Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu a VIA IURIS vyzvali politické strany, aby sa vo volebných programoch zaviazali k viacerým veciam – okrem iného aj k reforme prokuratúry a zmene paragrafu 363.

Podľa nich je prokuratúra „jednou z kľúčových inštitúcií právneho štátu“, pričom doteraz nebola prijatá žiadna komplexnejšia reforma, smerujúca k „zvýšeniu transparentnosti a dôvery verejnosti“ k jej fungovaniu.

Relevantné protikorupčné neziskovky preto navrhujú posilniť autonómnosť jednotlivých prokurátorov – a vyššiu transparentnosť pri výberových konaniach – na prokurátorské miesta aj pozície čakateľov.

Za kľúčové tiež považujú elektronické prideľovanie spisov a sfunkčnenie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi. Na podanie návrhu by stačil súhlas pätiny namiesto súčasných troch pätín poslancov.

Jazýček na váhach

Súčasne sa prihovárajú za legislatívne spresnenie paragrafu 363 tak, aby bolo zjavné, že ide o mimoriadny opravný prostriedok. Všetko užitočné návrhy, ktoré môžu prispieť k efektívnejšej vymožiteľnosti práva.

Mimovládky sa zároveň vymedzili voči stranám Smer a Republika, ktorým svoje návrhy neposlali. Dôvodom je, že dlhodobo útočia na tretí sektor. Napokon, Fico s Uhríkom by aj tak spomínané návrhy hodili do koša.

Otázne tiež je, ako sa k nim postaví Hlas, ktorého čelní predstavitelia sa prihovárajú – pokiaľ ide o reformu prokuratúry a paragraf 363 – skôr za status quo. Viacerí sú totiž podozriví z korupcie aj iných trestných činov.

Kľúčový však bude postoj hnutia Sme rodina, ktoré môže byť pri zostavovaní vlády jazýčkom na váhach – či už v zostave so Smerom, Hlasom, alebo s Hlasom, PS, SaS, prípadne s KDH.

Bod zlomu

Predstava, že dôjde k veľkému vzopätiu tzv. demokratických síl – a vzniku vlády bez Smeru aj Hlasu – sa totiž nateraz javí ako málo pravdepodobná. Preto si treba neustále pripomínať, ako sa vo vláde správalo Sme rodina.

Bolo to práve hnutie Borisa Kollára, ktoré nominovalo za generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Mimochodom, kandidáta, ktorý sa na verejnom vypočutí dušoval, ako zmení prokuratúru aj paragraf 363.

Po obvinení a zadržaní bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského však zaradili kollárovci spiatočku. Od tohto momentu, ktorý viacerí koaliční politici označili ako bod zlomu, začal viaznuť aj boj proti korupcii.

Politici Sme rodina – v obave z ďalších zatýkacích akcií – spochybňovali vyšetrovateľov NAKA, ministra vnútra Romana Mikulca aj výpovede tzv. kajúcnikov, ktorí svedčili proti nominantom Smeru aj Borisa Kollára.

Vysoká cena

Blokovali tiež zmenu spomínaného paragrafu 363 – a zároveň sa zdržali hlasovania pri rozhodovaní o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie. Súčasne však treba dodať, že proti boli dve poslankyne OĽaNO.

Na jednej strane platí, že boj s korupciou patril k tomu najlepšiemu, čo tu zostalo po vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Aj voľné ruky polície a špeciálnej prokuratúry možno považovať za bod zlomu.

Na druhej strane pasivita, respektíve ustupovanie OĽaNO požiadavkám Sme rodina v zápase o spravodlivosť (paragraf 363 aj súdna reforma) znamená, že dnes sme pri jej nastoľovaní stále len na polceste.

Cenou za udržanie koalície za každú cenu bolo, že Kollár a spol. si stále viac dovoľovali a posúvali hranice. Na rozdiel od iných im prešlo prakticky všetko, aj nehlasovanie za dôležité vládne reformy.

Dýka do chrbta

Korene tohto javu však treba hľadať už pri vzniku vlády Obyčajných ľudí a opatreniach proti covidu. Puto medzi Igorom Matovičom a Borisom Kollárom nebolo láskou na prvý pohľad, ale manželstvom z rozumu.

Prirodzeným partnerom OĽaNO bola totiž SaS. Tieto dve strany zvádzali v opozícii ťažký zápas proti Smeru. Bok po boku, aj na mítingoch pred Bonaparte. Po voľbách 2020 sa však toto puto nečakane pretrhlo.

Začalo sa to prehnanými ambíciami SaS pri obsadzovaní ministerstiev. OĽaNO ustúpilo, ale pachuť zostala. Priepasť medzi Matovičom a Sulíkom sa ešte zväčšila počas prvej vlny pandémie koronavírusu.

V situácii, keď sa začala SaS správať ako koalícia v opozícii, sa vtedajší premiér upol na predsedu parlamentu v domnení, že mu to pomôže prežiť krízu aj dovládnuť. Nakoniec sa nestalo jedno ani druhé, naopak.

Vo finále dorazili kabinet jeho nástupcu Eduarda Hegera poslanci Sme rodina. De facto rozdielové hlasy. Sulík to prekombinoval a Matovič sa prepočítal, takže nakoniec sa smeje Kollár. Drahá nevesta pre každú vládu.