Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Voľby 2023 Komentáre a názory
14. jún 2023

Programové vyhlásenie vlády

Od Ódorovho kabinetu chcú politici v parlamente kvadratúru kruhu

Má úradnícka vláda prekypovať aktivitou alebo, naopak, len svietiť a kúriť? Lebo oboje naraz sa nedá.

Od Ódorovho kabinetu chcú politici v parlamente kvadratúru kruhu

Predseda vlády SR Ľudovít Ódor reční počas rokovania 94. schôdze Národnej rady SR v utorok 13. júna 2023 v Bratislave. FOTO TASR - Pavol Zachar

Človek by aj chcel zhodnotiť 28-stranové programové vyhlásenie vlády Ľudovíta Ódora, no predtým nemôže neobísť nechutné divadlo, ktoré k dokumentu rozpútali lídri politických strán v parlamente.

Vďaka existencii úradníckeho kabinetu dnes v Národnej rade máme skoro len samé „opozičné strany“. Namiesto pragmatického spolužitia vlády a parlamentu na tých pár mesiacov, ktoré zostávajú do volieb, sa lídri väčšiny strán rozhodli voči Ódorovmu kabinetu tvrdo vymedzovať. A vymedzujú sa tiež tí, vďaka ktorým sa Slovensko vôbec k úradníckej vláde dopracovalo…

Absurdná požiadavka Smeru

Začnime Robertom Ficom. Asi najmenším problémom je, že Ódorovu vládu nazýva „vládou Zuzany Čaputovej“, aby prezidentku čo najužšie spojil so všetkým, čo sa exekutíve nepodarí.

Ako zámienku, prečo Smer nepodporí programové vyhlásenie vlády, si vybral úplnú absurditu: A to, že dokument neobsahuje zhodnotenie vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera a ako sa podpísali na súčasnom stave krajiny.

Smer dvakrát preberal vládu po inej garnitúre – v roku 2006 po druhej vláde Mikuláša Dzurindu a v roku 2012 po vláde Ivety Radičovej. Čitateľ si ľahko môže nájsť na webe programové vyhlásenie prvej Ficovej vlády a tiež programové vyhlásenie druhej Ficovej vlády, keď Smer vládol sám, bez koaličných partnerov.

Ani v jednom dokumente nenájdete nejaké komplexné hodnotenie predchádzajúcich vlád, hoci v kampani sa voči nim Smer vymedzoval podobne tvrdo ako voči tej Matovičovej a Hegerovej. Len sem-tam pár roztrúsených viet, kde sa dokumenty veľmi všeobecne vymedzujú voči pravicovým ekonomickým názorom.

Netreba sa tomu diviť. Zmyslom programového vyhlásenia vlády je predstaviť ciele tej-ktorej vlády, nie riešiť tú predchádzajúcu.

Napokon, kto chce psa biť, palicu si nájde. Možno si ľahko predstaviť alternatívny vesmír, v ktorom sa v programovom vyhlásení vlády Ľudovíta Ódora zhodnotenie stavu krajiny po predchádzajúcich vládach nachádza, no Fico zaň odmieta hlasovať, lebo to pokladá za „spisovanie čiernych kníh“.

Ako totiž naznačil v rozprave aj súčasný premiér, terajší stav Slovenska nie je iba vizitkou vlád Eduarda Hegera a Igora Matoviča. Je tiež výsledkom dlhodobého neriešenia hromadiacich sa problémov počas dlhých rokov vlád Petra Pellegriniho a Roberta Fica.

Schválne, skúste si preletieť tie programové vyhlásenia Ficových vlád z rokov 2006 a 2012. Rýchlo vám udrie do očí, že skoro všetky dlhodobé spoločenské výzvy, ktoré sa smerácke vlády vtedy zaviazali riešiť (najmä zdravotníctvo, školstvo či veda), zostávajú neriešenými výzvami dodnes.

Inzercia

„Svietiť a kúriť“ alebo „makať ako šróby“?

Poslanci strany Sloboda a solidarita programové vyhlásenie vlády podporia. No aj postoj Richarda Sulíka je pozoruhodný. V súvislosti s rozpočtovou zodpovednosťou pokladal za nutné opäť navrhnúť vláde zapracovať do novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj svoj koncept daňovej brzdy, teda akéhosi stropu na daňové zaťaženie, ktorý by spôsobil, že vlády by smeli vyrovnávať rozpočet len škrtaním výdavkov, nie zvyšovaním daní.

No tento koncept odmietali nielen Sulíkovi bývalí koaliční partneri z OĽaNO a Za ľudí, ale odmietal ho aj architekt celého systému rozpočtovej zodpovednosti Ľudovít Ódor. Ľavicovým vládam by daňová brzda fakticky zakázala zvyšovať dane, čo by mohlo viesť k tomu, že by odmietli korzet rozpočtovej zodpovednosti ako celok...

Iný spôsob kritiky si zvolil predseda OĽaNO Igor Matovič. Členovia vlády Ľudovíta Ódora si vraj musia uvedomiť, že už nie sú len analytikmi, ale najvyšším výkonným orgánom v štáte. Od prvého dňa mali vraj „makať ako šróby“.

Opäť platí, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Keď bola Ódorova vláda predstavená verejnosti, veľa sa hovorilo, že by mala hlavne „kúriť a svietiť“. Mala by úradnícka vláda prekypovať aktivitou alebo len udržiavať štátne inštitúcie v chode, kým za pár mesiacov z volieb nevzíde nový kabinet?

Väčšiu logiku má druhý prístup. Nielen kvôli slabšej legitimite úradníckej vlády. Iba v priebehu posledných pár týždňov sa spustili veľké kontroverzie okolo otvorenia témy potratovej tabletky zo strany ministra zdravotníctva či hlasovania ministra vnútra v Luxemburgu o migrácii.

Zo strany spoločnosti i politickej triedy je tu zjavne objednávka, aby sa vláda venovala hlavne neodkladným veciam a neprijímala zásadné rozhodnutia v témach, ktoré sú politicky príliš kontroverzné. V rozhodovaní sa medzi „makať ako šróby“ alebo „svieť a kúriť“ teda smerujeme skôr k druhej možnosti. Ak pre nič iné, tak kvôli tomu, že väčšina parlamentu programové vyhlásenie vlády nepodporí a Ódorov kabinet bude v podobnej pozícii, ako bol ten Hegerov pred ním.

Technokrati vo vláde napriek tomu môžu svoj čas využiť konštruktívne. Môžu hovoriť o dlhodobých problémoch Slovenska, ktoré stranícki politici zanedbávajú. Či už kvôli svojmu krátkozrakému horizontu, ktorý sa odvíja od štvorročného cyklu, alebo kvôli tomu, že v kampani je pre strany pohodlnejšie riešiť zástupné symbolické témy.

„V kľúčových oblastiach pripravíme strategické materiály s konkrétnymi krokmi pre budúcu vládu,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády Ľudovíta Ódora. Je to asi maximum, čo môžu spraviť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.