Ide o život a dôstojnosť človeka


Marek Michalčík je výkonným riaditeľom občianskeho združenia Fórum života, ktorého cieľom je šíriť úctu k ľudskému životu od počatia po prirodzenú smrť, koordinácia celoslovenských pro-life akcií, monitorovanie zákonov a ponúknutie alternatívneho životného štýlu pro-life.

Darí sa plniť tieto ciele?
Myslím si, že sa darí, jedným z dôkazov toho je aj petícia za výhradu svedomia. Je to po prvýkrát, kedy na nejakú aktivitu občianskeho združenia zareagovala politická strana. My sme podporili petíciu, ktorú založili občania a zrazu na to zareagovala parlamentná politická strana.

Je Fórum života prvou formálnou organizáciou, ktorá začala občiansky presadzovať úctu k životu?
Fórum života nie je výnimočné v tom, že by bolo prvé, pretože Fórum života (FŽ) tvoria práve členovia (členské organizácie) Fóra života. Začiatkom 90-tych rokov bolo veľmi silné Donum Vitae, boli dva obrovské a úspešné pro-life kongresy a fungovali aj iné organizácie. Potom z nejakých dôvodov to trošku ustalo a opäť sa to prebudilo s novou generáciou mladých ľudí koncom 90-tych rokov.

Boli ste v tejto generácii aj vy?
Áno. Ja som generácia, ktorá nezažila napr. veľký kongres v 1991, ale nestori pro-life myslenia stále boli činní. Vysvetľujem si to tak, že vtedy boli iné starosti aj po občianskej linke, bol tu mečiarizmus a nikto z tých ľudí to nerobil profesionálne, tretí sektor bol v plienkach a vedomosť, ako to robiť, chýbala. Myslím si, že začiatkom roku 2000 aj dozrela občianska spoločnosť a politická situácia, aj prišli nové impulzy práve z tej novej generácie.

Aký je zmysel samotných 24-členských organizácií, ktoré sú spojené vo FŽ?
Platforma, na ktorej sme zjednotení, je úcta k životu. FŽ má tri prúdy svojej činnosti: po prvé, advokácia (legislatíva, sledovanie legislatívy, obhajovanie práv detí); po druhé, prevencia (zvýšenie informovanosti o pozitívach úcty k životu a negatívach kultúry smrti). Treťou oblasťou je konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom, ktorým sa snažíme pomáhať v ich ťažkostiach. FŽ je podľa mňa v tom silné a bohaté, že združuje rôzne organizácie - detské, mládežnícke, osvetové, tie, ktoré učia zodpovednému rodičovstvu. Naši členovia sú samostatné organizácie a sú špecialisti v tom svojom poslaní.

Odkedy prechovávate v sebe úctu k životu?
V živote som nechcel byť nejaký občiansky aktivista, ani si nemyslím, že som. Robím len veci, ktoré sú podľa mňa dôležité a ktoré si vyžaduje dnešok. Som človek, ktorý vyrastal v ovzduší úcty k životu. V našej rodine sme žili úctu k druhému človekovi, úctu k jeho jedinečnosti a k jeho slobode. Pochádzam zo šiestich detí. Presvedčenie, že rodina je obrovská hodnota, že človek je vrcholom vesmíru, mám z rodiny. Keď sa mal u nás niekto nový narodiť, tak bola taká obľúbená hra, čo je vzácnejšie, čo je drahšie. Vtedy vidieť nejaké športové auto na ulici rovnalo sa zázraku. A tak sme sa rozprávali s rodičmi, že keby sme predali bračeka alebo sestričku, tak za koľko. Či za auto? Že nie. Za lietadlo? Ani za lietadlo. Vrcholom mojej predstavy a ceny bola raketa. Tak som sa pýtal, či ani za raketu. Keď rodičia povedali že ani za raketu by nedali svoje bábätko, tak som vedel, že je to asi fakt niečo dôležité.

Festival Bažant Pohoda a Fórum života. Ide to dokopy?
Ide to k sebe, lebo FŽ je občianske združenie a myslíme si, že úcta k ľudskému životu je aj občianska otázka. Keďže na Bažant Pohode každý rok od prvých ročníkov prezentujú svoju prácu a svoje myšlienky občianske združenia a rôzne neziskové organizácie, tak sme sa o to začali zaujímať. Čas prezentovať naše myšlienky dozrel tento rok 2005. Atmosféra bola perfektná, organizátori boli spokojní s nami, my sme boli spokojní s Pohodou.

Odkedy sa praktizujú potraty? Sú také staré, ako ľudstvo samo?
V starých textoch existujú poznámky, že žena chcela vypudiť plod zo svojho lona, svedectvom o tom je Hippokratova prísaha, kde sa to vyslovene spomína. Podobné narážky sú aj v Starom Zákone. O histórii umelých potratov, v zmysle ako ich vnímame dnes, sa dá hovoriť až v novoveku, kedy sme začali zisťovať tajomstvá ľudského tela. Ako prvý zlegalizoval umelé potraty Lenin. Dodnes je cítiť v bývalom sovietskom bloku veľmi nízku informovanosť i úctu k bábätku v lone ženy. Ukrajina, Rusko podnes vnímajú potrat ako formu antikoncepcie.

Takže najprv to začal Lenin a potom to prebrali západné krajiny?
Niektorí hovoria, že koreň tkvie v ľavicovom pohľade na život, v utilitaristickom - v tom, ktorý na prvé miesto dáva spoločnosť a štát. Vo východnom bloku to bol Lenin a Stalin, v západnom bloku to boli socialisti. Na Západe to bolo spojené s celým hnutím oslobodenia človeka od akýchkoľvek štruktúr, ktoré človek vnímal obmedzujúco, teda napr. aj rodiny a manželstva. Tento trend sa začal nástupom novovekých filozofov a de facto pokračuje doteraz. Išlo o akési unáhlené oslobodenie človeka od iracionality, od zabehnutých schém bez toho, že by mal zodpovedanú otázku „prečo?“ alebo nejakú skutočnú alternatívu.

Ako sa k potratom staval fašizmus? Rovnako ako komunizmus?
Socializmus pôsobil sebadeštruktívne vo všetkých spoločenských sférach a nakoniec aj tak dopadol. Ani vo fašizme, ani v komunizme nešlo o otázku potratov. Bola to otázka ľudskej dôstojnosti a náhľadu na ľudskú osobu. Vo fašizme je rozdiel v tom, že bola skupina, ktorá bola vyzdvihovaná a protežovaná, pre ktorú napr. umelý potrat bola vyslovene zlá vec. Ak si Nemka nechala zobrať dieťa, tak to bolo hodnotené ako veľmi zlé. Potrat sa však odporúčal všetkým podradným rasám, ľuďom, na ktorých z pohľadu fašizmu nezáležalo. Nebolo to ohraničené len umelým potratom. Telesne a mentálne postihnutých vnímali ako nie kompletných ľudí, ako podradných ľudí. Paralela je najlepšia s otroctvom. Takíto ľudia a často nimi boli deti, často slúžili ako pokusné zvieratá.

Aký je názor Fóra života na existujúci potratový zákon, platný na Slovensku?
Ten zákon je napr. benevolentnejší ako nemecký, pretože žena môže ísť na potrat bez udania dôvodu. Obrovský tlak, s ktorým je spojený umelý potrat, sa týmto zákonom hodil na ženu. Myslím si, že toto je veľmi zlý rys tohto zákona okrem jeho samotnej podstaty, že je to zákon, ktorý umožňuje zabíjať. Vyhláška, naviazaná na tento zákon, umožňuje umelé prerušenie až do piateho mesiaca, prípadne až do konca tehotenstva pri vážnych chybách a to práve z dôvodu postihnutia. Podľa tejto vyhlášky to znamená, že postihnutí nie sú hodní ochrany a že nemajú takú hodnotu ako zdraví. Náš názor na tento zákon je, že je neľudský.

Je pre slovenské ženy ľahké ísť na potrat?
Nie je žiadny problém. V zákone je podpísané, že žena musí do tretieho mesiaca podať žiadosť, na základe ktorej – pokiaľ je na to zdravotne spôsobilá – je jej vykonané „umelé prerušenie“. Vyhláška obsahuje veľmi veľa dôvodov, na základe ktorých sa môže vykonať umelý potrat aj po 12.týždni – a jedným z tých najčastejších je pečiatka od psychiatra, že by to pre ženu bola veľká záťaž.

Kto o tom rozhodne, či žena môže ísť na potrat alebo nie?
Pokiaľ žiada žena o potrat zo zdravotného dôvodu, tak o tom rozhoduje daný špecialista. Do tretieho mesiaca je všetko len na žene.

Má Fórum života predstavu o tom, ako by mal vyzerať dobrý potratový zákon?
Musíme vychádzať z priestoru, v ktorom žijeme. Nemôžeme si vymyslieť iný svet. Z tohto pohľadu vidíme ako dobrú cestu zmiernenie tohto zákona alebo zmenu, ale hlavnou možnosťou – to, čo by malo byť kľúčové – je zvýšenie informovanosti. V tejto chvíli to vnímam ako kľúčové. Na to sa snaží FŽ míňať najväčšiu časť svojej energie. Čo vidím ako výzvu pre politikov, pre občiansku spoločnosť, pre cirkvi, tak je práve zvýšenie informovanosti a zvýšenie úcty k človeku.

Zažíva naše ľudstvo stratu úcty k ľudskému životu? Prečo?
Čo sa týka postoja k človeku, jednotlivé etapy histórie sú si podobné – boli ľudia, ktorí sa snažili hľadať pravdu. Pravda je jediná hodnota, ktorá nás môže posúvať dopredu. Úcta k pravde, k výsledkom a k bádaniam formuje celú spoločnosť. Čo sa týka našej dnešnej spoločnosti, dôvody, prečo tam nie je úcta k ľuďom, vidím v prehnanom velebení hodnôt, ktoré nie sú kľúčové. Oči nám zatvára oklieštenie človeka len do fyzického sveta. FŽ má holistický pohľad na život – človek nie je len telo, je omnoho komplikovanejší. Ani to telo ešte nepoznáme - človek je obrovské tajomstvo a je to základný predpoklad k tomu, aby sme pristupovali k človeku s úctou. Súčasný svet v človekovi nevidí človeka, ale iba nejakú okypťenú predstavu o človeku. Mňa trápi postoj k pacientovi v medicíne. Nielen na gynekológii. Všade sa stretávame s tým, že lekári nepristupujú k človeku ako k človeku, ale ako k pacientovi a oni majú o pacientovi predstavu, že je to niekto, kto ich otravuje. U nás v bývalom socialistickom bloku je to poznačené socializmom, kedy každý hral na seba a kedy bola veľmi rozšírená korupcia a vzťah lekár-pacient bol dávaný do takej polohy, že lekár môže všetko a pacient musí poslúchať. Napr. v Spojených štátoch je to zas deformované tým, že sa hľadí na diagnózu a prehliada sa človek. S tým sa borí medicína už strašne dlho. Musia vznikať také hnutia ako lekári s klaunskými nosmi, ktorí idú za deťmi. Musia vznikať nemocnice, ktoré nebudú mať super vybavenie, ale budú tam lekári, ktorí si uvedomili, že je dôležité s pacientom komunikovať a takýmto spôsobom liečiť jeho psychiku, aby mal možnosť postaviť si svoju nádej.

Odporcovia úplného zákazu potratov argumentujú anjeličkárstvom a potratovou turistikou. Sú tieto argumenty relevantné?
V tejto súvislosti ma napadá, ako chcú v treťom svete riešiť problém chudoby a rýchleho rastu populácie technokratickými prostriedkami. Tam sa vôbec nerieši hlavný problém, ktorým sú politické nepokoje, hlavne nízka vzdelanosť a elementárne návyky, ktoré by tým ľuďom pomohli uvedomiť si, že ich správanie má nejaké dôsledky. Takže podobne aj v tomto prípade sú to argumenty, ktoré majú nádych technokracie a vôbec nezohľadňujú podstatu skutku. Naviac, tieto argumenty nie sú pravdivé. Nepotvrdzujú to ani naše ani napr. české pohraničné lokality susediace s Poľskom.

Čo si myslíte o umožnení potratu z dôvodu genetického poškodenia dieťaťa?
Vychádzame z predpokladu, že každý je hodný života od počatia po prirodzenú smrť. Treba sa snažiť o dobro pre to dieťa i pre matku. K postihnutému treba pristupovať rovnako, či je pred narodením, alebo dieťa alebo dospelý. S rešpektom k jeho dôstojnosti a s motiváciou pomôcť a zmierniť mu jeho osud. V prípade ohrozenie života matky prichádza do konfliktu právo na život matky a dieťaťa, tam už treba riešiť prípad osobitne s prihliadnutím na všetky danosti konkrétneho prípadu. Veľmi často sa hovorí o potratoch „s udaním dôvodu“, ale málo sa hovorí o tých bez udania dôvodu, ktorých je omnoho viac.

Aké iné možnosti okrem potratu má na Slovensku žena, ktoré nechce dieťa?
Odhadujem, že priamo špecializovaných organizácií, do ktorých by sa žena mohla utiekať, je päť až desať. Ďalej je tu možnosť adopcie. Od februára 2005 platí na Slovensku možnosť utajene porodiť. Jestvuje aj možnosť dieťa odložiť do verejného inkubátora, aj keď FŽ tým nie je veľmi nadšené. Na poli sociálnej pomoci ženám vidím príležitosť realizácie sa štátu, mimovládnych organizácií a celej spoločnosti i médií. Peniaze by sa mali investovať aj do zodpovedného prístupu k rodičovstvu, do propagácie materstva a motivovania žien, ktoré uvažujú tajne porodiť dieťa, aby si ho nechali. Proste všestranná pomoc, aby ženy v rozhodnutí nezostali samé.

Viete, aké sú charakteristiky žien, ktoré idú na potrat?
Na Slovensku prevažujú staršie ženy, ktoré už majú jedno-dve deti, majú rodinu, to je najčastejší prípad na Slovensku. Počet takýchto žien sa znižuje. Počet, ktorý zostáva nemenný, sú mladé dievčatá.

Od roku 2000 existuje zmluva medzi Slovenskom a Svätou Stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Nedá sa už na základe tejto zmluvy uplatniť si dnes na Slovensku výhradu svedomia?
V základnej zmluve sa spomína osobitná zmluva, čiže jednoducho jej neprijatie by bolo porušením článku pôvodnej zmluvy. Teoreticky sa výhrada svedomia dá uplatniť aj podľa zákonov Slovenskej republiky, len jej úprava nie je dostatočná. Táto zmluva by opäť prinútila hlbšie sa zaoberať úpravou výhrady svedomia v konkrétnych prípadoch.

Čo by sa zmenilo prijatím zmluvy o výhrade svedomia?
Zmluva o výhrade svedomia má svoje opodstatnenie v hodnote slobody, ktorá by mala byť v demokracii ctená. Zmluva vytvorí možnosť nerobiť veci, ktoré človek považuje za zlé. Táto zmluva je už trošku znakom o spoločnosti, v ktorej žijeme, keď musíme uzatvárať takúto zmluvu: na ochranu ľudí, ktorí nechcú zabíjať človeka pred narodením, musíme mať zmluvu, čo už samo osebe je dosť vážna situácia.

Môže výhradu svedomia niekto zneužiť?
Práve zmluva je na to, aby sa výhrada vo svedomí nezneužívala. Zmluvné strany budú sporné otázky riešiť vzájomnými konzultáciami.

Za rozhovor ďakuje
Matúš Demko
FOTO: Matúš Lukáč

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo