Predpovedať výsledok volieb je veľmi nevďačná – no paradoxne vcelku obľúbená disciplína tunajších spravodajcov a komentátorov. Po ich skončení si potom sypú popol na hlavu, ako fatálne sa zmýlili v úsudku.

Napriek tomu to opakovane skúšajú, hoci skúsenosť nabáda k opatrnosti. Do rolí prognostikov sa prevteľujú aj viacerí politici: v domnení, že nahlas vyslovenými predpoveďami sformujú realitu podľa vlastných predstáv.

V uplynulých dňoch zaujali dve posolstvá z kategórie veštenie z gule. Zhodou okolností bol medzi ich medializáciou konkurenčnými denníkmi len niekoľkohodinový rozdiel. Najskôr hodilo do pléna zopár otázok SME.

Napríklad či bude predsedom vlády Michal Šimečka alebo Peter Pellegrini. Alebo či vystrieda Progresívne Slovensko na druhom mieste Hlas. Aktuality.sk vzápätí zverejnili rozhovor s Michalom Trubanom.

Neisté prognózy

Šimečkov kolega z PS sa pre zmenu vyjadril, že témou najbližších parlamentných volieb bude koniec chaosu. Tak si postupne rozoberme, v čom sú skryté nástrahy týchto odvážnych, hoci na pohľad logických téz.

Po paralely ani netreba chodiť ďaleko – stačí si spomenúť na voľby 2020. Nejde len o skokový nárast OĽaNO, ktoré sa za pár týždňov zo šiestich percent vyhuplo na 25, vyhralo s veľkým náskokom a zostavovalo vládu.

Prognózy nevyšli ani v prípade koalície PS/Spolu, respektíve strany Za ľudí. Hoci ešte v januári 2020 mali v prieskumoch pohodových desať percent, prvá sa do parlamentu ani nedostala a druhá len veľmi tesne.

ĽSNS atakovala v rovnakom meraní 14 percent, no nakoniec získala zhruba polovicu. Predvolebná sondáž vs. výsledok volieb sa snúbila s realitou len v prípade troch relevantných strán (Smer, Sme rodina, SaS).

Veľa premenných

Vysvetlenie je pomerne jednoduché: na konečné skóre má vplyv veľa premenných, ktoré sa spravidla prejavia až v samotnom finiši kampane. Dobrým príkladom je aj strmý pád Siete a Radoslava Procházku.

Strana „gazdu pravice“ mala ešte krátko pred voľbami 2016 vyše 14 percent – a ambíciu obsadiť pozíciu predsedu vlády. Nakoniec sa ledva dostala do parlamentu s tým, že krátko po voľbách sa rozpadla.

Do najbližších volieb sú ešte štyri mesiace, pričom nikto netuší, čo ešte vyjde na povrch, ako obstoja politici vo vzájomnej konfrontácii, aký vplyv bude mať na ich výsledok pendlovanie medzi dvoma tábormi a podobne.

V medzivolebnom období prináša nezapájanie sa do politických konfliktov body, vo finále sa však spravidla treba zaradiť. Nepomáha ani alibizmus, respektíve ideové vajatanie v témach, ktoré polarizujú spoločnosť.

Téma kampane

O tom, kto bude novým premiérom, respektíve ako bude vyzerať vláda po 30. septembri 2023, však rozhodne predovšetkým to, kto prekročí prah zvoliteľnosti. A koľko hlasov prepadne – na jednej aj druhej strane.

Aj preto je mimoriadne dôležité, či strany s ambíciou rozdávať karty odhadnú hlavnú tému kampane. Dnes sa možno javí ako logické, že to bude „koniec chaosu“, postupom času však môže prevládnuť iná emócia.

Jednak preto, že od pádu Hegerovho kabinetu už ubehol pomerne dlhý čas. Časť populácie navyše pocítila bonusy z vládnych balíčkov. Môžeme si o nich myslieť čokoľvek, ale významná skupina voličov uvažuje inak.

Volebný výsledok však môžu ovplyvniť aj iné faktory: posun vo vyšetrovaní významnej kauzy s politickým presahom, veľký korupčný škandál typu Gorila, ale aj hoaxy, konšpirácie a vyvolávanie nenávisti.

„Neporcujme“ preto medveďa, ktorý ešte behá po lese. V cieľovej rovinke sa to môže zvrtnúť ktorýmkoľvek smerom. Momentálne to však vyzerá tak, že tieto voľby budú predovšetkým o základnom smerovaní krajiny.