Pustovníci žijú

Pustovníci žijú

Na lúke medzi Čiernym Balogom a Sihlou žijú Pustovníci Božieho milosrdenstva

Mysleli ste si, že na pustovníkov možno dnes naraziť už iba v historických románoch? Omyl.

Miesto na stíšenie je to ideálne. Už na hlavnej ceste z Čierneho Balogu smerom na Sihlu míňame jediné auto. Všade len hory a niekoľko chatiek. Zaparkujeme pri nich a lesnou cestou stúpame do kopca. Bez istoty, že sme vykročili dobrým smerom. Všade naokolo je len les. Po približne kilometri však máme istotu, že sme nezablúdili.

Na horizonte sa objaví silueta plota s malou soškou Panny Márie. Keď prídeme bližšie, uvidíme rozľahlú lúku, ktorá je obohnaná plotom. Na jedinej bráne je napísané: súkromný pozemok, vstup len s dovolením. Lúka je posiata niekoľkými zrubmi a uprostred stojí kaplnka.

Brána je zamknutá, prší, nikde nikoho, a tak dovolenie na vstup nám nemá kto udeliť. Preliezať plot nechceme, našťastie časť lúky od lesa je neoplotená, tak sa vyberieme tade. Po niekoľkých metroch stretávame asi päťdesiatročnú ženu. Uteká pred dažďom, keď nás však zbadá, zastaví a vykročí nám oproti.

„Ešte nie sme pripravení,“ znie odpoveď. Na otázku, kedy nastane ten čas, dostávame opäť úsečnú odpoveď: „Verte v Boha a odíďte.“ Zdieľať

Predstavíme sa a požiadame, či by sme sa mohli s niekým z pustovníkov porozprávať. Pani odpovie len jedným slovom: počkajte. Potom zamieri k jednej z pustovní, zaklope palicou a zmizne za dverami. Po chvíli sa vráti a opäť je veľmi stručná: „Ešte nie sme pripravení,“ znie odpoveď. Na otázku, kedy nastane ten čas, že pripravení budú, dostávame opäť úsečnú odpoveď: „Verte v Boha a odíďte.“

Chvíľu sa ešte pokúšame vyjednávať, ale pustovníčka je neoblomná. Začína husto pršať a keďže je jasné, že pozvanie ukryť sa pred dažďom v niektorej z pustovní nedostaneme, rýchlym krokom sa vraciame späť k autu.

Keďže priamo na mieste sa nám o komunite pustovníkov podarilo zistiť len málo, musíme hľadať iné spôsoby.



Pustovníci majú pekný výhľad na Nízke Tatry.

Šesť žien a dvaja muži

V Kódexe kánonického práva je pustovníkom venovaný kánon 603. V prvom paragrafe čítame, že „okrem inštitútov zasväteného života Cirkev uznáva eremitský, čiže pustovnícky život, v ktorom veriaci prísnejším odlúčením od sveta, tichom samoty, ustavičnou modlitbou a pokáním zasväcujú svoj život na chválu Boha a spásu sveta.“

Hovorca Rožňavskej diecézy Stanislav Kocúr pre Postoj povedal, že žiadnu inú činnosť pustovníci pri Čiernom Balogu na území diecézy nevykonávajú.

Miestna komunita sa volá Pustovníci Božieho milosrdenstva a schválil ju rožňavský biskup Eduard Kojnok ešte v roku 1996.

Kánonické právo uznáva pustovníka za „Bohu oddaného v zasvätenom živote, ak verejne zloží profesiu troch evanjeliových rád, potvrdených sľubom alebo iným posvätným zväzkom, do rúk diecézneho biskupa a pod jeho vedením zachováva vlastný spôsob života“.

V súčasnosti má komunita osem členov, z toho šesť žien a dvoch mužov vrátane jedného kňaza.

„V osobe spomínaného kňaza majú pustovníci duchovného otca a spovedníka. Ich predstaveným je v zmysle kánonu 603 rožňavský diecézny biskup,“ vysvetľuje hovorca Kocúr.

Na vstupnej bráne nehľadajte zvonček ani poštovú schránku. 

Na vrchole lúky sa týči soška Panny Márie, za ktorou sa rozprestiera areál pustovníkov.

Z egyptskej púšte

Kresťanskí pustovníci sa začali objavovať od tretieho storočia. Za priekopníka tohto spôsobu života sa považuje svätý Anton, ktorý žil na území Egypta.

Púštni otcovia, ako sa nazývajú, boli symbolmi múdrosti, askézy a hlbokého duchovného života. Dodnes sú v cirkevných komunitách obľúbené historky z ich života, často nielen poučné, ale aj vtipné.

Mnohí pustovníci začali časom žiť spoločne, čím sa začali formovať prvé mníšske komunity. Už Antonov žiak, svätý Pachomius, organizoval pustovníkov do spoločenstva a za svoj život postavil niekoľko kláštorov.

Ako pustovník začínal aj zakladateľ mníšskeho života na Západe svätý Benedikt. Keď sa utiahol zo skazeného Ríma do kopcov pri dedine Subiaco, žil tam v malej jaskynke ako pustovník. Istý čas bol aj predstavený ďalším pustovníkom. Dnes je toto miesto súčasťou benediktínskeho kláštora, ktorý sa oplatí navštíviť. Subiaco je vzdialené od Ríma len 70 kilometrov.

Najznámejší pustovníci, ktorí žili na území Slovenska, boli svätí Andrej Svorad a Benedikt. Ich mená sa viažu so Skalkou pri Trenčíne.



Ani pustovníci sa dnes neskryjú pred satelitnými snímkami Googlu. 

Viac informácií o živote pustovníckej komunity z Čierneho Balogu sa vám teda pokúsime priniesť, keď jej členovia budú pripravení. Nebuďte však netrpezliví, môže to tvať dlho. Keď nemecký režisér Philip Gröning chcel natáčať za múrmi kartuziánskeho kláštora film Veľké ticho, mnísi mu rovnako ako naši pustovníci povedali, že ešte nie sú pripravení. Kým sa tak stalo, uplynulo pätnásť rokov.

Foto: Pavol Rábara

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo