Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
08. máj 2016

OĽaNO-NOVA žiada vyšetrovacie výbory

Rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci. To je cieľ návrhu ústavného zákona, ktorý na májovú schôdzu parlamentu predložilo 16 poslancov OĽaNO-NOVA na čele s Danielom Lipšicom.

Na schválenie právnej normy potrebujú Obyčajní presvedčiť aspoň 90 poslancov.

Podľa OĽaNO-NOVA je rozšírenie kontrolnej činnosti výborov jedinou schodnou cestou, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu. "Existencia vyšetrovacích výborov, prípadne komisií, nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené tak v Európskom parlamente, ako aj vo viacerých členských štátoch EÚ, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku," argumentujú opoziční poslanci.

Zároveň tvrdia, že nejde o nóvum ani z hľadiska slovenského právneho poriadku. "Vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúsili poslanci NR SR v roku 2003, avšak návrh ústavného zákona upravujúci danú problematiku nebol schválený ani v prvom čítaní," pripomínajú.

Návrh ústavného zákona počíta s tým, že takéto výbory bude zriaďovať parlament na vyšetrenie vecí verejného záujmu obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina (50) poslancov. Súčasťou procesu zriadenia vyšetrovacieho výboru bude aj presné vymedzenie veci verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená a určenie lehoty, v ktorej predloží výbor NR SR správu o výsledku vyšetrovania.

Členovia vyšetrovacieho výboru majú byť volení parlamentom na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán alebo politických hnutí, ktoré vytvorili vládu a päť členov spomedzi ostatných poslancov. Vyšetrovací výbor má mať desať členov.

Lipšic ešte v apríli povedal, že káuz je veľa, sú ľahko zdokumentovateľné, ale orgány nekonajú. "Takéto vyšetrovacie výbory existujú aj v iných krajinách, môžu si predvolávať svedkov. Tí musia prísť a vypovedať pod prísahou, pričom zistenia výborov sú použiteľné v rámci vyšetrovania. Výbory nemôžu obžalovať ani odsúdiť, ale môžu kauzu otvoriť a reálne ju vyšetrovať," vysvetlil.

Inzercia

Zároveň uviedol, že koaliční partneri Smeru-SD, teda strany SNS, Most-Híd a #Sieť, by mali dať zadosť svojim sľubom o tom, že opozícia bude mať k dispozícii reálne kontrolné mechanizmy. "Jeden z najefektívnejších sú práve vyšetrovacie výbory. Ak SNS, Most-Híd a #Sieť chcú naplniť svoje sľuby, pri zriadení výborov nepotrebujeme hlasy Smeru-SD," apeloval. Na zmenu ústavy je totiž potrebných minimálne 90 hlasov, celá opozícia ich má 69.

Polícia v reakcii požiadala poslancov Lipšica a šéfa OĽaNO-NOVA Igora Matoviča, aby prestali dehonestovať prácu vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v snahe zviditeľniť sa v médiách.

"Všetky kauzy polícia riadne vyšetruje a vo všetkých sa koná. NAKA v posledných rokoch obvinila z korupcie alebo z porušovania povinností pri správe majetku, machináciách pri verejnom obstarávaní a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev desiatky ľudí. Medzi obvinenými sú traja bývalí ministri, osem sudcov, deväť prokurátorov, 23 primátorov a starostov, desať poslancov samosprávy, 33 lekárov a desať vysokoškolských pedagógov," uviedlo vedenie polície vo vyhlásení.

Lídrovi #Siete Radoslavovi Procházkovi sa nepáčilo, že Lipšic tento legislatívny zámer ohlásil prostredníctvom médií a s koalíciou, ktorej hlasy potrebuje, nerokoval. "Ja som sa k takýmto výborom v minulosti staval priateľsky. Je to téma na diskusiu, ale musí mať parameter slušnosti. Vytvorili sme si v koaličnej zmluve priestor, aby sme neodmietali opozičné návrhy a priori, ale aby sme skúmali vecné dôvody pre ich prijatie. Je to vec politickej dohody," povedal v RTVS.

Odporúčame