Exprezidenta Brazílie odsúdili za korupciu na takmer deväť rokov väzenia
Sedemdesiattriročný Collor, ktorý viedol Brazíliu v rokoch 1990 až 1992, už mal problémy s justíciou.
Prípad exprezidenta Fernanda Collora de Mella bol súčasťou rozsiahleho vyšetrovania korupcie známeho ako operácia Autoumyváreň. Najvyšší súd usvedčil Collora z toho, že ako senátor v rokoch 2010-14 prijal úplatky vo výške 20 miliónov realov (štyri milióny dolárov) výmenou za sprostredkovanie kontraktov pre stavebnú firmu spojenú s dcérskou spoločnosťou štátnej ropnej spoločnosti Petrobras.
Sedemdesiattriročný Collor, ktorý viedol Brazíliu v rokoch 1990 až 1992, už mal problémy s justíciou. Ako prvý demokraticky zvolený prezident krajiny po vojenskej diktatúre v rokoch 1964-85 musel odstúpiť z funkcie, aby sa vyhol impeachmentu, a to aj pre obvinenia z korupcie.
Začiatkom mája ho sudcovia Najvyššieho súdu uznali vinným z korupcie a prania špinavých peňazí v prípade Petrobas. Pracovná skupina, ktorá stála za rozsiahlym vyšetrovaním úplatkárstva medzi ropnou spoločnosťou a brazílskou politickou elitou, fungovala od roku 2014. Oficiálne ju rozpustili v roku 2021.
Operácia Autoumyváreň odhalila rozsiahly korupčný systém, do ktorého boli zapojené veľké stavebné firmy a politici z viacerých politických strán z Brazílie, Ekvádoru a Peru. Z korupcie usvedčili už vyše 150 osôb a stovky ďalších čelia obvineniam.
Vyšetrovanie kauzy Autoumyváreň viedlo aj k odsúdeniu súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu za úplatkárstvo, čo mu zabránilo kandidovať vo voľbách v roku 2018. Lula da Silva strávil rok a pol vo väzení. Jeho odsúdenie neskôr zrušili, čím sa tomuto ľavicovému lídrovi otvorila cesta ku kandidatúre a víťazstvu v minuloročnom prezidentskom súboji.
Dnes treba vedieť
„Zajtra mám sedemdesiat rokov. Mal som pätnásť rokov, keď prišli Rusi v šesťdesiatom ôsmom. No zdá sa mi, akoby to ani vtedy nebolo také nepríjemné ako teraz. Samý bordel, bordel a bordel,“ vraví sklesnuto otec počas toho, ako s dcérou pracuje na poli. Zastavili sme sa pri nich blízko cesty na Zamagurí neďaleko Červeného Kláštora. Napriek marazmu je podľa neho potrebné ísť voliť. Koho si vyberie o pár dní on?
Cholery je vo svete čoraz viac, varuje WHO
V roku 2022 bolo vo svete hlásených približne 470-tisíc prípadov cholery, rok predtým 220-tisíc. Ochorenie zaznamenali v 44 krajinách, čo je o deväť viac ako predošlý rok.
Baerbocková nechce, aby iné krajiny posielali migrantov do Nemecka
Šéfka nemeckej diplomacie uviedla, že spolupracuje s ministerkou vnútra Nancy Faeserovou na tom, aby sa „zohľadnili nemecké záujmy“.
Súhrn víkendových udalostí:
- Šéf OĽaNO zverejnil údajné správy Sulíka s Haščákom.
- Pochod Bratislava za život apeloval na zmenu potratového zákona.
- Fico podá žalobu na prezidentku Čaputovú.
- Simulované študentské voľby ovládlo PS.
- Ukrajinci pri Verbovom prelomili ruské línie.
- Ďalšia loď s ukrajinským obilím dorazila do Turecka.
- Ozbrojenci v Kosove zastrelili policajta, neskôr ich obkľúčili.
- Arménsky premiér naznačil odklon od Ruska.
Sulíkova komunikácia s Haščákom
Šéf Penty nepoprel správy so Sulíkom, žiada políciu, aby konala
„S človekom, ktorý mu dal miliónovú, pravdepodobne korupčnú ponuku, nielenže nevyrazil dvere a nenahlásil ho na polícii, ale údajne s ním zobchodoval vybrané súkromné správy,“ komentoval Haščák Matovičovu tlačovku.
Zo Sulíkovej reakcie sa javí, že komunikácia je autentická a jej obsah môže mať vo finále na SaS pomerne neblahé následky: už dlhšie tradované podozrenie, že SaS a najmä Jana Bittó Cigániková konajú až príliš často v zhode so záujmami Penty, zverejnené esemesky aj PR v médiách Penty týmto hmatateľne potvrdzujú. Lenže údajná tajná komunikácia nie je len Sulíkova, ale aj Matovičova kauza. Komentuje Martin Hanus.
Iniciatíva Nie v mojom kroji odmieta politikov s fašistickým pozadím
Politici s fašistickým pozadím podľa iniciatívy skrývajú nebezpečné názory za vyhýbavé odpovede, úsmevy, saká a ľudové kroje.
Lídri Arménska a Azerbajdžanu sa stretnú začiatkom októbra
Na rokovaniach v španielskej Granade sa zúčastnia aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a predseda Európskej rady Charles Michel.
„Porovnávať korupciu s LGBTI, nech pod touto skratkou myslíme čokoľvek, je nepatričné,“ hovorí líderka Kresťanskej únie Anna Záborská, ktorá však podobne ako predseda KDH pokladá ideológiu LGBTI hnutia za nebezpečenstvo pre spoločnosť. Ako vníma, že niektorí členovia KÚ dali nakoniec prednosť KDH, za akých podmienok by dokázala spolupracovať s PS, ktoré vníma ako zlo, a čo hovorí na agresivitu v kampani OĽaNO?
Ukrajina môže vyvážať obilie do iných krajín cez Poľsko, povedal Duda
Poľský prezident zároveň obhajoval nedávne rozhodnutie svojej vlády pokračovať v zákaze predaja ukrajinského obilia na poľskom trhu.