Reportáž zo žatvy Úroda bude rekordná, no poľnohospodári majú hlavu v smútku

Práca kombajnistu prešla počas posledných troch desaťročí veľkými zmenami. Kedysi išlo o nepríjemnú robotu na slnku, v teple a prachu, vďaka moderným technológiám však získala na komforte.

„Keď boli kedysi na poli dvaja kombajnisti; jeden mladý, ktorý sa zaúčal, a druhý starší, doobeda pracoval ten starší,“ spomína Peter Marko, riaditeľ správy majejtkových účastí Agropodniku Trnava, ktorý spadá pod koncern Agrofert. „Cez obed, keď bolo najhoršie, práca pripadala na toho mladšieho. Teraz je to naopak,“ hovorí s úsmevom.

Ešte pred 30 rokmi totiž kabíny niektorých kombajnov pozostávali zo štyroch tyčiek a plastovej striešky. Teploty tak dosahovali nad 40 stupňov a kombajnista bol v neustálom oblaku prachu. 

„Dnes sú kabíny hermeticky uzatvorené a majú klimatizáciu a cez obed, keď je najteplejšie, je tak príjemnejšie byť vnútri ako vonku,“ vysvetľuje Marko, s ktorým sme strávili žatevný deň na jednom z polí neďaleko Trnavy.

Kabíny kombajnov sú hermeticky uzatvorené a majú klimatizáciu. Foto: Postoj/Marek Votruba

Riaditeľ správy majejtkových účastí Agropodniku Trnava a predseda Združenia pestovateľov obilnín Peter Marko. Foto: Postoj/Marek Votruba

Obilie postupne v rovnomerných radoch mlátia dva moderné kombajny. Na boku stojí hasičské auto, ktoré je pripravené zasiahnuť v prípade vzniku požiaru. „Riziko zapálenia je veľmi veľké,“ hovorí Marko, „všetko je úplne suché a stačí iba iskra z kombajnu a vznikne požiar.“

Teploty v stroji, ktorý žne obilie a oddeľuje zrno od slamy, dosahujú naozaj vysoké úrovne a možnosť vznietenia slamy je teda stále prítomná.

Na poliach preto býva pripravený aj pluh. Keď požiar vznikne, jeden pracovník začne okolo plameňov orať, aby ich odizoloval od zvyšku úrody. Aj tak však požiare prinášajú škody a každý poľnohospodár sa ich obáva. 

Kľúčových 14 percent

Pod Agropodnik Trnava spadá šesť družstiev a celkovo tak žnú na takmer 3 260 hektároch. Keď sa raz žatva začne, vymlátenie celej plochy trvá asi týždeň, funguje sa totiž celé dni. Prácu preruší iba prípadný dážď. 

Každé družstvo má jeden-dva kombajny, ďalšie stroje si prenajímajú. Kedysi žatva trvala dlhšie, dnes sa však poľnohospodári snažia zožať úrodu čo najrýchlejšie. „Aby sa dosiahla čo najvyššia kvalita, obilie nemôže byť dlho vonku na rose a daždi,“ vysvetľuje Marko. 

O začiatku žatvy rozhoduje agronóm spolu s riaditeľom podniku. „Každý agronóm vie rukami, pod zubami a chuťou zistiť, či je pšenica už vhodná na to, aby vyslali na parcelu kombajn za účelom odobratia vzorky,“ hovorí Marko. Existuje však presný ukazovateľ, podľa ktorého sa orientujú. Je ním vlhkosť zrna. Žatva sa môže začať, ak je nižšia ako 14 percent. Vlhkosť zisťujú prenosným vlhkomerom, moderné kombajny však majú tento prístroj zabudovaný už v sebe.

„Ak by mala pšenica 15- či 16-percentnú vlhkosť, začala by sa v sklade zahrievať, rosiť a je predpoklad, že by bola napadnutá škodcami a hubovými chorobami,“ vysvetľuje Marko.

Odhad žatvy Obilia by malo byť dosť, rátajme ho však, až keď bude v sýpkach

Erik Potocký

Aj pri vysokých výnosoch môže byť celková úroda nižšia ako v najhorších rokoch. A ceny potravín porastú.

Žatva je v plnom prúde už vo všetkých slovenských regiónoch, minimálne čo sa týka ozimín. Zatiaľ to vyzerá tak, že tento rok poľnohospodári dosiahnu rekordnú úrodu. 

Poľnohospodári za to vďačia najmä dobrému počasiu. Bola mierna zima, takže oziminy prezimovali, zároveň bol dostatok vlahy, jar bola chladná a neboli veľké horúčavy ani dlhé obdobia sucha. 

Veľa dôvodov na radosť však poľnohospodári podľa Marka nemajú, keďže mnohí budú mať aj napriek rekordnej úrode problém dosiahnuť kladný hospodársky výsledok. Ceny totiž klesli na úrovne spred pandémie. Vstupné náklady na hnojivá či energie však vysoko vystúpili. 

Marko vidí problém v ukrajinskom obilí. To kvôli blokácii čiernomorských prístavov neputuje do rozvojových krajín po mori, ale po cestách a železniciach cez Európu, pričom množstvo z neho zostáva priamo tu. 

V rámci pomoci Ukrajine sa zrušilo clo, a keďže Ukrajinci dokážu vďaka lepším prírodným podmienkam a lacnej pracovnej sile vyprodukovať obilie omnoho lacnejšie, tunajší poľnohospodári im nemajú šancu konkurovať. 

„Využili to mnohí chovatelia zvierat, ktorí sa dostanú k lacnejším krmivám, ale aj mnohí pekári,“ hovorí Marko. Situácia podľa neho likviduje prihraničných prvovýrobcov. 

Vec nerieši ani zákaz ukrajinského obilia, kukurice či olejnín. V takom prípade totiž ukrajinskí výrobcovia pristúpia k finalizácii produktov doma a budú dodávať už hotové potraviny. „Bude to mať vplyv na nízke ceny, a my za také ceny jednoducho nedokážeme vyrábať,“ hovorí Marko. 

Lacnejšie obilie chlieb veľmi nezlacní

Z polí odchádza zožatá pšenica do medziskladu družstva. Tam zostane niekoľko týždňov, prípadne mesiac alebo dva, podľa toho, aká je situácia v silách.

Stretávame tamojšieho riaditeľa, ktorý nám ukazuje priestranné haly naplnené zožatým zrnom. 

Prekvapivo hovorí, že v halách nemajú problém s myšami, úplne inak je to však na poliach. Nedávno z poľa, kde sa malo zožať okolo siedmich ton pšenice, bolo nakoniec iba asi 600 kíl, všetko totiž požrali myši. Rozšírenú prítomnosť myší na poliach dokazujú aj húfy bocianov, ktoré tam na ne poľujú. 

Zrno sa najprv uskladňuje v medziskladoch. Foto: Postoj/Marek Votruba

Foto: Postoj/Marek Votruba

Z medziskladu prevážajú pšenicu do síl kamióny alebo traktory s vlečkami. Každý jeden musí pri príchode prejsť kontrolou, z vlečky sa zoberie vzorka, ktorá sa zanalyzuje v laboratóriu. Analytici sa pozerajú na vlhkosť zrna, ako aj na obsah živín, lepku či dusičnanov. Celá analýza trvá asi 20 minút a potom môže ísť kamión vysypať náklad do sila. 

Zrno sa do vysokých sýpok dostáva výťahmi. Počas cesty nahor prejde sitami, aby sa dôkladne vyčistilo a odstránili sa zvyšky slamy. 

Nová úroda sa nám na tanier dostane asi o dva mesiace. Obilie je použiteľné hneď, no zásoby z minuloročnej úrody sú ešte asi na 10 percentách a najprv sa teda spotrebujú tie.

Okrem slovenských výrobcov Agropodnik Trnava predáva obilie aj do Nemecka či Talianska, kde je veľkým odberateľom celosvetovo známy výrobca cestovín Barilla. Táto firma má na pšenicu obzvlášť vysoké požiadavky, ktoré musí podnik splniť. 

Pri príchode do sýpok musí každý náklad prejsť analýzou. Foto: Postoj/Marek Votruba

Pri analýze sa pozerá na vlhkosť, obsah živín či lepku. Foto: Postoj/Marek Votruba

Zrno sa do vysokých sýpok dostáva výťahmi. Cestou prejde viacerými sitami. Foto: Postoj/Marek Votruba

Spôsobí dobrá úroda pokles cien chleba v obchodoch? Ako už Marko povedal, poľnohospodári nemajú veľký priestor na pokles cien, ak by však aj prišlo k zlacneniu obilia, na pultoch by sa to veľmi neodrazilo. 

„Cena pšenice tvorí asi 17 až 18 percent z celkovej ceny chleba, u výčapného piva je hodnota chmeľu či jačmeňa menej ako 1,5 percenta. Vstupujú do toho mnohé iné veci. Nie je to ako kedysi, keď z hodnoty pečiva tvorili vstupné suroviny 80 percent,“ vysvetľuje Marko.