ROK KŇAZOV: Kňazstvo, čo mám z teba?

Asi pred mesiacom som sedel spolu s kamarátom kňazom Jankom v našej jedálni v Theological College vo Washingtone, D.C. a spoločnosť nám robila príjemná sestrička, dominikánka Tereza. Ako sme sa tak bavili o živote, prišiel rad aj na naše povolanie a zo sestričky vyhŕkli dve otázky: „Čo vám prináša na kňazstve najväčšiu radosť a čo najväčšie starosti?“ Nuž, zaskočila ma, priznám sa...

Ako som tam sedel a premýšľal nad odpoveďami, musel som začrieť hlboko do srdca, aby som našiel „racionálne prežívanie“ ontologickej premeny môjho bytia. „Duc in altum,“ čudné to slová. A to som ešte iba pol roka kňazom.
Verili by ste, čo som jej odpovedal? „Radosť? Asi všeobecne fakt, že som kňazom. A starosť... to, že neviem, či nechávam vo svojich rozhodnutiach a činoch miesto Bohu. Či to náhodou nie je všetko len o mojej vôli.“ A potom, potom bolo ticho. Neviem, či už preto, že sestra bola šokovaná úprimnosťou, alebo preto, že premýšľala, ako taký mladý niečo také vypovie, alebo...alebo sa jej to videlo až príliš vyumelkované. Ktovie, čo si myslela. Nepýtal som sa jej. Ale znova sa pýtam seba.

No ani teraz, po mesačnom moratóriu (z lat. „odloženie aktivity“), by som zrejme neodpovedal inak. Ťažko môže človek logicky zhrnúť do definície, čo ho na kňazstve teší. Viete, sedem rokov prípravy s vami urobí divy. Aj sa prestanete pýtať na úzko vyprofilované otázky. Ostanú len dojmy, pocity, príbehy. Preto mám rád Dostojevského. Už len byť kňazom je radosť. A verím, že to tak aj ostane.
A k tej starosti – potvrdzujem zaznamenané. Pre mňa sa za uprednostňovaním seba namiesto Pána skrývajú všetky ostatné problémy. Kňaz prestane byť kňazom, keď už nevie, že je spoluúčastným na jednom jedinom kňazstve, že to „jeho“ kňazstvo nie je odlišné od kňazstva jeho spolubratov. Nechcem sa dožiť dňa, kedy by som s pýchou mal druhým rozprávať o tom, ako som ja – kňaz priviedol druhých k Bohu, lebo to skôr ten skutočný Kňaz cezo mňa priviedol druhých k sebe. Aj v tejto veci verím, že to tak so mnou zostane.
Takto jednoducho vedel Boh cez sestričku Terezu primäť kňaza, aby premýšľal o kňazstve. Snáď by cez tento rok každý kresťan potreboval takúto Terezu, aby popremýšľal, načo sú tu kňazi...

Pavol Hrabovecký
Foto: kske.sk

Autor je novokňaz Košickej arcidiecézy (2009), momentálne na postgraduálnych štúdiách na Catholic University of America vo Washingtone, D.C., USA. Miestom jeho prechodného pobytu sa mu stal americký národný kňazský seminár Theological College, kde spolu s ďalšími zahraničnými kňazmi tvorí medzinárodnú študentskú komunitu na tejto pontifikálnej univerzite. Viac na http://www.theologicalcollege.org/ a http://www.cua.edu/.

Seriál Rok kňazov:
jubilujúci salezián Ernest Macák: Cez všetko sa dá premodliť
farár Maroš Kuffa: Ukážte mi jednu šťastnú prostitútku!
otec biskup František Tondra: Musí sa to mládencovi páčiť
salezián Robo Flamík: Dar kňazstva: dar krehkosti a veľkej lásky
básnik Stanislav Brtoš: Kňaz nie je postavený na piedestál
jezuita Milan Hudaček: Lebo som tvoj otec
Michal Masný: Stojí za mnou Boh, ktorý si ma sám vybral
otec biskup Rudolf Baláž: Kňaz má byť mužom modlitby za ľudstvo
Zdieľať

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo