Kardinál Zuppi na Ukrajine
Pápežov vyslanec sa stretol so Zelenským, ten prímerie nepovažuje za riešenie

Pápežský vyslanec kardinál Matteo Zuppi na stretnutí s prezidentom Zelenským v Kyjeve 6. júna 2023. Foto: profimedia.sk
Bolonský arcibiskup by sa mal pokúsiť aj o cestu do Moskvy, podľa hovorcu Kremľa sa s ním Putin nateraz neplánuje stretnúť.
Aktualizované v stredu o 9.30.
Taliansky kardinál Matteo Zuppi absolvoval ako vyslanec pápeža Františka „krátku, ale intenzívnu návštevu“ Ukrajiny.
„Výsledky rozhovorov, ako aj priama skúsenosť s krutým utrpením ukrajinského ľudu v dôsledku prebiehajúcej vojny budú predložené Svätému Otcovi a budú nepochybne užitočné pri zvažovaní krokov, ktoré treba podniknúť tak na humanitárnej úrovni, ako aj pri hľadaní ciest k spravodlivému a trvalému mieru,“ zhrnulo Zuppiho misiu Tlačové stredisko Svätej stolice.
Kardinál zavítal aj do Buče
Arcibiskup Bologne a predseda Talianskej biskupskej konferencie Zuppi vycestoval na Ukrajinu v pondelok. Ako informuje Vatican News, v prvý deň cesty mal modlitebnú zastávku v Buči, ktorá sa na začiatku konfliktu dostala na titulné stránky novín pre masaker civilistov.
Pápežský vyslanec sa zastavil aj u ombudsmana Dmytra Lubinca, ktorý má na starosti ochranu ľudských práv, aby s ním prediskutoval otázku ukrajinských detí na Ruskom okupovaných územiach, ako aj situáciu vojnových zajatcov vrátane civilistov.
Ďalšie dôležité stretnutie sa uskutočnilo s Radou cirkví a náboženských organizácií na Ukrajine.
Utorok začal 67-ročný kardinál Zuppi návštevou Katedrály svätej Sofie a modlitbou v tomto chráme, tento deň bol podľa Vatikánskeho rozhlasu v znamení dialógu medzi pápežovým vyslancom a ukrajinským prezidentom Zelenským, po ktorom nasledovali záverečné stretnutia misie.
Zelenskyj: Prímerie k mieru nepovedie
Ukrajinský prezident však nie je naklonený myšlienke na prímerie, čo by mal byť hlavný cieľ pápežovej misie prostredníctvom jeho vyslanca Zuppiho.
V Kyjeve prezident Zelenskyj kardinálovi Zuppimu povedal, že prímerie vo vojne na Ukrajine k mieru nepovedie, informovala TASR na základe agentúr AFP a ANSA.
„Nepriateľ využije výhodu plynúcu z prerušenia bojov, aby posilnil svoje spôsobilosti a ďalej útočil s cieľom dopustiť sa novej vlny zločinov a hrôz,“ uviedol Zelenskyj.
Zelenskyj so Zuppim hovoril aj o mierovom pláne pre Ukrajinu a potrebe účasti čo najväčšieho počtu krajín. Svätá stolica podľa Zelenského môže účinne prispieť k prepusteniu ukrajinských väzňov, návratu deportovaných detí a obnovení spravodlivosti.
Prezident zdôraznil, že Rusko pácha strašné zločiny voči Ukrajine, a pripomenul zničenie ukrajinskej priehrady Nova Kachovka na rieke Dneper v Chersonskej oblasti. Takisto žiadal stiahnutie všetkých ruských vojakov z územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
Cieľom nie je mediácia
Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin ešte minulý týždeň uviedol, že cieľom misie na Ukrajine, ktorou pápež poveril kardinála Zuppiho, nie je mediácia, ale „pokúsiť sa v prvom rade podporiť atmosféru, ktorá môže viesť k ceste mieru“.
Mediáciu odmietol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a to bezprostredne po svojej audiencii u pápeža Františka v polovici mája.
Bolonský arcibiskup Zuppi by mal viesť podľa Parolina rozhovory okrem Kyjeva aj v Moskve. Kardinál Parolin spomínal snahu „odstrániť všetky prekážky jednu po druhej s cieľom dosiahnuť prímerie a dospieť k rokovaniam“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok odkázal, že ruský prezident Vladimir Putin nemá nateraz v pláne stretnutie s kardinálom Matteom Zuppim.

Čaká misiu Mattea Zuppiho rovnaký osud ako obálku s listom od Jána Pavla II., ktorá skončila neotvorená na Bushovom stole?
Kardinál Matteo Zuppi je silno spätý s Komunitou Sant’Egidio a má skúsenosti z riešenia konfliktov na medzinárodnej scéne. Bol pri dosiahnutí mierovej dohody medzi znepriatelenými stranami občianskej vojny v Mozambiku, 67-ročný Zuppi sa angažoval aj v Južnom Sudáne a pri odzbrojení teroristickej skupiny ETA.
Bolonský arcibiskup má tiež dobré vzťahy s Moskovským patriarchátom, čo sa môže ukázať ako užitočné pri jeho aktuálnej misii.
Dnes treba vedieť
WHO je znepokojená nárastom počtu prípadov covidu vo svete
Podiel zaočkovaných proti covidu vo vysoko rizikových skupinách je v Amerike a Európe znepokojujúco nízky.
USA umožnia Izraelčanom bezvízový styk
Bidenova administratíva reagovala na júlový sľub Izraela, že bude pristupovať rovnako ku všetkým držiteľom amerického pasu a nebude diskriminovať Američanov palestínskeho alebo arabského pôvodu.
Pozrite si zostrih z debaty denníka Postoj v Teatro Colorato. O voľbách hovoria s Martinom Hanusom a Jozefom Majchrákom šéf Focusu Martin Slosiarik a neskôr Marek Vagovič, Martin Leidenfrost a Lukáš Krivošík.
Rusko buduje železničné prepojenie s okupovanými mestami na Ukrajine
Nová železnica umožní Rusku prepravovať zásoby na okupované územie, nemuselo by sa potom spoliehať na Krymský most.
Súhrn udalostí v stredu 27. septembra:
- V poslednom prieskume AKO predbehli progresívci Smer.
- Maďarský minister zahraničia podporil Alianciu, naše ministerstvo si preto predvolalo veľvyslanca.
- Nedajme sa odradiť hrubosťou predvolebnej kampane, vyhlásila prezidentka.
- Tomáš Halík vyzval na modlitby za „budúcnosť ohrozeného Slovenska“.
- Žoldnieri z Vagnerovej skupiny sa vrátili na Ukrajinu.
- Americký exprezident Trump klamal banky a poisťovne, vyhlásil súd.
- Klimatickí aktivisti zažalovali 32 štátov na ESĽP.
- Ruské samovražedné drony obsahujú podľa Ukrajiny súčiastky z Európy.
Klimatickí aktivisti zažalovali 32 vlád v prípade klimatickej zmeny
Právnici skupiny pochádzajúcej z Portugalska vyhlásili, že žalované krajiny zlyhali pri riešení klimatickej zmeny spôsobenej ľudskou činnosťou. Porušili tým základné ľudské práva ich mandantov.
Švajčiarsko predá Nemecku tanky Leopard II, aby pomohlo doplniť zásoby
Žiadosti Nemecka, Dánska a Španielska, aby mohli na Ukrajinu poslať zbrane švajčiarskej výroby, Bern nepovolil.
Česká vláda schválila návrh rozpočtu na rok 2024 so schodkom desať miliárd eur
Šetriť sa nebude v rezorte obrany, ktorý bude mať rekordné výdavky. S položkami, ktoré sú na obranu obsiahnuté aj v iných kapitolách, dosiahnu takmer 160 miliárd korún (6,5 miliardy eur).
Líder Hlasu Peter Pellegrini v poslednej predvolebnej debate v RTVS hovorí, že jeho strana má ideologicky bližšie k Smeru ako k PS. Povedal, že Michala Šimečku pozná len z diskusií. Robert Fico tvrdí, že z prvých 40 kandidátov PS pochádza 28 z mimovládneho sektora. Šimečka to odmieta. Dodal však, že je to stále lepšie ako mať oligarchov.
Navaľného premiestnia v ruskom väzení na samotku pre „nenapraviteľnosť“
Ruskému opozičnému lídrovi včera súd v Moskve zamietol odvolanie proti 19 rokom väzenia za extrémizmus.