Zaostáva už len Rumunsko a Bulharsko. Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Index, ktorá posudzuje pripravenosť zdravotníckych systémov krajín EÚ, Veľkej Británie a Nórska na budúce výzvy v sektore. Štúdiu zverejnila medzinárodná organizácia Globsec.

"(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca," upozornil jeden z autorov indexu Martin Smatana. "Pokiaľ nedôjde k nápravám, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko, limitujúce ekonomiku krajiny či dlhodobý udržateľný rozvoj Slovenska."

Z výsledkov štúdie vyplýva, že najlepšie pripravené čeliť výzvam sú krajiny s dobrým prístupom k inovatívnym technológiám, stabilným systémom financovania a efektívnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Výraznú časť svojich politík totiž smerujú na prevenciu a zlepšenie determinantov zdravia.

 

Lengvarského obnova nemocníc z plánu obnovy Nezrovnalosti, svojvôľa, konflikt záujmov. Európska prokuratúra má čo vyšetrovať

Kristína Votrubová Lukáš Kekelák

Zo 16 prihlásených nemocníc uspelo osem. O tom, že ich bude práve toľko, sa pritom hovorilo už mesiac pred vyhlásením samotnej výzvy.

Krajinám v dolnej polovici indexu, kam sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, dochádza k častým personálnym zmenám na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť ide nedostatočná časť výdavkov. Práve výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti.

Slovenskému zdravotníctvu podľa štúdie chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia. "Je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcii je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času 'hasením' akútnych problémov," skonštatoval spoluautor štúdie Michal Štofko.

V dôsledku toho potom podľa neho pochopiteľne nezostáva priestor na systémové kroky." Aj preto má Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemernú mieru incidencie onkologických ochorení, obrovský investičný dlh či slabú dostupnosť inovatívnych riešení pre pacienta," dodal.