne zápasiť. Je to zápas s protekciou a klientelizmom. Ak sa udomácni názor, že predstavitelia štátu môžu svojvoľne rozdeľovať verejné financie tým, „svojim“, je po slobode všetkých. V takom prostredí nebudú slobodní starostovia, nebudú slobodné mimovládne inštitúcie, nebudú slobodné odbory, ani cirkvi nebudú slobodné.

Aj cirkvi finančne podporované štátom môžu byť slobodné, ak im budú financie prideľované podľa zákonom stanového systému a nie podľa „blahosklonnosti“ štátnych predstaviteľov.

Karol Lovaš, premonštrát, básnik „brat Šavol“: Neviem posúdiť mieru slobody v druhých štátom podporovaných cirkvách, nepoznám situáciu v nich. O slobode v katolíckej cirkvi som presvedčený. V opačnom prípade by som s ňou nespojil svoj život ako katolícky kňaz.
Prípadnú neslobodu v cirkvi nemožno nikdy pripísať inštitúcii, ale vždy len konkrétnym ľuďom v nej, ktorí môžu zlyhať.

Myslím, že mnohí si aj v cirkvi mýlia skutočnú slobodu s presadzovaním seba a vlastných záujmov. Ale akoby povedal Walter Kasper, neveríme v cirkev, ale v cirkvi a s cirkvou. Tento jeho výrok je pre mňa osobne veľmi oslobodzujúci od prípadných prejavov neslobody.

Vtákovi môžu pristrihnúť krídla, môže prestať lietať a začať chodiť, no nesmie pritom zabudnúť na to, že je vtákom.

Môj profesor dogmatiky na Teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, prof. Ctirad Václav Pospíšil, OFM zvykol hovoriť, že treba byť vďační a modliť sa za všetkých heretikov a schizmatikov. Pretože práve im môžeme spätne ďakovať za vytvorenie mantinelov medzi ktorými sa môžeme "bezpečne" teologicky pohybovať. Rešpektovať prirodzený teologický priestor, ktorý nie je úzky, je jedným z hlavných predpokladov slobody v cirkvi. Najhoršie je myslieť si, že kto neverí tak, ako verím ja, že neverí. Ale to by som necharakterizoval ako prejav neslobody, skôr osobný problém obmedzených jednotlivcov, ktorých nájdete všade. I v cirkvi.

K téme:
Finančná odluka cirkví stojí za premyslenie
Pozrite si ostatné otázky v ankete pre vybrané osobnosti.
Zdieľať

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Ako člen katolíckej cirkvi sa môžem vyjadriť iba k tomu, že našu cirkev považujem za slobodnú a nezávislú od štátu. Na druhej strane môže vznikať dojem určitej závislosti, pretože najvyšší cirkevní predstavitelia sú veľmi zdržanliví vo vyjadreniach k morálnym prešľapom súčasnej aj minulých vlád, k vulgárnostiam politikov, k okrádaniu ľudí a porušovaniu etiky na Slovensku. Tu by som uvítal od cirkevných autorít viac.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života: Áno, súhlasím s týmto tvrdením. Dokonca ho vidím v dvoch rovinách.

V prípade financovania cirkví sa dotácie poskytujú čiastočne na prevádzku ústredí cirkví, na platy a sociálne zabezpečenie duchovných jednotlivých registrovaných cirkví podľa zákona číslo 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov. Výšku platov duchovných upravuje vláda svojím nariadením. Aplikácia tohto zákona v súčasnosti je nevyhovujúca už z princípu, že tento zákon bol prijatý ešte v roku 1949. Vznikol v úplne odlišnej politickej a historickej situácii, práve vtedy, kedy cirkev začala fungovať v neslobode.

Druhá rovina je postavenie cirkví na Slovensku z hľadiska vlastníctva, hospodárenia a financovania svojej činnosti. Cirkvi sú súčasťou tretieho sektora, mimovládnych organizácií, ktoré nie sú zriadené za účelom podnikania. Tieto organizácie vo všeobecnosti robia verejnoprospešnú, všeobecno-prospešnú, resp. vzájomno-prospešnú činnosť. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách iba možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Rozsah a ďalšie podmienky poskytovania dotácií a spôsob ich poskytovania je na každom správcovi rozpočtovej kapitoly, ak to nie ustanovené osobitným zákonom. Nie je to spravodlivý a slobodný systém posudzovania, rozdeľovania a preukazovania oprávnených výdavkov financovaných z verejných zdrojov. Je založený na individuálnom posudzovaní a kontrole oprávnenosti (zákon o finančnej kontrole). Tieto zákony nevytvárajú podmienky pre rovnocennú súťaž medzi štátnymi, samosprávnymi, cirkevnými a súkromnými organizáciami, ale sú to podmienky pre uzurpovanie moci, podpory klientelizmu a nehospodárneho využitia štátnych prostriedkov.

Peter Badík, podnikateľ, MyEnergy: Odluka od štátu je veľmi komplikovaná a komplexná otázka, a preto sa sústredím len na jeden aspekt z mnohých.

Každý subjekt, ktorý potrebuje na svoju existenciu finančné prostriedky, je istým spôsobom ovplyvňovaný a musí sa prispôsobovať vplyvu tohto zdroja.

Podnikateľ musí dbať na požiadavky svojich zákazníkov, politik musí načúvať svojim voličom (a nemusí byť pritom ešte populistom), nadácia dbá na mienku svojich hlavných podporovateľov a podobne. Toto prispôsobenie by samozrejme malo zostať v rámci mantinelov našich morálnych zásad a svedomia.

To ako veľmi a ako často vystúpime mimo týchto mantinelov a rozhodneme sa pre kompromisy, závisí na troch faktoroch. Po prvé akému vplyvu sme vystavení. Ak sa zákazníci rozhodnú kupovať viac hnedých ako čiernych topánok, pravdepodobne to podnikateľa nevystaví morálnej dileme. Ak však napríklad dostatočne veľká skupina voličov začne prejavovať povedzme protimenšinové nálady, je k morálnemu zlyhaniu politika iba malý kúsok. Po druhé je to tlak, môžeme to tiež nazvať vyjednávacou silou, ktorou náš finančný zdroj disponuje. Máme alternatívy, sme odkázaní na jeden zdroj, ako veľmi je zvyknutý načúvať našim argumentom ako agresívne presadzuje svoje záujmy? A po tretie akí silní sme my sami, ako veľmi dokážeme odolávať pokušeniam, ktoré sú v rozpore s našim svedomím.

Ak majú byť teda finančným zdrojom politici (ako predstavitelia štátu), musí cirkev čeliť veľmi silnému partnerovi, ktorého vyjednávacia sila je veľmi veľká a ktorý ju samozrejme neváha v prípade potreby využiť. O tom, že ciele ktoré takto politici presadzujú nie sú vždy tie najušľachtilejšie, netreba asi nikoho presviedčať. No a v to, že majú cirkevní predstavitelia dostatok síl odolávať takému silnému partnerovi, musíme iba dúfať.

Berúc do úvahy politickú kultúru na Slovensku a správanie a hodnoty politikov samotných, zdá sa mi súčasný model pre cirkev priam nebezpečný. Možno mnohé z kompromisov, ktoré sa dnes zdajú z pohľadu cirkvi ako výhodná dohoda v zmysle „menšieho zla“, by v inom modeli vôbec nebolo treba zvažovať.

Ivan Rončák, politológ: Na slobodu cirkví nemá vplyv zdroj ich financovania. Aj v súčasných podmienkach môžu byt kritické k vláde, keby chceli. Všetko závisí len a len od ich predstaviteľov.

Ján Duda, profesor kánonického práva: Financovanie cirkvi a náboženských spoločnosti je dosť široký pojem: 1/ môže sa jednať o platy duchovných alebo po 2/ o financovanie kostolov (opravy a vôbec ich udržiavanie) alebo po 3/ aj o financovanie iných aktivít cirkvi a náboženských spoločnosti (charita, školy a iné). Prikláňam sa k názoru, že najviac štát dáva na cirkevné inštitúcie a na opravu kostolov ako pamiatok a najmenej na platy duchovných, ktoré sú - podľa tabuliek platov duchovných určených Vyhláškou MK SR - skutočne veľmi nízke (napr. plat nastupujúceho kaplána je cca. 9-tisíc Sk a farára cca. 12-tisíc Sk).

Názory na financovanie cirkvi a náboženských spoločnosti štátom nie sú jednotné ani medzi klérom. Niektorí sú za, iní proti a je tu aj istá skupina nerozhodnutých. Áno, financovanie prináša určitý konfort a bezstarostnosť (najmä platy) pre duchovných a to aj v tom prípade, že ide o naozaj nízke platy. Na druhej strane - aj keď to ako nechceme - vždy platí, že je ťažké byť slobodným a nezávislým od toho, kto vás platí (hoci vieme, že peniaze sú peniazmi daňových poplatníkov a nie vlády, ale napokon predsa ich rozdeľuje a prideľuje vláda). Preto som presvedčený, že o finančnej odluke cirkvi od štátu by sa malo rokovať a pomaly - aby sa cirkev mohla adaptovať na novú situáciu - dospieť k odluke od štátu čiže od finančnej nezávislosti cirkvi od štátu. Napokon je to vývoj, ktorému sa ani cirkvi na Slovensku nedokážu vyhnúť. A bude lepšie, ak nás nová situácia nájde pripravených a nie nepripravených.

Naozaj, som presvedčený, že cirkvi a kňazom na Slovensku by prospelo, ak by neboli závislí od finančných príspevkov štátu. Malo by to pre nich viac výhod ako nevýhod, ale určite by to znamenalo aj zvýšené nároky na dôslednosť kňazov v práci pre veriacich.

Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska: Súhlasím s tým, že peniaze darcu majú logicky vplyv na postoj obdarovaného k nemu. Problémom však nie sú peniaze od štátu, ale usporiadanie vzťahu medzi štátom a cirkvou. Ak je tento model výhodný len jednostranne, druhá strana stráca akcieschopnosť. Bolo by kardinálnou chybou uveriť, že ináč sa to nedá. V tejto chvíli potrebujeme odvážne a rozumné riešenia.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo