Zatiaľ nechcel bližšie špecifikovať, o akú čiastku by zariadenia mohli byť oddlžené. Záväzky po lehote splatnosti dosiahli v zdravotníctve ku koncu minulého roka takmer 550 miliónov eur. Najviac ich majú štátne nemocnice.

Podľa Druckera je niekoľko alternatív, ako nemocniciam pomôcť. Pozor si však treba dať na to, aby nešlo o nedovolenú štátnu pomoc. Štát chce dohliadať na to, aby zariadenia po oddlžení opäť nekumulovali veľké nevyplatené peňažné záväzky. Racionalizácia nemocníc či optimalizácia siete by podľa ministra mohli byť možnosti, ako sa ďalej nezadlžovať.

"Ak má nemocnica 65 percent mzdové náklady a zadlžuje sa, treba hľadať a odstrániť problém v prevádzkových činnostiach. Ak sú niekde 90 percent mzdové náklady, možno je na zamyslenie, či je skutočne potrebné mať taký počet zamestnancov," vysvetlil Drucker. Nechce tým však naznačiť, že sa bude prepúšťať.

Minister vie, že optimalizácia siete je pre verejnosť citlivou témou. V súčasnosti ale nezodpovedá dnešným potrebám, uviedol. "Treba ju dôsledne pripraviť z hľadiska geografie, bezpečnosti pacienta, dôležitá je komunikácia s regiónmi," vysvetlil. Vie si predstaviť transformáciu niektorých oddelení. "Chýbajú nám napríklad chronické doliečovacie lôžka," povedal.

Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát. Prvýkrát za vlády Mikuláša Dzurindu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ. Na tento účel sa vtedy využilo asi 664 miliónov eur. Oddlžoval aj prvý kabinet Roberta Fica, nemocniciam poskytol 130,2 milióna eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, dlh im však odpustili. Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Nemocnice vtedy dostali na zmazanie dlhov vyše 300 miliónov eur. Oddlžovanie malo byť pôvodne spojené s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, tá sa nakoniec zastavila.