Po verdikte o krížoch ďalšie prekvapenie

Európsky súd pre ľudské práva sa v posledných týždňoch skutočne nemôže sťažovať na nezáujem odbornej a laickej verejnosti o jeho činnosť a rozhodnutia.

Možno sa však pánom a dámam v Štrasburgu predsa len máli. Momentálne je totiž na ich stole prípad, ktorý je kontroverzný nielen svojím predmetom, ale aj nezvyčajne benevolentným prístupom súdu v samotnom konaní. Súd sa totiž zaoberá tým, čím by sa ani nemal. A jeho (ne)čakaná aktivita bude mať zrejme veľký vplyv na ochranu nenarodeného života v mnohých krajinách Európy. A tak sa nás možno čaká ďalšie, historické rozhodnutie...

Ženy verzus Írsko

V lete roku 2008 prišiel na súd podnet od troch žien - dvoch Írok a jednej Litovčanky žijúcej v Írsku. V návrhu sa domáhajú rozhodnutia, že boli porušené rovno niekoľké ich práva chránené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv. Najmä právo na život, právo na súkromný a rodinný život ako aj zákaz diskriminácie na základe pohlavia.

Príbehy všetkých troch žien majú nemálo spoločného – neúmyselné a neplánované tehotenstvo a vykonanie potratu v zahraničí, keďže Írska legislatíva ukončenie tehotenstva umožňuje len veľmi obmedzene.V súvislosti s vykonaním potratu v zahraničí vraj všetky tiež utrpeli osobné, psychické, finančné a aj zdravotné ťažkosti. Všetky tri napokon zhodne tvrdia, že Írska rigidná protipotratová legislatíva sa rovná neprimeranému a teda nezákonnému zásahu do ich súkromia a zdravia.

Tento prípad mnohým pripomína aj známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Roe v. Wade. V ňom totiž súd rozhodol, že právo na súkromie chránené americkou ústavou zahŕňa aj rozhodnutie ženy o ukončení jej tehotenstva.

Prípad žien z Írska tak pre mnohých znamená hrozbu konečného rozriešenia kontroverznej otázky potratov a to pod hlavičkou medzinárodných štandardov ochrany základných ľudských práv so širokými dôsledkami pre všetkých signatárov dohovoru vrátane Írska. Súd tak môže celkom nepozorovane formulovať pravidlá ochrany nenarodeného života po svojom, namiesto suverénnych štátov Rady Európy, v ktorých kompetencii sa táto neľahká otázka zatiaľ nachádza.

Kontroverzné prijatie sťažnosti

Odhliadnuc od jadra celého prípadu, ktorým je konflikt práva na život nenarodeného a práva na zdravie, súkromie či fyzickú integritu matky, je prípad kontroverzný aj čímsi iným, pre mnohých možno čisto technickým rozmerom. Ale veľmi zaujímavým.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv rešpektuje zaužívaný princíp medzinárodného práva, podľa ktorého je právomoc medzinárodnej inštitúcie, napríklad aj Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, prípustná až vtedy, keď sťažovateľ využije všetky dostupné domáce prostriedky nápravy. Toto ustálené pravidlo nie je otázkou formalizmu, ale rešpektovaním národnej zvrchovanosti každého štátu a princípu subsidiarity v medzinárodnej praxi.

Pred samotnou otázkou porušenia základných ľudských práv, teda súd skúma v prvom rade to, či navrhovateľ využil všetko, čo mu domáci právny systém ponúka na jeho efektívnu obranu. Ak sa tak nestane, návrh ide, alebo lepšie povedané, mal by ísť zo stola.

K téme:
Poučenie z krížového vývoja Zdieľať

Sťažovateľky sa však v tomto prípade veľmi nenamáhali svojím prípadom potrápiť Írske sudcovské hlavičky. Nevyčerpanie domácich prostriedkov nápravy napokon samé ani nepopierajú. Tvrdia totiž, že rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva im zabezpečuje účinnejšiu ochranu ich práv.

Napokon, takých prípadov už bolo. Prekvapivé však je, že Európsky súd pre ľudské práva si s týmto podstatným procesným nedostatkom veľmi hlavu neláme a prípad pokojne prijal na konanie. To, že takýmto spôsobom sa do konaní pred súdom môže zaniesť problematický precedens už sudcov v Štrasburgu zrejme až tak veľmi netrápi.

Zdržanlivý prístup? Naivné!

Možno teda čakať, že budeme svedkami jedného z ďalších neslávnych bonbónikov štrasburského sudcovského aktivizmu. Nasvedčuje tomu aj ďalší podstatný technický detail. Prípad sa totiž dostal až pred veľkú komoru, čo je najpočetnejšia komora súdu, ktorá sa v zásade zaoberá len prípadmi, ktoré otvárajú závažnú otázku výkladu a aplikácie dohovoru. Navyše, rozsudky veľkej komory sú konečné a do budúcnosti záväzné aj pre nižšie komory súdu.

Benevolentný prístup súdu k prijateľnosti sťažnosti a skutočnosť, že na prípad sa pozrie až sedemnásť sudcov súdu veľkej komory asi nebude len zhodou okolností. Samotný počet sudcov nie je napokon až tak dôležitý. Omnoho dôležitejšie je to, že rozsudok veľkej komory trvalo a podstatne ovplyvní budúcu judikatúru súdu v otázkach ochrany nenarodeného života v Rade Európy.

Očakávať zdržanlivý prístup súdu v tomto kontroverznom prípade sa tak asi rovná naivite. Veď ak o nič nejde, načo prijať sťažnosť bez splnenia podstatných procesných podmienok a zvolávať rovno veľkú komoru?

Lucia Pápayová
Autorka je právnička
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo