Bol tento rok pre Vás ťažší, ako ste čakali?

Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.
Zuzana Humajová, analytička Konzervatívneho inštitútu: Tento rok pre mňa nebol jednoduchý ako pre väčšinu ľudí. Vďaka mojim blízkym a skvelým priateľom bol však jednoduchší, ako som čakala. Mám to šťastie, že môžem žiť v súlade sama so sebou - v osobnom i pracovnom živote bez pretvárky a deformujúcich kompromisov. Ten pocit vnútornej slobody a integrity je dobrý kompas do každého nečasu. Úprimne prajem nám všetkým, aby sme ho ani v budúcom roku nestratili, budeme ho potrebovať viac ako inokedy.

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Uplynulý rok nebol ťažší, ako som čakal. Smerovanie života v našej spoločnosti bolo také, aké som predpokladal, nebolo však také, aké by som si želal. Realisti nečakajú, že sa všetky ich želania naplnia.

Mojim želaním je, aby sme v našej spoločnosti viac rešpektovali Boží zákon. Ten je vpísaný do prírody a do ľudského svedomia. Rešpekt voči zákonom prírody je odbornosť a rešpekt voči zákonu svedomia je morálka.

Keby sa v každej oblasti života našej spoločnosti počínalo vysoko odborne a morálne, mali by sme kvalitné zákonodarstvo, v produkcii by sme boli konkurencie schopní, znižovali by sme nezamestnanosť, medzi ľuďmi by panovala úcta a poriadok. Nosili by sme v sebe pocit dobrého svedomia, boli by sme hrdí na seba i na bratov a s hrdosťou by sme sa hlásili k svojej vlasti.

Neodbornosť a nemorálnosť vždy vedie k nedostatku a k biede. Je to neúprosný zákon. Iróniou je, že aj v deklarovanom boji proti biede, v mene sociálnosti si niekedy počíname neodborne aj nezodpovedne. Keď si uvedomujem silu sebectva v každom z nás, môžem mať aj do budúcna iba veľké prianie, ale nie až také veľké očakávanie. Sebectvo totiž najviac prispieva k tomu, že naše rozhodnutia sú síce populistické, ale pritom neodborné a nezodpovedné.

Celkom pesimistom zas nie som. Máme totiž veľa zodpovedných odborníkov. Ide len o to, či im dovolíme uplatniť sa. V roku 2010 budeme mať veľkú príležitosť na to, či podporíme populizmus alebo odbornosť a zodpovednosť.

Karol Lovaš, premonštrát, básnik „brat Šavol“: V živote som sa naučil za posledných niekoľko rokov veľa od neho neočakávať. Skôr sa nechať príjemne prekvapovať. Tak sa stáva krajším, ľahším a znesiteľnejším.
Dá Boh, že s rovnakým pohľadom na život prežijem aj ten nastávajúci rok.

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Ťažký rok? Myslím si, že život sa nedá merať ťažkými a ľahkými rokmi, ale časom, ktorý plynulo prežívame a prináša chvíle trápenia aj radosti. Ťažké obdobia nás niekedy posúvajú v živote ďalej ako tie ľahké. Tento rok bol pre mňa v mnohom poučný a krásny – donútil nás pozrieť sa do zrkadla, v ktorom sme za nekontrolovaným rastom posledných rokov uvideli sebectvo, nenásytnosť, bezcitnosť a roztopašnosť na jednej strane a utrpenie ľudí, hlad, nezamestnanosť, choroby a ničenie prírody na strane druhej. Zdá sa, že jeden rok nestačí a budeme sa musieť pozerať do tohto zrkadla pozornejšie a dlhšie.

Verím, že v ňom nájdeme odpoveď na to, ako zmeniť naše doterajšie správanie ľudí, ktoré prináša obrovskú nerovnováhu vo svete, pustošenie prírody a odcudzovanie sa Vyšším princípom.

Stretol som mnoho ľudí, pre ktorých to bol veľmi ťažký rok. Sú bez práce, strácajú existenciu a dôstojnosť, majú problém nájsť zmysel. Na druhej strane to bol rok nehorázneho pustošenia tejto krajiny politikmi, ktorí na Slovensku zanechávajú veľké morálne jazvy. Pre mňa je stále ťažšie pozerať sa na suterén slovenskej politiky, ktorá by si zaslúžila novú revolúciu. Keď som si po 20 rokoch pripomínal politické postavičky Husáka, Jakeša, Štepána a ďalších súdruhov, ktorých sme sa vtedy zbavili, tak som našiel na našej súčasnej scéne ich dvojníkov, ktorí sa rozhodne odísť nechystajú. Toto je ťažké.

K téme:
Pozrite si ostatné otázky v ankete pre vybrané osobnosti.
Zdieľať

Pozerám sa na bezstarostných mladých ľudí na uliciach, spokojných pivárov v reštauráciách, usmievajúcich sa mafiánov v luxusných autách, sebavedomých politikov, ktorí nám každý deň servírujú svoje „múdrosti“ cez masmédiá. Každý z nich už asi prečítal tú správnu príručku na úspech. „Človek má veľkú výhodu, že sa nemôže stretnúť sám so sebou v mladšom vydaní“, hovorí Milan Kundera. Bolo by to zvláštne stretnutie s ľahkosťou, s akou sme prechádzali životom bez toho, aby sme mu rozumeli. S neznesiteľnou ľahkosťou bytia...

Jozef Kováčik, hovorca KBS: Tento rok bol ťažký. Ľudsky i pracovne. Rozlúčil som sa s niekoľkými blízkymi ľuďmi, ktorí mi boli oporou. Ľudsky to boli ťažké chvíle. Pracovne som ukončoval prvé obdobie vo funkcii hovorcu KBS a zároveň som začal nové, 3-ročné obdobie. Bol to aj rok stabilizácie TV LUX, kde zastupujem KBS v Televíznej rade. Takže i z tohto pohľadu to bol rok mimoriadne náročný.

Ivan Rončák, politológ: Na konci roku si nestanovujem méty do toho budúceho. Skôr premýšľam nad tým, čo ma asi čaká a ako to zvládnem. Nič neočakávané sa nestalo, s očakávaným som sa snažil vyrovnať. Kúpa rozostavaného domu v apríli a narodenie syna v septembri ma obohatili o čas nesedenia za počítačom, čas bez politických písačiek a naháňania miestnych dlhoprstých. Tento rok nebol ťažší - bol krajší. A najmä bol rokom zmeny priorít - keď ma pri sledovaní výčinov hlupákov a politických primitívov prenikne beznádej, len si pomyslím, že kríž zo stien v mojom dome nezvesí nijaký súd.

Ján Duda, profesor kánonického práva: Myslím si, že nie. Bol to rok, v ktorom som cítil osobnú vnútornú stabilitu, ktorá mi výrazne pomohla zvládať vonkajšie turbulencie. Ak mám na mysli Katolícku cirkev, ktorej som kňazom, ale i Slovenskú republiku, ktorej som občanom, tých turbulencií v tomto roku bolo naozaj dosť. Napriek tomu si nemyslím, žeby ma obrali o dôležitý vnútorný pokoj. A to považujem za podstatné. Možno by som si položil ešte otázku, či tento rok bol pre mňa úspešný? Niečo sa mi podarilo, niečo nie. Radosť mám z časopisu Nové Horizonty, rozbiehajúcu sa činnosť Klubu priateľov Ferka Skyčáka, z činnosti Slovenskej spoločnosti kánonického práva, z kňazskej práce v prospech Božieho kráľovstva i z mojich výstupov k niektorým otázkam života slovenskej spoločnosti. Iste, nie všetky moje aktivity dosiahli cieľ a teda boli neúspešné. Ale - ako to vyjadril Ján Čarnogurský pri inej príležitosti - "sub specie aeternitatis" boli moje zámery všetky dobré. Aspoň som o tom presvedčený.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha:
Pre mňa to bol rok veľkých zmien a čakal som, že nebude ľahký. Ťažší však určite nebol. Skôr naopak. S Božou pomocou a pomocou dobrých priateľov som úspešne dokončil doktorát v Oxforde, založil a otvoril Kolégium Antona Neuwirtha a vstúpil do môjho osobného štvrtého desaťročia. Bol to veľmi požehnaný rok.

Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska: Rok 2009 bol ťažký a krásny zároveň. ťažký preto, lebo priniesol v mojom osobnom živote viaceré významné zmeny, ktorých dosah si uvedomujem len postupne. Zároveň bol veľmi krásny, lebo som si pri tom všetko mohol neraz uvedomiť, ako veľmi má ma Boh rád. A toto mi stačí, aby som mohol povedať, že mám za sebou naozaj požehnaný a milostiplný rok. Túžim len po jednom. Vo všetkej svedomitosti a pokore napĺňať poslanie, ktoré mi bolo zverené.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Pavol Rábara

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo