Katolícke Slovensko: Stratení v chaose a ako z toho von

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Katolícke Slovensko: Stratení v chaose a ako z toho von

Tajná cirkev ťažila z toho, že mala pravdu a nemala moc. Na tomto rozpore postavila všetko – a triumfovala. Dnes je situácia ťažšia. Moc majú mať tí, ktorí sa neboja povedať pravdu.

V slovenskom katolíckom svete sa rozšíril nový nešvár: neporiadok. A čím je väčší, tým viac sa má o tom mlčať. Obzrite sa okolo, nedá sa to nevidieť, týka sa to jednej inštitúcie za druhou. Chvíľami je to zlé a chvíľami ešte horšie.

Tak napríklad, sme bez strany. KDH je mimo parlamentu, utopené v dlhoch a neschopnosti. Kedysi bolo vidieť, ako slabý predseda na čele strany spôsobil, že silní boli regionálni bosovia. V duchu stredovekej poučky – slabý kráľ, silná šľachta. Ale aj to už je dávno minulosť. Strana nemá predsedu, vo vedení krajov nie je nikto, kto by mal autoritu, a tak sa o post predsedu zaujímajú ľudia, ktorí by sa vo funkčnej strane nedostali ani do predsedníctva.

Ku dnu klesá aj univerzita, kedysi veľký politický výdobytok. Musela vzniknúť v parlamente, nie na ministerstve. A nebolo to len z trucu, ale skôr z odhodlania, že katolíci si univerzitu zaslúžia a potrebujú ju. A dnes? Ružomberská univerzita sa najskôr do krvi rozhádala a keď prišiel nový rektor a mala prísť zmena, tak sa roztiahol poriadne hrubý koberec a zavládol imperatív mlčania. Ale nepomohlo ani to, občas niekto zakopne o nejaké staré výroky ako naposledy slová prešovského arcibiskupa Babjaka. A univerzita upadá ďalej, o mnohé katedry a fakulty prudko klesá záujem medzi študentmi, iné sa klesajúcemu dopytu prispôsobujú ďaleko za hranicu toho, čo sa má právo volať univerzita.

V slovenskom katolíckom svete sa rozšíril nový nešvár: neporiadok. A čím je väčší, tým viac sa má o tom mlčať. Obzrite sa okolo, nedá sa to nevidieť, týka sa to jednej inštitúcie za druhou. Zdieľať

A nadovšetko naša cirkev. Stačí vymenovať niekoľko mien – Sokol, Bezák, Moravčík. Najskôr ľudia nechápali, čo všetko sa dialo v Trnave v časoch arcibiskupa Sokola, ako sa o tom mohlo mlčať a ako sa to mohlo tak dlho zatajovať, potom prišlo odvolanie arcibiskupa Bezáka a ďalšie nepochopenie, prečo bol odvolaný, a opäť nikto nedokázal nič povedať, potom Bezákova kritika, kde bolo všetko zlé okrem pápeža Františka, ktorý sa chvíľu tvári, že kauzu chce ešte uzavrieť, ale pritom sa správa, akoby už uzavretá bola. A človek sa opäť pýta, čo to má celé znamenať?!

A napokon kniha, vlastne len dve sporné kapitoly z nej. Kniha Radosť evanjelia na Slovensku vyvolala pozornosť aj diskusiu, stalo sa dokonca niečo, čo prelomilo tunajšie ľady: Biskup Haľko verejne diskutoval s jedným z kľúčových autorov Karolom Moravčíkom. Konečne, povedali sme si mnohí v duchu. Diskusia mala svoje lepšie aj slabšie stránky, ale bola a stála za to.

Až na jednu maličkosť – že dnes sa hovorí o presunutí Karola Moravčíka z Devínskej Novej Vsi niekam mimo Bratislavu. A človek opäť nechápe.

Iste, presun je banálna samozrejmosť, každý kňaz na to musí byť pripravený rovnako ako lekár na víkendové a nočné služby, ale prečo práve teraz? Keď som sa na to pýtal, dozvedel som sa, že ide o proces, ktorý sa začal pred niekoľkými rokmi, že Moravčík mal odklad, že sa na neho bral ohľad. V poriadku, ale prečo potom teraz nebrať ohľad na to, čo vyvolal svojou knihou? A poviem aj bé – tento presun poškodí aj osobne biskupa Haľka, ktorý ukázal, že otvorenosti sa netreba báť. Teraz získa nálepku, ktorú si nezaslúži, komu to pomôže?

V Moravčíkovom prípade pravdepodobne naozaj nejde o trest za knihu, ale prečo ho presúvať niekam na vidiek práve teraz, keď s ním jeden biskup začal otvorenú a priamu diskusiu? Kto pochopí zmysel tohto kroku? Aby sme si rozumeli, ak treba Moravčíka potrestať, ak zlyháva ako kňaz,  treba to pomenovať a urobiť. To sa pochopiť dá. Ale ak to tak nie je, tak jeho kritiku treba privítať – prvým krokom k náprave je totiž diskusia. Len ona odhalí pravdu. Najmä ak existuje niečo podstatne horšie ako otvorená diskusia – otvorený nezáujem.

Väčšinu vecí, ktoré Karol Moravčík otvoril, považujem za omyly, ktorým sa dá jednoducho čeliť. Napokon, pomerne ľahko sa dá zistiť, kde je jeho farnosť úspešnejšia ako farnosť povedzme Milana Bubáka či Juraja Vitteka. V teologickej diskusii je to ešte jednoduchšie. Ak niekto spochybňuje dedičstvo Jána Pavla II. a Benedikta XVI., vyberá si klzkú plochu, kde by mal byť každý seminarista schopný pohotovo reagovať. Preto je táto diskusia de facto darom pre ľudí vo vedení cirkvi. Stačí si spomenúť, ako dokázal so svojimi kritikmi diskutovať Joseph Ratzinger, ako to dokáže Dominik Duka, ale aj mnohí ďalší.

Dosť ale o Moravčíkovi, tento text sa zaoberá väčšou témou.

Kritiku treba privítať – prvým krokom k náprave je totiž diskusia. Len ona odhalí pravdu. Najmä ak existuje niečo podstatne horšie ako otvorená diskusia – otvorený nezáujem. Zdieľať

Stratili sme stranu, univerzita je v hlbokom rozklade a v cirkvi chýba zmysel pre väčšiu zodpovednosť. Čo sa to deje? A najmä, čo s tým robiť?

Prvým krokom je čo najpresnejšie pomenovanie problému.

V KDH po porážke Jána Figeľa nezostal v strane nikto, kto by mal na predsedu. Netreba azda dodávať, čia je to zodpovednosť a že tento problém nevznikol kvôli pár stovkám hlasov v jeden sobotný deň. Najmä ak značka, ktorá mala 25 rokov hodnotu, už nie je zaujímavá ani pre nikoho mimo KDH.

Ani v Ružomberku nie sú všetci rovnakí, niektorí dokázali zaujať akademický svet. Ale keď prišli veľké peniaze, prišli aj veľké pokušenia a veľké zlyhania. Lenže akosi ťažko sa hľadá, kto pokušeniam odolal. Vlastne problém je presne v tom, že neodolal nikto. Jedni nanosili peniaze pokútnymi spôsobmi, o ktorých sa nedá ani písať, iní zakladali čudesné nadácie a správali sa ako podnikatelia, nie kňazi či pedagógovia, tretí si rozdávali odmeny, akoby riadili úspešnú firmu, a nie podpriemernú univerzitu.

A cirkev? Hoci pri každom probléme pôsobí bolestínsky a utrápene, tá by mala mať v skutočnosti dôvod na optimizmus. Ak sa do niečoho pustí, tak je úspešná (národné pochody za život, pomoc irackým kresťanom, pomoc Ukrajine...), stále sú v nej mimoriadne zjavy a stále dokážeme zaujať aj svet, napríklad biskupmi v Užhorode, Ríme či Rejkjavíku, provinciálom v Ľvove či dekanom univerzity v Ríme.

A práve to je odpoveď, ako sa dostať z tohto marazmu von.

Mŕtve treba pochovať, živé povzbudiť. Ak niekto nemá na funkciu, nemal by trápiť seba ani ostatných, a ak to niekto vidí, má o tom hovoriť. Ak sú totiž vo vedení inštitúcií nekompetentní ľudia, problémy sa odkladajú, až sú také veľké, že spôsobia kalamitu. To je prípad KDH a niečo podobné hrozí aj univerzite. Nekompetentnosť, ale aj nefalšovaná neschopnosť totiž chaos len podporujú. Úplne frustrujúce napríklad je, ak vznikajú spory, kde sa nemožno pridať ani na jednu stranu, pretože obidve pochybili. Kde nie je poriadok, tam neporiadnici zdvíhajú hlavu, napísal kdesi Shakespeare.

Hoci cirkev pôsobí bolestínsky a utrápene, v skutočnosti má dôvod na optimizmus. Ak sa do niečoho pustí, tak je úspešná, stále sú v nej mimoriadne zjavy a stále dokážeme zaujať aj svet, napríklad biskupmi v Užhorode, Ríme či Rejkjavíku, provinciálom v Ľvove či dekanom univerzity v Ríme. Zdieľať

Preto je prvou prekážkou riešenia mlčanie. Kto mlčí, ten svedčí, hovorí naše porekadlo a nemôže byť presnejšie. Najmä ak treba konať.

Aby človek nemlčal, nestačí sa iba nebáť, ale treba mať aj názor a byť schopný ho verejne brániť. A to ma vracia k už povedanému: Príčinou neporiadku, v ktorom sme, sú neschopní ľudia vo funkciách. Aby sme obstáli, potrebujeme viac vzdelanosti, len ona nám dodá rešpekt a vážnosť. A neznesie skrývanie a mlčanie. Napokon, v ktoromže slávnom období v dejinách kresťanstva viedol strach a mlčanie k nejakému úspechu?

Kedysi ťažila tajná cirkev z toho, že mala pravdu a nemala moc. Na tomto rozpore postavila všetko – a triumfovala. Dnes je situácia ťažšia.

Moc majú mať tí, ktorí sa neboja povedať pravdu.

Ak sa nechceme zadusiť v marazme, treba tieto zápasy zviesť. V politike, na školách, aj v médiách. Kompetentných ľudí je u nás stále dosť. Je čas, aby niesli zodpovednosť.

 

Foto: Krzysztof Aaron/flickr.com

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo