Čerstvé údaje hovoria, že hospodárenie vlády za minulý rok dopadlo zle. Nie je to prekvapenie, čakalo sa to od prijatia rozpočtu pred rokom a pol, z ktorého bolo jasné, že údaje v ňom nesedia. K tomu sa pripojili ďalšie opatrenia na kupovanie voličov.

Smer nikdy nevzrušovala téma zdravých verejných financií, na rozdiel napríklad od SDKÚ či SaS. Robert Fico však mal pred touto oblasťou istý rešpekt. Bola to jeho prvá vláda, ktorá pred krízou rozbila verejné financie, a počas krízy hrozil aj scenár, že Slovensko sa prepadne do skupiny krajín, ktoré to nezvládnu. Potom sa chvíľu tváril, že mu na tom záleží, no dnes opäť hazarduje. Jediný človek, ktorý je priamo pri tom všetkom od úplného začiatku až dodnes, je minister financií Peter Kažimír.

Čo videl Peter Kažimír

Keď sa stal Robert Fico prvý raz premiérom (2006), do kresla ministra financií posadil Jána Počiatka. Počiatek sa rýchlo ukázal ako najefektívnejší minister financií v histórii. Dokázal manažovať ministerstvo aj bez toho, aby vôbec niečo robil. Na ministerstvo priniesol aj zásadnú zmenu korporátnej kultúry. Nechal si na svoju druhú pracovňu prerobiť hneď prvú použiteľnú miestnosť za dverami budovy ministerstva (užšej odbornej verejnosti známu aj ako Janyho fajčiareň). 

Dlho to vyzeralo, že to stačí. Ekonomika vzrástla len v roku 2007 o vyše desať percent, čo je viac ako za celé posledné volebné obdobie spolu, Slovensko prijímalo euro ako ukážkový žiak. Počiatek nemal dôvod robiť niečo iné, než sa len viezť. Sprievodnými znakmi Počiatkovho ministrovania bol napríklad prudký rozmach podvodov s vratkami DPH, ktorý sa významne podieľal na prepade efektivity výberu dépéháčky. (Biznis magazín Trend prišiel aj so zisteniami, podľa ktorých ministri Počiatek a Kaliňák o niektorých operáciách vedeli viac, než priznávajú.)

Tomuto mentálnemu nastaveniu zodpovedala aj rozpočtová politika Slovenska. Napriek prudkému rastu ekonomiky, výberu daní a odvodov a poklesu ľudí odkázaných na podporu štátu sa deficit rozpočtu znižoval len veľmi pomaly. Lepšie povedané, Počiatek nastavil rozpočet tak, ako by ekonomika krajiny mala naveky rásť tempom 5 – 10 percent ročne.

Slovenský dlh sa dostal prácne pod kontrolu najmä v rokoch 2000 – 2006. V časoch najväčšieho ekonomického rastu – v rokoch 2006 až 2008 – sa znižovanie dlhu výrazne spomalilo, hoci práve vtedy to bolo najmenej bolestné. O to viac dlh vyskočil po roku 2009, keď tunajší rozglejený rozpočet dostihla kríza.

Aká to bola chyba, to sa ukázalo už v roku 2009, keď aj na nás udrela kríza. Z rastu sa okamžite stala recesia a náš deficit sa prepadol do hlbokého mínusu, jedného z najhorších výsledkov v Európe. A zaplatili sme to v mnohých ďalších súvisiacich problémoch – ako málo spoľahlivá krajina sme mali predražené úvery, čo nás stálo desiatky miliónov eur navyše len na zvýšení úrokov z dlhu, ktorý máme (a ktorý musíme pravidelne refinancovať, teda splácať novými dlhmi). Slovensko bolo nespoľahlivou krajinou, o ktorej viacerí hovorili, že tiež skončí v bankrote.

Kažimírovovi to chutí

Všetko toto sa odohrávalo priamo pred očami Petra Kažimíra, ktorý bol za Počiatkovho ministrovania jeho štátnym tajomníkom práve pre rozpočet. Keď neskôr Peter Kažimír spomínal na toto obdobie, pripustil, že vláda mala byť obozretnejšia. To bolo v čase, keď sa ministrom stal opäť Ivan Mikloš a Radičovej vláda skresala obrovský schodok za jeden rok skoro o polovicu.

Po tom, ako poslanci SaS, OKS a poslanci okolo Igora Matoviča zhodili vládu, sa po predčasných voľbách do vlády vrátil Smer. Peter Kažimír putoval naspäť na ministerstvo financií, no tentoraz už do ministerského kresla. V porovnaní s tým, ako predtým fungoval Ján Počiatek, to znelo ako dobrá správa. Kažimír vtedy sršal ambíciami, o ozdravovaní rozpočtu hovoril ako o úplnej samozrejmosti, rozprával triezvo, jeho vyhlásenia voči rozpočtovým hriešnikom v Európe boli na úrovni tvrdého krídla EU (Nemecko, Fínsko). 

Rýchlo si získal imidž zodpovedného ministra, Financial Times ho označil za jedného z najlepších európskych ministrov financií a nazval ho rozpočtovým jastrabom. Kažimíra navyše fiškálna politika bavila, na rozdiel od Počiatka. Vedel sa kultivovane zúčastňovať na debatách ministrov financií, kde sa vtedy riešili naozaj kľúčové otázky. Rád debatuje s najmocnejším ministrom eurozóny Wolfgangom Schäublem.  

Stretnutie ministrov financií Európskej únie 7. decembra 2015. Peter Kažimír rád vyhľadáva možnosť rozprávať sa s najmocnejším ministrom eurozóny, nemeckým ministrom financií Woflgangom Schäublem. Foto – Profimedia.sk

Na rozdiel od Počiatka, ktorý často posielal za seba náhradníkov. Kažimír aktívne využíva Twitter, kde prevažne v angličtine komentuje najmä odborné témy, vďaka čomu sa mu darí často dostať aj do dôležitých textov v zahraničných médiách a do výstupov tlačových agentúr. Tieto a viaceré podobné jeho aktivity, ktoré sú cielené na medzinárodnú scénu, stoja za podozrením, že ho to ťahá na pozície mimo slovenskej politiky.

Peter Kažimír pravidelne komunikuje cez Twitter, osobné fotky sú skôr zriedkavé, najčastejšie komentuje ekonomický vývoj a politiku.

Hoci je podpredsedom Smeru, stranícka politika ani jej pozadie ho výrazne nebavia. Nad čím treba privrieť oči, do toho nešťuchá. Príkladom je vedenie Finančnej správy, kde sa už dnes nedá pochybovať, že vďaka jej šéfom sa tam veľmi selektívne pristupuje k podozreniam s daňovými podvodmi. S ľuďmi ako Kaliňák či Paška do mocenských a pozičných konfliktov Kažimír nešiel.

Kažimír bol akurát vždy precitlivený, ak sa debata zvrtla na to, že pravica vie dostať rozpočet pod kontrolu, a Smer nie. Keď sa pri tom spomínali konkrétne mená (Ivan Mikloš či jeho šéf rozpočtových vecí Vladimír Tvaroška), vtedy pôsobil až agresívne.

Lenže jeho rozpočtová jastrabosť sa prejavila len jeden rok (2013), keď náš deficit naozaj citeľne klesol. No odvtedy už šli veci len zle.

Dalo by sa to pochopiť, ak by za tým stál slabý hospodársky rast či nejaká dôležitá a nákladná reforma. Nič z toho sa však nedeje. Krajine sa darí o niečo lepšie, ako sa čakalo. Zvýšená sekera v rozpočte nevznikla preto, že by do štátnej kasy nešlo dostatok zdrojov, naopak, prišlo ich o niekoľko stoviek miliónov eur viac, ako bolo naplánované. Z výdavkov, ktoré si vláda naplánovala, nemusela škrtať nič. Na dodržanie deficitu mohla minúť oveľa viac, ako bolo napísané v rozpočte, ktorý prešiel parlamentom, a ten bol už sám osebe mäkký.

No ani to vláde nestačilo. Vo volebnom roku minula tak až o trištvrte miliardy eur nad plán. No to nie je všetko. Časť už de facto realizovaných výdavkov vláda účtovne preniesla do budúceho roku, bez toho by deficit prekročil trojpercentnú hranicu. Znamená to, že aj rok 2016 dopadne zle.

Kažimír tak prežíva to, čo už raz zažil, keď robil štafáž Počiatkovi. Rozbíjanie verejných financií v pokojných časoch, ktoré sa mnohonásobne vráti, keď prídu otrasy. S tým rozdielom, že vtedy žili v presvedčení, že sa nič zlé nemôže stať. Dnes už vedia, aký problém z toho môže vzniknúť. No problémy budú aj v prípade, ak sa nič nečakané nestane.

Kažimír tak prežíva to, čo už raz zažil, keď robil štafáž Počiatkovi. S tým rozdielom, že vtedy žili v presvedčení, že sa nič zlé nemôže stať. Dnes už vedia, aký problém z toho môže vzniknúť. Zdieľať

Na Slovensko v najbližších desaťročiach dopadnú dôsledky demografickej zmeny, ktorá nemá v Európe obdobu. Prudko sa zvýši podiel odkázaných a chorľavých ľudí na počet ekonomicky aktívnych, keďže najmladšie populačné ročníky sú v porovnaní s tými v strednom veku výrazne slabšie. Teraz je čas, keď si krajina mala kúsok po kúsku vytvárať pre toto obdobie aspoň nejaký vankúš.

Kažimírov horúci zemiak

Kažimírovo správanie je vektorovým súčtom viacerých tlakov. Najsilnejším je politická línia a populizmus Smeru, ktorému na zdraví verejných financií záleží len do miery, pokiaľ to nekoliduje so záujmami strany. Teda veľmi málo. Ďalším tlakom je jeho osobná ambícia byť rešpektovaným ministrom najmä z medzinárodného pohľadu. Potom je to tlak niektorých tunajších inštitúcií, najmä Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá na základe ústavného zákona hodnotí narábanie s verejnými zdrojmi a ktorá je jedným z troch hlavných zdrojov, kde sa o prechmatoch v našej rozpočtovej politike informuje aj Európska komisia. Jeho protihráčom je tam najmä Ľudovít Ódor a medzi ministerstvom financií a rozpočtovou radou často prebiehajú horúce výmeny. 

Za zmienku stojí aj tlak zo samotného ministerstva, posledné roky ho stelesňoval najmä hlavný analytik minfinu Martin Filko. Ten stál na čele iniciatívy Hodnota za peniaze, v rámci ktorého navrhol aj zmeniť štruktúru riadenia ministerstva. Mal vzniknúť post hlavného ekonóma, ktorý by sa zodpovedal priamo ministrovi a okrem existujúceho analytického útvaru by mal na starosti aj nový tím.

Ten by prepočítaval výhodnosť najdrahších investícií v iných rezortoch, najmä v oblasti dopravy, informatizácie a zdravotníctva. Minister Kažimír na tento nápad pod tlakom pristúpil, no po tragickej smrti Martina Filka pred mesiacom je otázne, čo z celého projektu zostane. Kažimír sa dnes rozhoduje, ako s tým naloží: či sa rozhodne pre reálny variant alebo formálny variant.

Smer sa už poučil, že ministerstvo financií je príliš dôležité, než aby tam púšťal ľudí ako Počiatek. Kažimír sa osvedčil, fungovanie komplikovaného rezortu už zvláda s prehľadom. No zároveň sa ocitol v istej izolovanosti. Zdieľať

Peter Kažimír nie je klasický nominant Smeru, nie je nominantom pre biznis ako Počiatek či Kaliňák. Nie je ani ministrom zo straníckych dôvodov, ako napríklad Marek Maďarič či Dušan Čaplovič. Chvíľu to vyzeralo, že by mohol byť korunným princom Smeru, opatrne to dávnejšie naznačil aj Robert Fico. No už to tak nevyzerá, zdá sa, že stranícka politika a on sa vzájomne nemusia.

Smer sa už poučil, že ministerstvo financií je príliš dôležité, než aby tam púšťal ľudí ako Počiatek. Kažimír sa osvedčil, fungovanie komplikovaného rezortu už zvláda s prehľadom. No zároveň sa ocitol v istej izolovanosti.

Má síce dosť silné postavenie na to, aby mu nik zo strany nestúpal na členky a nehovoril mu napríklad do jeho občas bizarných personálnych nominácií. No je príliš slabý, aby dokázal rozpočet uchrániť pred vládnymi nezmyslami, ktoré sa končia vysokým deficitom a kumulujú sa v dlhu, ktorý tlačíme pred sebou.

Inými slovami, Peter Kažimír má na to, aby si dovolil viac. Keby tak urobil, dalo by sa povedať, že Kažimír story nebol úplne nezmyselný príbeh.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo