Slovo...

... idem zostane len slovom, kým nevstanem a nepreukážem službu, o ktorú ma požiadali.

... ľutujem zostane len slovom, kým nevyjdem zo spovednice a nevystriem otvorenú dlaň k svojmu bratovi.

... milujem zostane len slovom, kým sa nepremení v sladký bozk manželskej lásky a zodpovednosti.

Každé slovo zostane len slovom, prázdnym výdychom našich úst, kým nenájde svoje uskutočnenie. Tak ako slovo Boha, ktoré je dynamizmom povolávajúcim k životu, dávajúcim bytie. Ako hovorí On sám:

„Lebo ako spŕchne
z neba dážď a sneh
a nevráti sa ta,
ale opojí zem,
zúrodní ju, dá jej klíčiť,
a dá semä na siatie
a chlieb na jedlo:
tak bude moje slovo,
ktoré mi vyjde z úst,
nevráti sa ku mne naprázdno,
ale urobí, čo som si želal,
a vykoná, na čo som ho poslal“
(Iz 55, 10 – 11).

Keď nám v tej slávnostnej, podmanivej atmosfére sviatku Božieho narodenia zaznejú v srdci slová Evanjelia „Slovo sa telom stalo...“ (Jn 1, 14a), nájdime v sebe odvahu premeniť odteraz každé svoje slovo v telo, v skutočnosť plodného skutku.

Všetkým našim čitateľom a priateľom milostiplné dni praje redakcia Postoy-a.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo