Kultúra 2009: Keby bol brat Šavol pápežom, dvojnásobná radosť z Chorzowa a najväčší filmový mráz

Kultúrne straty a nálezy 2009 vnímal Postoy po svojom. Ako všetko a vždy.

Postoy k Rúfusovi

Majster Milan Rúfus na tejto Zemi už nikdy viac nenapíše báseň. Predišiel nás vo večnosti začiatkom roka 2009 a jeho úmrtie výrazne poznamenalo kultúrne udalosti tohto roka. Ak skutočne bol naším najvýznamnejším súčasným básnikom, naša postmoderná kultúra zrejme čochvíľa vypíše konkurz na jeho náhradu. Nájde sa nejaká? Pre Františka Neupauera bol anjelom nádeje. Ako pre Postoy napísal básnik Juraj Kuniak: „Hrozno sa premenilo na víno. Značky Rúfus. Povedal by som, že prívlastkové – neskorý zber z vyberaných bobúľ. Tentoraz pravé.“ „Keď sa uzavrie život básnika, otvára sa jeho dielo,“ vyjadril sa Daniel Hevier.

Kultúra očami Postoy.sk

Na kultúrnom poli bol Postoy pri tom, keď v Poľsku koncertovala svetoznáma írska kapela U2, keď sa uvažovalo o blahorečení britského spisovateľa G.K.Chestertona, prečítal si knihy Hlinkova mládež, o biskupovi Vojtaššákovi Anjelom svojim prikážem o tebe a dozvedel sa, prečo je pre Johna McCaina dôležitá odvaha. K tomu sa pridali ešte filmy Doubt a Anjeli a démoni.

Postoy ku knihe

Brat Šavol: Keby som bol na chvíľu pápežom

„Keď chceš porozumieť svojmu Bohu, keď ho chceš pochopiť, keď chceš, aby si mal zimomriavky po tele a aby Ti tiekli slzy, prečítaj si Chatrč,“ napísal mi spolubrat, ktorému som k Vianociam daroval knihu Williama P. Younga. Jeho SMS prinútila aj mňa, aby som zobral Chatrč do ruky. O niekoľko málo hodín som ju mal v sebe. Mal som pritom zimomriavky i slzy v očiach.

Je to kniha, ktorá vám umožní pochopiť seba, pochopiť Boha v nás. Chatrč je dobrodružstvo, ktoré neponúka otázky, ale dáva odpovede. Rúca mýty. Je dôkazom, že sa ako ľudia predsa len vyvíjame. Svätý Augustín by už dnes nemusel malému chlapcovi pri mori povedať, že pochopiť Trojicu je ťažšie, ako preliať lyžičkou more do malej jamky na piesku. Jednoducho by mu povedal: Prečítaj si Chatrč a pochopíš svojho Boha. Pochopíš Trojicu.
Chatrč je malou láskavou fackou všetkým teológom, ktorí si z Boha urobili vedu. Chatrč je lekciou o tom, že tie najzložitejšie veci sú v podstate tie najjednoduchšie. A to platí azda na prvom mieste zo všetkého o Bohu.
Prečítajte si Chatrč a nič vo vašom živote nebude už ako predtým. Lebo sa stretnete s Bohom. A stretnutie s ním nie je nikdy bez toho, aby človeka nechalo nezmeneným.

Youngova Chatrč je zjednodušenou podobou teológie Jozefa Ratzingera. Je skriptami dogmatickej teológie, ktoré písal sám Boh. Žiadny, ani ten najrenomovanejší teológ by sa za ne nemusel hanbiť. Myslím, že i Tato, Saraju a Ježiš by boli spokojní.
Boh má skutočne zmysel pre humor. Uniká teológom, ktorí sa ho snažia zatvoriť do kníh, aby sa nechal poznať všetkým. Lebo on prišiel pre všetkých. Uznávam, že Chatrč bola správna voľba. Je tým najlepším vykročením do Nového roka.

Tri knihy doteraz zmenili podstatne môj život: Sväté Písmo, Lewisov Veľký rozvod a Youngova Chatrč. Ak by som mohol byť na chvíľu pápežom, kvôli jedinému. Aby som udelil svoje Imprimatur dvom posledným knihám.

Matúš Demko: Je pravda, že Johnny Cash nikdy neuhol?

Tento rok bol pre mňa rokom Johnnyho Casha.

Dookola som počúval jeho hity, ktoré sa mi samé začali vpisovať do pamäti. Videl som film Walk the Line, kde je pomerne pravdivo vyobrazený život tejto americkej folkovej hviezdy. A napokon som si konečne prečítal v češtine čosi ako životopis (presnejšie "láskopis") I Walked the Line. Můj život s Johnnym, ktorý zostavila Johnnyho prvá manželka Vivian spolu s novinárkou Ann Sharpsteen. Túto knihu som nazval preto "láskopis", lebo opisuje citový život medzi Johnnym a Vivian ešte predtým, než sa spolu zosobášili.

Johnnymu stačil mesiac na to, aby sa šialene zaľúbil do krásnej Vivian, Američanky s talianskymi koreňmi. Po medovom mesiaci však Johnnyho poslali na vojenskú službu do Nemecka, ktorá trvala neuveriteľné tri roky. A práve toto obdobie je hlavným obsahom knihy, v ktorej sa nachádzajú hádam všetky listy, čo poslal Johnny jeho frajerke Vivian. Ani neprekvapuje, že sú búrlivé: buráca v nich láska, vášeň, túžba, fyzická príťažlivosť, ale aj boj so svojimi slabosťami, vojenské kamarátstva či dennodenný dril. Objavuje sa tam aj hudba - buď Johnny ako poslucháč najnovšej americkej muziky, ale súčasne aj Johnny ako zabávač, spevák a gitarista. Je to predzvesť budúcej kariéry.

V listoch vyznáva aj svoju vieru v Boha, túžbu konať dobro a žiť cnostne. Chcel spoznávať pravdy kresťanskej viery a podľa nich naplno žiť, dokonca bol do istej miery aj príkladom pre svojich spoluvojakov. Aj to súčasne slúži ako predzvesť: stane sa autorom mnohých skladieb s kresťanským podtextom i interpretom gospelových piesní. A napokon zloží na sklonku svojho života pieseň Hurt. "Kým som sa stal?" pýta sa v nej Johnny Cash. Zábery na staručkého speváka sa vo videoklipe vymieňajú s obrázkami z mladosti a filmov, v ktorých Johnny hral. Celej piesni - či po textovej alebo obrazovej stránke - však dominuje postava Ježiša Krista, Vykupiteľa. Ten zmýva svojou krvou Johnnyho "ríšu špiny" a nesie s ním aj jeho bolesť. Johnny Cash si toho v živote prežil dosť: rozvod, drogy, alkohol, búrlivé večierky, no nikdy sa s nimi neuspokojil. Hľadal pravý zmysel života. Vidno ho v piesni Hurt?

Postoy k filmu

Andrea Šalková: Smiešna nuda a ľadové zimomriavky

Tri filmy, tri žánre, no len dvakrát „oplatilo sa“. Taká bola filmová trojka autorky tohto textu.

Najskôr potešila Doba ľadová: Úsvit dinosaurov. 3D kino vtiahlo diváka do éry mrazu, no zima mu veľmi nestihla byť. Leňochod Sid sa postaral nielen o zahriatie hlavných postáv, ale aj prítomných v kine. Jednoduchý dej, zábavné dialógy, trošku napätia a rozprávkový happy end – každý dostal, čo očakával. Až na chudáka veveričku Scrata. Ako tradične.

Sklamanie však prišlo s komédiou Návrh (The Proposal). Trailer sľuboval zábavu. Pravdou však je, že jeho autori povyberali najlepšie scény a zvyšok za veľa nestál. Už po hodine, tohto takmer dvojhodinového filmu, sa divák pozeral na hodinky. Autorom však treba uznať, že niekoľko (málo) scén bolo naozaj zábavných. K tomu dopomohla najmä výborná Sandra Bullock v hlavnej úlohe. Záverečné titulky potešili asi najviac. A celkový dojem? Zbytočne dlhá nuda.
Skutočným filmovým zážitkom tohto roku však bola dráma Sedem životov (Seven Pounds). Režisér Gabriele Muccino ju natočil už v roku 2008. Do slovenských kín sa dostala až rok na to. Podmanivá hudba dodáva filmu tajomnú a trochu pochmúrnu atmosféru. Takmer do konca človek zostáva v napätí, o čo tomu Benovi Thomasovi (Will Smith) ide. Je „dobrý“ alebo „zlý“? Záver diváka zaryje hlboko do sedačky a po chrbte mu behá mráz. Silnejší ako bol v dobe ľadovej.

Matúš Demko: Dobrý film je vždy nový

Ten film vznikol síce v roku 2008, ale videl som ho až v roku 2009. Zaujal ma názov: Ivetka a hora. Zaujala ma téma: zjavenia Panny Márie v Litmanovej. Zaujalo ma spracovanie: dôstojné, napínavé, ne-senzačné, dokumentárne.

Čítajte tiež:
Slovensko 2009: Miliardový účet
Ekonomika 2009: Recesia bola iba jeden z problémov
Svet 2009: Čo robil Schuman v hrobe, kto je globálny mierotvorca a čo na to česká politika
Médiá 2009: Plač a škrípanie zubami
Zdieľať

Snímok Ivetka a hora nezisťuje, či sa na hore Zvir skutočne zjavila či nezjavila Panna Mária. Režiséra Víta Janečka viacej zaujal osobitý príbeh vizionárky Ivety Korčákovej, ktorá napriek výnimočnému duchovnému zážitku neprestáva objavovať vieru v Boha deň čo deň. Na filmovom plátne Iveta pôsobí ako hľadajúca, pokorná žena, ktorej zjavenie Panny Márie pomohlo na ceste viery. Z formálnej katolíčky sa stala „neformálna“, živá, naozajstná.
V rozhovore pre Postoy režisér Vít Janeček povedal, že je človekom na námestí - stojí pred kostolom, no jeho prah ešte neprekročil. Po natočení tohto filmu je však k tomu prahu viery a príslušnosti k Cirkvi predsa len o čosi bližšie. Nehovoriac o tom, že film Ivetka a hora je pôvodom český, hoci sa v ňom hovorí po slovensky, a práve Česko si žiada duchovné povzbudenie a prebudenie, ktoré toto filmové dielo určite prináša. Zdá sa, že publikum na Slovensku i v Česku prijalo tento film veľmi dobre a je teda šanca, že mnohí ľudia stojaci na námestí zvážia, či sa netreba presunúť do útulného vnútra Božieho chrámu...

Postoy k hudbe

Matúš Demko: Našiel som spevavého františkána

John Michael Talbot. Jeho meno som už kdesi počul, ale nevedel som si spomenúť na žiadnu pieseň od tohto interpreta. O to viac som bol prekvapený, keď som sa mohol do jeho hudby započúvať po prvýkrát. Bolo to v meste Colorado Springs, koncert sa konal koncom septembra v Cornerstone Art Theathre.
V kresle na pódiu sedel jediný muž, ktorý gitaru skutočne ovládal. Keby sa hudobný úspech tohto františkána tretieho rádu mal merať potleskmi, povedali by sme, že veľa toho nedokázal. Tlieskalo sa málo: nie preto, že by hral slabo, ale preto, že prejav Johna Michaela bol taký silný a dojemný, že publikum len mlčky rešpektovalo jeho modlitbu, ktorá sa stala spoločnou. Vynikajúci hudobník, skvelý človek, takmer svätec. V USA slávny hudobník, ktorý nahral viac ako 50 albumov a na začiatku svojej kariéry bol skôr búrlivák a živel, ktorý časom konvertoval na katolicizmus.

Jeho vystúpenie možno nebolo ani tak o samotnej hudbe. Jeho cieľom nebolo vyludzovať čo najkrajšie tóny alebo predviesť sa ako znalec nástroja (čo sa mu aj tak darilo). Skromne, nenásilne, pokorne viedol zhromaždených opäť na cestu viery. Stačí si zopakovať jednoduché pravdy – napríklad, že s Bohom nie je nič nemožné, alebo že všetku našu ťarchu môžeme zložiť na Pána – a deň je hneď svetlejší. Hoci po koncerte sme zo sály vykročili do začínajúcej sa noci…

Pavol Rábara: Čo majú spoločné Seweryn Gancarczyk a Paul Hewson?

Kto by to bol povedal, že štadión Śląski v Chorzowe urobí autorovi týchto riadkov uplynulý rok dvojnásobnú radosť?

Keď na jar predstavovali U2 svoj najnovší album No Line On the Horizon, jeden zo sloganov hlásil: „2009. Our year.“ Človek by povedal: ach, dosť trápne na takú kapelu, ale čo už. Hlavne, že ich uvidíme naživo.

Stalo sa v polovici prázdnin. U2 hrali úžasne, pochvaľoval si v Sme aj Miro Žbirka, ktorý ich počul v londýnskom Wembley. Poľský národný štadión zanechal príjemné spomienky. Celé turné, ktoré Íri absolvovali, bolo dosť nákladné. Zagágali pritom všelijaké husy, ktorým sa nepáčilo, že na mieru vyrobené pódium za 40 miliónov dolárov preváža po Európe dvesto kamiónov. Vraj bojovníci proti chudobe? Fúj! Lenže Bonovci kašlú na obdobné výkriky. Turné ich evidentne bavilo a investované peniaze podľa ich slov aj tak vrazili do ľudí.

V roku 2009 mali Bono, The Edge, Larry Mullen Jr. a Adam Clayton spolu viac než 40 koncertov, plus účasť na akciách ako Obamova inaugurácia či vystúpenie pred Brandenburskou bránou v Berlíne. Jeden z posledných koncertov, ktorý hrali v Kalifornii, vysielal naživo YouTube a pozrelo si ho tak desať miliónov ľudí. Blízku Viedeň obišli, lebo štadión mali v tom čase rezervovaný jehovisti.

Poľský Chorzow priniesol radosť aj o pár mesiacov po letnom koncerte. Reflektori si vtedy vybrali Seweryna Gancarczyka, ktorý by mohol byť pokojne vyhlásený za národného hrdinu, hneď po Jánošíkovi, samozrejme. V onen osudný prienik času a priestoru, mohol Bono znovu na zmrznutých fanúšikov zavolať: „Jak się bawić?“ Odpoveď by mohla prísť v Afrike, tú má frontman U2 tiež rád...

Áno, bol to aj ich rok. Rok U2 a Seweryna Gancarczyka.

Foto: flickr.com, wikimusicguide.com, atlas.sk, ccue.com, sxc.hu

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo