Prípad exprezidenta Fernanda Collora de Mella bol súčasťou rozsiahleho vyšetrovania korupcie známeho ako operácia Autoumyváreň. Najvyšší súd usvedčil Collora z toho, že ako senátor v rokoch 2010-14 prijal úplatky vo výške 20 miliónov realov (štyri milióny dolárov) výmenou za sprostredkovanie kontraktov pre stavebnú firmu spojenú s dcérskou spoločnosťou štátnej ropnej spoločnosti Petrobras.

Sedemdesiattriročný Collor, ktorý viedol Brazíliu v rokoch 1990 až 1992, už mal problémy s justíciou. Ako prvý demokraticky zvolený prezident krajiny po vojenskej diktatúre v rokoch 1964-85 musel odstúpiť z funkcie, aby sa vyhol impeachmentu, a to aj pre obvinenia z korupcie.

Začiatkom mája ho sudcovia Najvyššieho súdu uznali vinným z korupcie a prania špinavých peňazí v prípade Petrobas. Pracovná skupina, ktorá stála za rozsiahlym vyšetrovaním úplatkárstva medzi ropnou spoločnosťou a brazílskou politickou elitou, fungovala od roku 2014. Oficiálne ju rozpustili v roku 2021.                     

Operácia Autoumyváreň odhalila rozsiahly korupčný systém, do ktorého boli zapojené veľké stavebné firmy a politici z viacerých politických strán z Brazílie, Ekvádoru a Peru. Z korupcie usvedčili už vyše 150 osôb a stovky ďalších čelia obvineniam.

Vyšetrovanie kauzy Autoumyváreň viedlo aj k odsúdeniu súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu za úplatkárstvo, čo mu zabránilo kandidovať vo voľbách v roku 2018. Lula da Silva strávil rok a pol vo väzení. Jeho odsúdenie neskôr zrušili, čím sa tomuto ľavicovému lídrovi otvorila cesta ku kandidatúre a víťazstvu v minuloročnom prezidentskom súboji.